TEST Mercedes-Benz EQA 350 4MATIC: Kam s ním?
Najmenší elektrický Mercedes-Benz EQA opäť ukázal, že jeho revírom je mesto. Nebojí sa však ani výletov mimo mestské uličky.
V najsilnejšej verzii dosiahol rovnakú spotrebu ako predchádzajúca generácia so základnou motorizáciou.
Aké sú jeho muchy?
Vydané Text: David Hecl
Mercedes-Benz EQA predstavuje vstupnú bránu Mercedesu do triedy elektromobilov. Najlacnejší elektrický model vychádza z konvenčného modelu GLA, no pridáva viacero elektrizujúcich prvkov dizajnu a samozrejme aj inú koncepciu pohonu. Niektorí teda, možno právom, môžu EQA považovať za GLA s iným pohonom. Nič to však nemení na tom, že ide o ideálne auto do mesta, s ktorým si môžete vyraziť aj na rodinnú dovolenku.
Opäť sa stretávame…
Je to už nejaký ten piatok, čo som mal naposledy možnosť testovať Mercedes-Benz EQA. Moje prvé stretnutie s ním prebehlo krátko po jeho uvedení na slovenský trh. Medzitým sa model EQA dočkal modernizácie a stal sa pomerne populárnym autom, a to hlavne vo väčších mestách. Už po prvých kilometroch som si všimol, že sa nezmenilo mnoho. Nejde pritom o žiadnu krivdu. Mercedes-Benz EQA bol už pred modernizáciou veľmi zaujímavým vozidlom. Po nej je však možno ešte zaujímavejšie.
Jednou z vecí, ktorá prešla miernym vylepšením je, neprekvapivo, dizajn. Skutočne mikroskopickými zmenami sa chváli predná časť. Tu, možno trochu na škodu, Mercedes-Benz stále využíva klasické LED osvetlenie. Dokonca ani v najvyššej výbave nemožno počítať s vrcholnými svetlometmi MULTIBEAM LED… Na druhú stranu ani tie, ktoré sú v EQA k dispozícii, nie sú zlé. Radia sa k vyššej triede v danej technickej špecifikácii. V praxi to vidno hlavne čistou osvetlenou plochou pred autom a dobre pokrytou krajnicou. Zaujme nové vyhotovenie masky chladiča posiate množstvom trojcípych hviezd.
Ďalšou dizajnovou novinkou, ktorú som si všimol, je prepracovaná grafika zadných svetlometov. Po novom je o niečo jednoduchšia a združené svetlá pôsobia čistejšie. Zmenami prešiel aj zadný nárazník s novým riešením difúzora a chrómovou ozdobnou lištou v oblasti, kde by pri spaľovacej verzii boli koncovky výfukov.
Zachováva si štandard
O niečo výraznejšie zmeny nastali v interiéri. Už pri teste modelu Mercedes-Benz GLB som si všimol, že nemecká značka výrazne zjednodušila stredovú konzolu. Zmizol dotykový ovládač systému MBUX. Interakcia s autom tak prebieha prostredníctvom hardvérových tlačidiel na palubnej doske alebo pomocou dotykového ovládania centrálneho displeja.
Inak je na palube stále rovnaká dávka komfortu, ako tomu bolo pred modernizáciou. Bonusom je, že Mercedes-Benz pravdepodobne mierne posilnil torznú tuhosť karosérie. V minulosti som mal výhradu k občasnému vŕzganiu z oblasti rámov okien. Teraz som nič také nezaznamenal. Celkovo som v interiéri narazil len na dva menšie problémy. Jedným z nich je opätovné výrazné zastúpenie klavírneho laku na viacerých plochách a druhým je dotykové ovládanie na volante.
Ľahšie ovládanie
V prvom prípade ide o klavírny lak napríklad v okolí výduchov klimatizácie či na obložení stredovej konzoly. Takéto riešenie mi stále nepripadá vhodné, nakoľko už po pár kilometroch sa ukázali jeho hlavné neduhy. Odlesky slnka, a to najmä počas slnečných dní, sú značné a môžu pôsobiť rušivo. V prípade dotykového ovládania na volante som párkrát postrehol, že som si omylom hmatom po venci prepol rádio či prestavil digitálny prístrojový panel. V tomto smere som mierne konzervatívny a preferujem hardvérové tlačidlá.
Aby som však nevyzeral ako francúzsky kritik jedla po návšteve fastfoodu, Mercedesu musím opätovne vzdať hold za geniálne riešenie vypnutia otravných funkcií nariadených EÚ. Hlásenia prekročenia rýchlostných limitov deaktivujem jednoduchým podržaním tlačidla zníženia hlasitosti na volante. Žiadne prehrabávanie sa v infotainmente tak, ako to zvyknú robiť niektorí výrobcovia. Musím však uznať, že tu by mi to možno ani nevadilo. Systém MBUX dlhodobo považujem za jeden z najlepších informačno-zábavných systémov v autách. Svojou logikou a intuitívnosťou vodiča doslova nabáda k rýchlemu nájdeniu všetkého, čo potrebuje.
