Nízkoemisné zóny by na Slovensku znemožnili vstup do cetier obcí a miest napríklad starším naftovým autám. Ich zriadenie je možné, no zatiaľ ich na našom území nemáme.
**Nové nariadenia, ktoré by mali do platnosti vstúpiť v roku 2027, sú súčasťou paralelného systému ETS2**. Ten už zhŕňa napríklad oblasti vykurovania alebo pohonných hmôt. Cieľom nových nariadení je ochrana klímy a zníženie produkcie skleníkových plynov na úroveň 55 percent v porovnaní s rokom 1990.
### Drahšia nafta či benzín
**Nová daň z uhlíku sa tak má vzťahovať na fosílne palivá a taktiež aj vykurovacie palivá**. Patrí sem teda benzín, nafta, zemný plyn či uhlie. Sprísnenie už tak dosť prísnych opatrení má mať za cieľ naštartovanie tempa obnovy klímy.
**Návrh má priniesť cenový strop na jednu tonu vyprodukovaných emisií uhlíka z procesu spaľovania fosílnych palív na čiastke 45 eur**. S jeho predbežnou platnosťou sa počíta do roku 2030.
Nabíjacia sieť pre elektromobily by sa v budúcnosti mala dočkať zásadných vylepšení. Od minimálnych rozostupov medzi jednotlivými nabíjačkami až po jednotný štandard. To všetko má pokryť pripravovaná legislatíva EÚ.
Nové opatrenia sa zásadnejším spôsobom dotknú predovšetkým chudobnejších krajín EÚ, ktoré sa pri vykurovaní spoliehajú práve na spaľovanie zemného plynu. Medzi takýmito krajinami je podľa [Euractiv](https://euractiv.sk/section/energetika/news/od-roku-2027-si-domacnosti-priplatia-za-emisie-z-vykurovania-a-cestnej-dopravy/) aj Slovensko.
**Vo všeobecnosti sa** [podľa štúdie z roku 2018](https://www.pik-potsdam.de/en/news/latest-news/archive/files/eckpunkte-einer-co2-preisreform-fur-deutschland) **očakáva, že nová daň z uhlíka zvýši ceny pohonných hmôt**. Pri **benzíne by to malo byť 0,105 eur na liter a pri nafte dokonca až 0,12 eur na liter**.
Avšak vzhľadom na aktuálnu energetickú krízu sa Európsky parlament rozhodol platnosť dane posunúť až na rok 2028.
### „Zelení“ opatrenia kritizujú Aj keď EÚ o novom systéme obchodovania s emisiami nehovorí ako o uhlíkovej dani, členské štáty to tak vnímajú. Možno aj z toho dôvodu vznikla dohoda na zriadenie **fondu vo výške 87 miliárd eur**. Z neho môžu štáty EÚ začať čerpať už s príchodom roku 2026. Jeho účelom má byť predovšetkým pomoc pri obnove dopravy a budov. Prostriedky, ktoré budú účelovo viazané, by mali byť podľa zámeru EÚ poskytnuté predovšetkým najzraniteľnejším skupinám obyvateľov.
„*Sociálny klimatický fond pomôže zraniteľným domácnostiam pri prechode na udržateľnú energiu, napríklad pomocou kupónov na zateplenie alebo prechodom na ekologickejšie možnosti dopravy,*“ uvádza europoslankyňa Esther de Lange s frakcie európskych ľudovcov.
**Prekvapivo pomerne skepticky sa k celému zámeru postavili „zelení“ politici**. Podľa slov Micheala Blossa fond na kompenzáciu bremena vzniknutého novým systémom obchodovania s emisiami nie je dostatočný. Okrem toho dodáva, že ochrana klímy EÚ má „antisociálny sklon“.
Prémiové palivá sú výrobcami odporúčané najmä pre svoje čistiace vlastnosti. O tom, ako toto čistenie funguje a aké sú ich ďalšie benefity, sme sa porozprávali s Miroslavom Mrzulom, manažérom Vývoja a rozvoja produktov spoločnosti Slovnaft.