Poradca

WLTP vs. realita: Prečo dojazd elektromobilu nie je taký, ako sľubujú? Pozreli sme sa na 6 modelov

Elektromobily lákajú na vysoký udávaný dojazd, no v praxi bývajú tieto hodnoty často nižšie. Ako sú na tom ale elektromobily v skutočnosti a čo môže spraviť jeho majiteľ, aby sa priblížil týmto hodnotám čo najviac?

Vydané  12. marca 2025,  Text:  Matej Klinko

Unsplash

Automobilky za účelom predaja často lákajú na vysoký udávaný dojazd svojich elektromobilov, no v praxi mnohí vodiči zisťujú, že reálne hodnoty majú od tých udávaných ďaleko. V nasledujúcom článku si preto rozoberieme, prečo sú oficiálne čísla dojazdu často vyššie ako v skutočnosti. Vysvetlíme, ako prebieha testovanie WLTP a prečo sa jeho výsledky líšia od reálnej prevádzky.

Zhrnieme vám hlavné faktory ovplyvňujúce reálny dojazd – od počasia, cez štýl jazdy až po stav batérie. Taktiež porovnáme udávané WLTP dojazdy s reálnymi hodnotami nameranými v testoch pre 6 populárnych modelov elektromobilov na Slovensku (vrátane Škoda Enyaq, Kia EV6, Volkswagen ID.4 či Tesla Model Y). Na záver sa bližšie pozrieme na hlavné zistenia a pridáme odporúčania pre motoristov, ako maximalizovať reálny dojazd svojho elektromobilu.

Ako prebieha testovanie WLTP a prečo sa líši od reality

WLTP (Worldwide Harmonised Light Vehicles Test Procedure) je medzinárodný štandardizovaný testovací cyklus, podľa ktorého výrobcovia udávajú dojazd elektromobilov (podobne ako spotrebu pri spaľovacích autách). WLTP test prebieha za laboratórnych podmienok na valcovej skúšobni a má presne definovaný profil jazdy. Cyklus WLTP trvá 30 minút a simulovaná dráha je 23 km s priemernou rýchlosťou okolo 47 km/h​.

Test pozostáva zo štyroch fáz (nízka, stredná, vysoká a extra-vysoká záťaž) a počas nich vozidlo dosiahne maximálnu rýchlosť 131–135 km/h​. Štandardizovaná teplota v laboratóriu je okolo 14 °C​. Dôležité je, že vozidlo testujú s vypnutou klimatizáciou a kúrením, a približne 13 % času cyklu auto stojí (simulácia státia v premávke)​. WLTP tiež zohľadňuje hmotnosť dodatočnej výbavy vozidla (výrobca musí buď otestovať alebo vypočítať vplyv výbavy na spotrebu a dojazd)​.

Hoci WLTP oproti staršej norme NEDC používa realistickejší profil (dynamickejšie zrýchľovanie, vyššie rýchlosti a zahrnutie hmotnosti výbavy) a mal by lepšie zodpovedať realite​, stále ide o laboratórny test. Výhodou takého štandardu je porovnateľnosť – zákazník si môže porovnať dojazdy rôznych modelov za rovnakých podmienok​. Bežná prevádzka však nie je laboratórium​. V praxi dojazd ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré WLTP test nemôže naplno zohľadniť. Napríklad, v teste sa nejazdí do kopca ani v protivetre, auto nemá zapnuté svetlá, kúrenie či rádio, a jazdný profil je pevne daný (žiadne prudké predbiehanie či kolóny). Navyše 14 °C v laboratóriu je pomerne ideálna teplota – v zime býva podstatne chladnejšie a v lete zas teplejšie.

Výsledkom je, že udávané WLTP dojazdy bývajú vyššie než dojazd, ktorý bežný motorista dosiahne v reálnej prevádzke. Rozdiel však nie je spôsobený klamaním zo strany výrobcov, ale tým, že reálne podmienky bývajú náročnejšie než štandardizovaný cyklus​. Normovaný test jednoducho nemôže pokryť všetky scenáre používania – má slúžiť hlavne na porovnanie vozidiel za rovnakých podmienok. V ďalšej časti si preto priblížime, ktoré vplyvy v praxi znižujú dojazd elektromobilu oproti údajom WLTP.

