Je leto, tak prečo si nevyraziť k moru a pritom nevyvrátiť všetky mýty odporcov elektromobility. Presne to sme sa rozhodli urobiť pri našom výlete Škodou Enyaq Sportline iV 80x do chorvátskeho mesta Pula.
Najhlučnejšia skupina ľudí diskutujúcich o elektromobilite sú paradoxne jej odporcovia. Tí sa snažia stoj čo stoj presadiť svoj názor bez toho, aby si vôbec niekedy elektromobil vyskúšali. Pritom vo väčšine prípadov je pre nich najlepšie auto desaťročia staré TDI. Pokrok však nezastavia. Ten prichádza ruka v ruke so zmenou a tejto zmene sa aktuálne podrobuje celý automobilový priemysel.
Práve preto som sa rozhodol, že podrobím Škodu Enyaq Sportline iV 80x **poriadnemu rodinnému testu**. Zobral som ho na výlet do mesta Pula, ktoré leží v Chorvátsku na brehu Jadranského mora. Auto pritom dostalo poriadne zabrať a vôbec sa s ním nezachádzalo v rukavičkách.
### Vyrážame poriadne nabalení
Aby bol test čo najpresnejší a najdôveryhodnejší, **cestovali sme traja dospelí ľudia**. K tomu samozrejme patria **tri kufre, debnička s jedlom, štyri batohy, chladiaci box, potreby na plávanie a potápanie, jedny kolieskové korčule, zopár vyfúknutých nafukovačiek a nezaobišlo sa to ani bez vedra so zeleninou či „sixpacku“ vody**. Išli sme teda poriadne nabalení, ale to k tradičnej slovenskej dovolenke akosi patrí. Samozrejme, že väčšina vecí zostala nevyužitá, ale čo keby náhodou…
Pre predstavu obsadenosti auta uvediem len jednu vec. **Batohy s balením vody a chladiacim boxom boli už v priestore pre posádku (dostatočne upevnené), nakoľko sa viac vecí do batožinového priestoru nezmestilo**.
Bohužiaľ, niektoré fotky sa nepodarilo uchovať. Napriek tomu môžeme povedať, že prepravné schopnosti Škody Enyaq nie sú o nič horšie ako v prípade medveďa Kodiaqa. Niektoré batohy síce boli na zadných sedadlách, aj tak sme sa ako traja dospelí cestujúci do auta bez problémov zmestili.
Dovolenkovú trasu smerom do mesta Pula môžete vidieť na mape nižšie. **Išlo o 641 kilometrov dlhú trasu pozostávajúcu z 2,5 nabíjacích zastávok s celkovým trvaním 8 hodín a 19 minút**. Nabíjací čas z toho tvoril 1 hodinu a 35 minút z čoho vyplýva, že **čistý čas jazdy bol 6 hodín a 44 minút**.
V tom čase Google Maps predpokladali celkový čas jazdy na úrovni 6 hodín a 51 minút, čiže aj z tohto údaju je zrejmé, že auto dostalo 641 kilometrov v plnom rýchlostnom tempe tak, ako do predpisy dovoľovali. **Kde bola dovolená rýchlosť 100 km/h bolo na tempomate 105 km/h a kde zase 130 km/h, tam bolo nastavených 135 km/h. V aute nechýbala klimatizácia na teplote 21 stupňov, hralo rádio a na displeji bol zrkadlený telefón so spustenou navigáciou, ktorý sa, samozrejme, počas toho nabíjal**.
### 2,5 nabíjacích zastávok?
Teraz sa určite mnohí z vás pýtajú: „*Čo sakra znamená 2,5 nabíjacích zastávok?*“ Dovoľte mi to vysvetliť.
**Z Bratislavy sme cez Rakúsko vyrážali niečo po 16:00 z dôvodu neskorého odovzdania auta redakciou pred nami. Naša prvá nabíjacia zastávka mala byť v meste Gleisdorf v miestnej predajni Lidl**, ktorá poskytuje nabíjanie s výkonom 50 kW zdarma (maximálny reálny výkon bol cca. 40 kW). Pred nami však na nabíjačke bolo asi 10-15 minút napojené iné vozidlo a nabíjačka podporovala nabíjanie len jedného auta výkonom 50 kW v jeden čas. Museli sme si teda chvíľku počkať, čo sme využili na rozloženie piknikového tábora. Keď sa Tesla pred nami nabila, nastal čas pre nás. **K nabíjačke sme Enyaq pripojili krátko po devätnástej hodine. Avšak tamojší Lidl je otvorený len do 19:30 (počítali sme s otváracími hodinami rovnakými ako u nás – naša chyba) a rovnako tak je aktívna aj nabíjačka. Auto sme síce začali nabíjať pri 35% batérie, avšak po „dotankovaní“ 26% sa nabíjanie vyplo. „Dočerpali“ sme teda približne 21 kWh energie**. Išlo teda o to zmienené „polnabíjanie“.
