Silná a priateľská
Hondu CBF nájdete zaradenú v kategórii naháčov aj napriek tomu, že jazdca chráni viac ako iba náznakom prednej kapotáže. A práve k nej sa viaže časť dizajnových zmien na ročník 2010. Najmarkantnejším znakom sú zamračené predné svetlomety, ktoré dostali ostrejší a agresívnejší vzhľad. Ten ale nemá nič spoločné s naladením a predovšetkým prejavmi motorky. Okrem prednej časti si pozorné oko všimne aj úplne nový výfuk. Jeho vyústenie do iba jedinej koncovky si vyžiadali stále prísnejšie emisné normy. Čo na tom, že zvuk si takmer nevšimnete? A ak, tak iba vtedy, keď na voľnobehu dostanete kŕč do pravej ruky a necháte vyletieť otáčky až k obmedzovaču. Vtedy sa prebudia všetci ručiaci čerti a vypustia z výfuku svoj pekelný koncert.
Honda CBF je vo svojej podstate mimoriadne priateľská motorka, čo dokladuje aj písmeno F (friendly) v názve. Konštruktéri ju vybavili prvkami, ktoré z nej robia „just fit“, teda stroj s možnosťou osobného nastavenia podľa potrieb jazdca. Nečakajte nič podobné ako v autách, ale niekedy stačia aj drobnosti ako výškovo nastaviteľný štít, riadidlá a sedadlo. Najviac to oceníte v momente, keď sa vaša telesná stavba nezhoduje s európskym a už vôbec nie s japonským štandardom. Vtedy stačí odstrániť spolujazdcove sedadlo, odskrutkovať zopár imbusov a nastaviť si sedadlo do potrebnej výšky. Rozpätie medzi najnižšou a najvyššou polohou predstavuje síce iba 3 cm, ale zovretie vášho kolena ocení aj túto zmenu. Len škoda, že hlavy imbusov majú rôznu veľkosť a zmenu neurobíte s priloženým náradím kdekoľvek na ceste, ale musíte siahnuť do domácej skrinky s náradím.
Naladenie motorky viac na cestovanie a denné dochádzanie do práce než na vyvádzanie na okruhu si uvedomíte hneď po nasadnutí na pohodlne tvarované sedadlo. Jeho rozmery neunavia ani po dlhšej jazde a spolujazdec ocení, že konštruktéri mysleli aj na jeho pohodlie predovšetkým na dlhých cestách. Najmä v testovanej verzii vybavenej tromi praktickými kuframi. Okrem dodatočného úložného priestoru poskytovali aj psychickú ochranu pred okolím a zadný kufor aj pohodlnú chrbtovú opierku. Navyše konštrukcia držiakov kufrov vytvorila ďalšie úchyty na ruky, o ktorých si dovolíme tvrdiť, že sú výrazne pohodlnejšie ako vo verzii bez kufrov.
Dosť bolo statického nadchýnania sa, treba aj vyraziť na cesty. Ich výber už necháme na každom z vás. Ubezpečujeme vás, že Honda sa bude na všetkých cítiť veľmi dobre. Teda, okrem naháňania sekúnd na okruhu, čo je ale pochopiteľné. Chcete pokojnú jazdu do práce? Pokojne. Víkendový výlet na chatu? Kedykoľvek. Dovolenku na cestách? Vďaka kufrom bez problémov. A aj so zrýchlenými presunmi po diaľniciach. Motor s objemom 998 cm3 dosahuje výkon 79 kW (107 k) pri 9 000 otáčkach za minútu a krútiaci moment 96 Nm pri 6 500 otáčkach za minútu posiela na zadné koleso reťaz. Preto s výškovo nastaviteľným štítom takmer ani nezistíte momentálnu rýchlosť, preto treba občas pohľadom kontrolovať digitálny rýchlomer či ručičkový otáčkomer so zaujímavým modrým podkladom.