Faktory ovplyvňujúce reálny dojazd elektromobilov

Reálny dojazd elektromobilu závisí od mnohých premenných, ktoré v laboratóriu WLTP nehrajú úlohu. Medzi najdôležitejšie faktory patria:

• Teplota okolia: Extrémne chladné počasie značne znižuje dojazd. V zime musí elektromobil ohrievať akumulátor aj interiér, čo spotrebúva energiu navyše​. Z meraní vyplýva, že každý pokles o 1 °C pod testovaciu teplotu zmenší dojazd zhruba o 1 %​. To znamená, že napríklad pri -10 °C môže mať auto o ~10–15 % nižší dojazd než pri +14 °C v teste. Horúce počasie zas vyžaduje klimatizáciu na chladenie interiéru, čo takisto mierne zvyšuje spotrebu.

• Rýchlosť jazdy: Vyššie rýchlosti dramaticky zvyšujú odpor vzduchu a spotrebu energie, takže dojazd klesá. Napríklad pri diaľničnej rýchlosti okolo 130 km/h môže byť spotreba až o 25 % vyššia než pri mestskom či plynulom jazdení okolo 80–100 km/h​. Reálne to znamená, že ak elektromobil dosahuje (za ideálnych podmienok) povedzme 400 km pri mestskom tempe, na diaľnici môže prejsť len okolo 300 km alebo menej.

• Jazdný štýl (akcelerácia a brzdenie): Dynamická jazda s prudkým zrýchľovaním a brzdením znižuje efektivitu využitia energie. Naopak, plynulá jazda, predvídanie a rekuperačné brzdenie (využívanie brzdnej energie na dobíjanie batérie) pomáha maximalizovať dojazd. V praxi to znamená, že „ťažká noha“ na plyne dokáže skresať dojazd aj o desiatky percent oproti pokojnej jazde.

• Využívanie kúrenia a klimatizácie: Kúrenie v elektromobile odoberá značnú časť energie z batérie (keďže na rozdiel od spaľovacích áut nemá odpadové teplo motora a musí generovať teplo elektricky). Používanie klimatizácie alebo kúrenia môže znížiť dojazd o 5–15 % v závislosti od vonkajšej teploty a požadovaného komfortu. Napríklad pri mrazoch sa veľká časť kapacity batérie míňa na vykurovanie kabíny. Pomôcť môže tepelné čerpadlo (ak je ním auto vybavené), ktoré ohrieva interiér efektívnejšie než bežný elektrický ohrievač. Tiež platí, že sedadlové či volantové vyhrievanie spotrebuje menej energie než vykurovanie celého interiéru, takže je efektívnejšie zohriať priamo cestujúcich.

• Profil trasy a náklad: Kopcovitý terén zvyšuje spotrebu pri stúpaní (hoci pri klesaní sa časť energie môže rekuperovať späť do batérie). Jazda do kopca však nikdy nie je energeticky neutrálna – vždy sa časť energie stratí, takže v hornatom profile bude dojazd nižší než na rovine. Väčšia hmotnosť vozidla (posádka, batožina, prípadne nosiče a bicykle na streche) takisto zvyšuje spotrebu, najmä v mestskej premávke a pri rozjazdoch.

• Stav a kondícia batérie: Kapacita akumulátora sa vekom a používaním postupne znižuje – tento proces nazývame degradácia batérie. Po niekoľkých rokoch môže batéria disponovať napríklad už len 90 % pôvodnej kapacity, pričom úmerne klesá maximálny dojazd vozidla. Okrem toho, dojazd ovplyvňuje aj úroveň nabitia batérie (SoC) – v praxi vodiči často nabíjajú len na 80–90 % kapacity (kvôli ochrane životnosti batérie alebo skrátka preto, aby ušetrili čas na rýchlonabíjačke), čím sa reálne zmenší dostupná energia pre jazdu. Teplota batérie je tiež faktor – studená batéria má vyšší vnútorný odpor a pri jej zohrievaní sa míňa energia, zatiaľ čo prehriata batéria môže výkon obmedziť. Moderné elektromobily však majú systémy termomanažmentu batérie, ktoré tieto extrémy regulujú (za cenu spotreby energie navyše).

Z vyššie uvedených faktorov vyplýva, že reálny dojazd elektromobilu môže byť v praxi výrazne menší než udáva WLTP, najmä za nepriaznivých podmienok. Napríklad v zimnom diaľničnom režime môže auto dosiahnuť len okolo 50–70 % svojho oficiálneho dojazdu​. Naopak, v ideálnych podmienkach (mierna teplota, pomalá jazda po okreskách) možno niektoré modely dokážu WLTP dojazd aj prekonať. Nižšie preto uvádzame konkrétne porovnania udávaného a skutočného dojazdu pri vybraných modeloch, a to na základe meraní nezávislých organizácií (ADAC a iné).