Najvýkonnejšia verzia
Poďme teraz k pohonu auta. O ten sa stará dvojica elektromotorov. V mnou testovanej verzii bol na prednej náprave umiestnený asynchrónny elektromotor a zadnej náprave zase dodával výkon synchrónny elektromotor s permanentnými magnetmi. Táto dvojica spoločne poskytuje výkon 215 kW a krútiaci moment 520 Nm. Vzhľadom na rozmery a hmotnosť auta sa teda bavíme skôr o výkone hot-hatchov než bežných áut. K športovým vlastnostiam EQA paradoxne dopomáha jeho batéria. Tá je totiž umiestnená v podlahe a tlačí tak ťažisko nižšie. Vo finále preto EQA nepôsobí tak plavne ako napríklad GLA v klasickej verzii, ale skôr cítiť vyššiu stabilitu a lepšie správanie na ceste.
Batéria má využiteľnú kapacitu 66,5 kWh, pričom nabíjanie dosahuje len 11 kW pri AC a 100 kW v režime DC. Za cenu 74 874 eur by som síce očakával vyšší nabíjací výkon, no vzhľadom na nižšiu kapacitu akumulátora to až tak nevadí. V praxi som na nabíjačke nikdy nestrávil viac ako hodinu. A to dokonca ani vtedy, ak bolo nabitie akumulátora pod 30 %. Potvrdzujú to aj čísla, keď za 41 minút a 16 sekúnd dokázalo auto do batérie „natlačiť“ 45,62 kWh energie. Dobrou správou navyše je, že aj pri 98 % sa Mercedes-Benz EQA dokázal nabíjať výkonom 33 kW. Zaznamenané maximum pri DC nabíjaní bolo na úrovni 94 kW.
Solídny dojazd… A to najmä v meste!
Výrobca dodáva, že s plne nabitou batériou dokáže auto prejsť od 411 do 459 kilometrov. Realita nie je ďaleko od tabuľkových hodnôt. Na jedno plné nabitie som totiž dokázal prejsť 390 kilometrov + rezerva, pričom som nepoužíval žiadne diskomfortné „predlžovače“ dojazdu v podobe vypnutej klimatizácie alebo obmedzeného výkonu. Palubný počítač prepočítava dostupnú vzdialenosť pomerne presne a odchýlka od zobrazenej hodnoty je skutočne len v rádoch jednotiek kilometrov.
V meste tak bez problémov zvládnete vyššiu dávku kilometrov, avšak na diaľnici treba počítať s rýchlejším poklesom. Avšak nie je to nič signifikantné. Svedčí o tom aj spotreba, ktorá sa v diaľničnom tempe ustálila na hodnote 20 kWh/100 km. Celkovo sa počas testu, kedy som s autom jazdil pri teplotách približne 25 stupňov Celzia a prevažne mimo mesta, spotreba ustálila na hodnote 18,4 kWh/100 km. Zaujímavosťou je, že ide o presne rovnaký údaj, aký som dosiahol pri predchádzajúcom teste tohto modelu pred modernizáciou. Vtedy som však mal auto s pohonom prednej nápravy a s výkonom 140 kW.
Aký teda Mercedes-Benz EQA vlastne je?
Po týždni Mercedes-Benz EQA opäť hodnotím pozitívne. Auto sa radí na úplný začiatok elektrickej cesty automobilky Mercedes-Benz. Ak vás osloví, môžete sa postupne prepracovať až na pomyselný vrchol európskej elektromobility v podaní modelu EQS SUV. EQA mi po rokoch od pôvodného testu potvrdilo, že má viaceré silné stránky. Či už ide o komfort na palube alebo dobre naladený podvozok, s EQA si príde každý na svoje. Nižšie položené ťažisko zase ekologickým milovníkom rýchlej jazdy umožní uvoľniť paru. Samozrejme, že sa nájde zopár nevýhod, ale čo je v dnešnej dobe dokonalé?
Technické údaje Mercedes-Benz EQA 350 4MATIC | |
Rozmery (dĺžka x šírka x výška) | 4 463 x 1 834 x 1 613 mm |
Rázvor | 2 729 mm |
Prevádzková hmotnosť | 2 127 kg |
Najväčšia celková hmotnosť | 2 535 kg |
Objem batožinového priestoru | 340 / 1 320 dm³ |
Výkon motora | 215 kW/ 292 koní |
Krútiaci moment motora | 520 Nm |
Pohon | 4MATIC | vpredu ASM, vzadu PSM |
Prevodovka | 1-stupňová automatická |
Kapacita batérie | 66,5 kWh (využiteľná) |
Palivo | elektrina |
Zrýchlenie | 6,0 s |
Maximálna rýchlosť | 160 km/h |
Spotreba – test | 18,4 kWh/100 km |
Cena – test | 74 874 eur |
David Hecl
Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.