Konštruktéri asi dobre poznali európske predpisy, lebo motor pri rýchlosti 130 km/h točí na šiestom prevodovom stupni rovných 5 000 otáčok za minútu, čo je polovica z otáčkového spektra, ktoré máte k dispozícii. Okrem centrálne umiestneného otáčkomera a rýchlomera vľavo od neho dopĺňa prístrojovú dosku v pravom rohu aj displej palubného počítača. Zobrazuje všetky bežné údaje, napríklad aj momentálnu a priemernú spotrebu, ale potešila by aj teplota chladiacej kvapaliny a ukazovateľ zaradeného prevodového stupňa. Pri šiestich prevodových stupňoch príde vhod. Najmä preto, lebo motorka ťahá už od nízkych otáčok a nie je problém nakopať šestku hoci aj v meste a držať motor v úspornom režime. Len pred semaformi potom vyzeráte pri skopávaní prevodových stupňov do neutrálu ako bubeník speed metalovej kapely. Našťastie prevody sa radia veľmi ľahko a v krátkych dráhach, až na väčšiu medzeru medzi jednotkou a dvojkou, ktorú si vyžiadal neutrál.
Samotná jazda na Honde CBF 1 000 patrí medzi príjemné aktivity. Po rozjazde veľmi rýchlo zamaskuje prevádzkovú hmotnosť 245 kg (s ABS) a ochotne sa nechá vodiť po zákrutách. Okrem záťahu motora sa môžete spoľahnúť na výkonné brzdy a ľahko ovládateľnú spojku. Predovšetkým vtedy, keď si dobre nastavíte ich ovládacie páčky. Potom stačia minimálne sily na to, aby motorka vykonala všetky vaše pokyny. A možno ešte lepšie, ako ste ich sami plánovali. Platí to najmä o prepojených brzdách, za príplatok vybavených ABS, čo sú výstavné skrine Hondy. Vpredu pracuje dvojkotúčové dvojpiestikové spojenie, ktoré s ABS dostáva tretí piestik a stláča kotúče s priemerom 296 mm. Dozadu sa dostala jednopiestiková brzda a kotúč s priemerom 240 mm. Aj vďaka nim, prednej nastaviteľnej vidlici s priemerom klzákov 41 mm, nastaviteľnej zadnej vidlici Pro-Link H.M.A.S. a tým pádom veľmi dobrej ovládateľnosti, sa z motorky stáva záchranca v ťažkých situáciách. Počas testovania sa nám podarilo zažiť moment, keď sme sa nechali uniesť rýchlosťou a nájazd do jednej zo zákrut bol rýchlejší, ako by sa patrilo. Na naše šťastie Honda v riadiacej jednotke iba zalomila jednotkami a nulami a spolu s jazdeckými schopnosťami nás nakoniec vytiahla zo situácie, kde hrozil veľký potenciál odjazdu sanitkou. Nakoniec to skončilo dobre a jediným následkom bol zrýchlený dych a rozšírené zreničky.
Na Honde sme najazdili 700 kilometrov a veľmi dobre sme sa s ňou zžili. Vďaka svojim schopnostiam pokrýva široké spektrum motorkárskych potrieb a požiadaviek či už na každodenné jazdenie alebo na dlhé výlety. Sedí sa na nej pohodlne a netreba sa obávať ani spotreby. Pri preberaní svietila na počítači hodnota 6,2 l/100 km, odovzdávali sme ju s 5,8 l/100 km. Pri dlhodobom jazdení sa môže priemer ustáliť aj o niečo nižšie. Pokiaľ ste sa rozhodli, že práve tento výtvor by ste chceli mať vo svojej garáži, tak na verziu bez ABS si pripravte 8 990 eur, s ABS, ktoré si vyberá stále viac zákazníkov, si od vás vypýtajú 9 690 eur.
Text: Martin Šebesta
Foto: autor