Porovnanie WLTP vs. reálny dojazd obľúbených elektromobilov

Na ilustráciu rozdielov medzi papierovým a skutočným dojazdom uvádzame prehľad šiestich populárnych elektromobilov na slovenskom trhu. V tabuľke je vždy oficiálny WLTP dojazd (kombinovaný) a približný reálny dojazd nameraný v nezávislých testoch (ADAC Ecotest, prípadne iné zdroje). Reálny dojazd predstavuje hodnotu dosiahnutú v mixe jazdných podmienok – nie čisto diaľnica ani extrémne šetrná jazda, ale kombinácia, ktorá lepšie odráža bežnú prevádzku.

Porovnanie dojazdu (WLTP vs. realita):

Poznámky: Uvedené WLTP hodnoty sú zaokrúhlené alebo uvedené pre najbližšiu verziu modelu. Reálny dojazd závisí od podmienok testu – napríklad ADAC Ecotest kombinuje mestský, prímestský, diaľničný režim a meria sa pri miernej teplote, zatiaľ čo napr. InsideEVs test Leafu prebiehal pri konštantnej diaľničnej rýchlosti. Všetky reálne čísla je preto potrebné chápať ako približné pre daný scenár.

V porovnaní vidíme, že u väčšiny vozidiel je skutočný dojazd nižší približne o 10–25 % oproti WLTP. Napríklad Škoda Enyaq iV 80 má podľa WLTP okolo 520 km, no v teste ADAC dosiahla približne 390 km​. Podobne je na tom Volkswagen ID.4 (technicky príbuzný Enyaqu), ktorý dosiahol ~385 km namiesto deklarovaných ~520 km​. Kia EV6 z tohto radu mierne vyčnieva – v ADAC teste prešla až 470 km oproti 528 km WLTP, čo je odchýlka len okolo 11 %​. Kórejský crossover tak patrí k tým vozidlám, kde sa papier a realita výraznejšie približujú (zrejme vďaka vysokej efektivite a 800V technológii).

Tesla Model Y Long Range (známa efektivitou pohonu) má WLTP okolo 505 km; v teste pri nižších teplotách ~12 °C dosiahla ~443 km​ – pokles o cca 12 %. Hyundai Kona Electric (kompaktné SUV) dosahuje vynikajúci WLTP dojazd 484 km vďaka úspornej prevádzke. ADAC nameral približne 410 km v kombinovanom teste​, čo je asi o 15 % menej. Nissan Leaf e+ (62 kWh) ako zástupca staršej koncepcie dopadol v diaľničnom teste InsideEVs na ~306 km pri konštantných 113 km/h​. Jeho WLTP 385 km počíta aj s mestom – reálne pri zmiešanej jazde by sa pohyboval okolo 300+ km. Leaf nemá aktívne chladenie batérie, takže v zime či pri rýchlej jazde stráca viac z dojazdu než moderné modely s termomanagementom.

Zaujímavé je, že niektoré moderné elektromobily dokážu za ideálnych okolností dosiahnuť aj vyšší dojazd, než je ich WLTP hodnota. Napríklad v úspornom režime jazdy („eco“ mód, pomalá jazda po okreskách) dokázali testeri so Škodou Enyaq dosiahnuť až 600+ km na jedno nabitie​ – samozrejme to bolo za priaznivých podmienok a nízkej rýchlosti. Naopak v zimnej diaľničnej prevádzke môže dojazd klesnúť aj pod 60 % hodnoty WLTP (viď príklady ~316 km vs 566 km WLTP u Enyaq v zime na diaľnici​). Pre bežného užívateľa je dôležité rátať s týmito odchýlkami a plánovať dlhšie cesty s dostatočnou rezervou.

Zhrnutie zistení a odporúčania na maximalizáciu dojazdu

Testovacie hodnoty WLTP poskytujú užitočné porovnanie elektromobilov, no v reálnej premávke zvyčajne dosiahnete nižší dojazd. Rozdiel môže byť relatívne malý (okolo 10 % v priaznivých podmienkach), ale aj výrazný (30 % i viac v zime na diaľnici). Hlavnými dôvodmi sú nižšie teploty, vyššia rýchlosť, dynamická jazda a používanie kúrenia/klímy, ktoré všetky zvyšujú spotrebu energie oproti štandardizovanému cyklu.

Dobrou správou je, že moderné elektromobily sú čoraz efektívnejšie a vedia aj v horších podmienkach dosiahnuť slušný dojazd. Ako ukázali testy, mnohé dnešné modely prejdú aj v zime cez 300 km na jedno nabitie​, čo je pre väčšinu bežných ciest postačujúce. Napriek tomu sa oplatí poznať spôsoby, ako dojazd optimálne využiť a predĺžiť. Tu je niekoľko odporúčaní pre motoristov:

• Predhrievajte vozidlo počas nabíjania: Väčšina elektromobilov umožňuje vopred vyhriať interiér a batériu ešte kým sú pripojené na nabíjačke. Toto vorkondicionovanie zabezpečí, že po výjazde je kabína teplá a batéria v optimálnej teplote, takže počas jazdy už nemíňate energiu na ohrev​. V lete zasa možno auto vopred vychladiť klimatizáciou počas nabíjania.

• Jazdite plynulo a primeranou rýchlosťou: Effektívna (ekonomická) jazda je kľúčom k dlhému dojazdu. Snažte sa vyvarovať prudkým akceleráciám a brzdeniu, radšej zrýchľujte plynulo a využívajte rekuperáciu na spomalenie. Tiež platí, že miernejšia cestovná rýchlosť výrazne pomáha – napríklad ak na diaľnici namiesto 130 km/h pôjdete 110 km/h, získate desiatky kilometrov dojazdu navyše. Tempomat alebo adaptívny tempomat môže pomôcť udržať rovnomernú rýchlosť a znížiť zbytočné brzdenie/rozjazdy.

• Kontrolujte pneumatiky: Správny tlak v pneumatikách znižuje valivý odpor. Jazdite so správne nahustenými pneumatikami (ani podhustené, ani nadmerne nafúkané). Nižší valivý odpor = nižšia spotreba​. Ak prezúvate na zimu, zvážte nízkoodporové zimné pneumatiky, ak sú k dispozícii pre váš model. Tiež odstráňte zbytočné nosiče či boxy, ktoré zhoršujú aerodynamiku, ak ich nepotrebujete.

• Šetrite doplnkovú spotrebu energie: Klimatizáciu a kúrenie používajte rozumne. V zime nastavte rozumnú teplotu (nemusí byť v kabíne tropických 25 °C, každý stupeň dolu ušetrí energiu). Využívajte lokálne vyhrievanie – napr. vyhrievanie sedadiel a volantu, ktoré zohreje priamo vás a spotrebuje menej energie ako vyhrievanie celého vzduchu v kabíne​. V lete zasa nepúšťajte klimatizáciu naplno, ak to nie je nutné – pomôže napr. príplatková fólia alebo roleta na oknách proti slnku. Tiež vypnite spotrebiče, ktoré nepotrebujete (napr. vyhrievanie zadného okna po rozmrazení).

• Plánujte nabíjanie a trasu: Ak vás čaká dlhá cesta na hranici dojazdu, naplánujte si radšej nabíjaciu zastávku skôr, než ísť „na doraz“. Extrémne vybitie batérie nie je dobré ani pre ňu (životnosť), ani pre váš pokoj – zvlášť v zime môže dojazd klesnúť rýchlejšie, než ukazuje palubný odhad. Využívajte navigácie, ktoré vedia planovať trasy s nabíjaním a zohľadnia aj výškový profil či počasie. Tým minimalizujete šancu, že ostanete nemilo prekvapený poklesom dojazdu.

Na záver možno skonštatovať, že papierové dojazdy WLTP treba brať s rezervou, no sú dobrým východiskom. Reálne dojazdy sú spravidla nižšie, no technológie sa stále zlepšujú – efektívnejšie motory, väčšie batérie a tepelné čerpadlá pomáhajú minimalizovať rozdiely. Dnešné elektromobily už preukázali, že sú schopné použiteľného dojazdu aj v nepriaznivých podmienkach​. Ak vodič pozná svoj elektromobil a dodržiava uvedené zásady, vie jeho dojazd do veľkej miery optimalizovať. Elektromobilita tak už dnes nemusí znamenať obmedzenie – aj na dlhšie cesty sa dá vyraziť s istotou, len to vyžaduje istú mieru plánovania a prispôsobenia štýlu jazdy.

Zdroje:  https://www.adac.de/rund-ums-fahrzeug/elektromobilitaet/elektroauto/stromverbrauch-elektroautos-adac-test/

Inzercia

Inzercia

AUTOVINY.SK » Aktuality » WLTP vs. realita: Prečo dojazd elektromobilu nie je taký, ako sľubujú? Pozreli sme sa na 6 modelov