Nabíjanie na prekliatej nabíjačke Lidl v meste Gleisdorf. Samotné nabíjanie je síce zdrama, treba si však dávať pozor na otváracie hodiny predajne, ktoré sú úplne iné ako u nás.
**Nasledoval teda záložný plán B, ktorý smeroval do neďalekého mesta Graz na stojan s výkonom 300 kW**. Tento, približne 26 kilometrov dlhý, úsek si z batérie zobral 8%. Vďaka roamingu Green Way sme mohli takmer naplno využiť potenciál nabíjacej stanice. **Strávili sme tu 31 minút a 44 sekúnd a auto sme dobili na 91%, čo nám s veľkou rezervou dostačovalo na ďalší úsek cesty, ktorý mal cca 240 kilometrov**. Enyaq po dobíjaní ukazoval dojazd 341 kilometrov. Táto zastávka však nebola zadarmo, ako sme pôvodne plánovali. **Nabitie 29,7 kWh energie predstavovalo čiastku 16,34 €**. Auto sa pritom v maxime nabíjalo s výkonom len 70,4 kW. **Celkovo nás teda prejazd Rakúskom vyšiel na 25,94 €**. Finálnu cenu aj s popisom jednotlivých položiek uvádzam na záver článku v tabuľke.
> Problém nie je v autách, ale, bohužiaľ, v ľuďoch…
### Drahé Slovinsko
Nasledovala cesta cez Slovinsko. **Slovinci sa môžu popýšiť tým, že majú jedny z najdrahších diaľnic v Európe**. Zatiaľ čo vo väčšine krajín EÚ je možné získať 10-dňovú diaľničnú známku, **v Slovinsku sa dá zakúpiť len 7-dňová s cenovkou 15 €**. To samozrejme platí aj pre elektrické autá (zatiaľ). Inak sú slovinské diaľnice skutočne krásne s množstvom dychberúcich výhľadov či dlhých tunelov.
**Cestu sme si užili naplno a naša posledná nabíjacia zastávka na ceste do mesta Pula bola v metropole Slovinka – Ľubľane. Tu sme zakotvili krátko po 22:30 na nabíjaciu stanicu pri čerpačke Petrol**. Tá mala výkon 50 kW, no reálne v maxime dokázala do auta dodávať nabíjací výkon 47 kW. Tarifa pre zákazníka ZSE na tomto stojane bola 25 € za hodinu nabíjania. **My sme tu strávili 38 minút. Za tento čas sa auto dobilo zo 43% na 94% a celkovo bolo dodaných 43,7 kWh energie**, čo spoločne so zostávajúcou kapacitou postačovalo na ďalších 342 kilometrov. **Poplatok za nabitie bol 15,83 €. Celkovo nás teda prejazd Slovinskom stál 30,83 €**.
195 kW a dvojica motorov. Takýto výkon a pohon si vyžiada nejakú tú kWh navyše. Priemerná spotreba sa však počas testu ustálila na hodnote 19,2 kWh.
### Lacné Chorvátsko
Nasledoval posledný, približne 220 kilometrov dlhý, úsek do našej cieľovej destinácie. Samozrejme sme opäť využili slovinské a neskôr chorvátske diaľnice. **Mýtny poplatok na chorvátskej strane smerom do mesta Pula bol 7,17 €. Vďaka miernemu omeškaniu hneď na začiatku cesty sme do cieľa dorazili 19.7. o 1:38 (predpoklad bol okolo polnoci)**. Batérie boli pritom nabité ešte na 28% a dojazd bol niečo cez 115 kilometrov.
Chorvátske koloseum. Jeden z objektov, ktorý stojí za to vidieť v meste Pula. Ide o Pula Arena, v ktorej sa v čase našej návštevy konal Pula Film Festival.
V samotnom meste Pula je na výber hneď niekoľko nabíjacích staníc. **Rozhodli sme sa z hľadiska finančnej úspory využiť možnosti nabíjania Lidl, ktoré, rovnako ako v Rakúsku, je zdarma a poskytuje výkon 50 kW**. Na nabíjačku sme síce museli asi 20 minút čakať, no následne sme auto za 53 minút dobili na 88% čo nám bez problémov vystačilo na celý týždeň jazdenia v okolí. Tu sa nám ale stala mierna nepríjemnosť. **Nabíjačka, ktorá dodávala výkon 47 kW bola určená len pre jedno auto v jednom čase**. Avšak istý poctivý elektromobilista z Bieloruska sa rozhodol, že nás vypne počas nabíjania keď sme boli na nákupe. Našťastie sa mu tento úkon podaril len čiastočne, keďže sa mu nepodarilo vybrať konektor z auta. Následne sa nabíjací proces spustil znovu a my sme tak bez problémov dobili 50,16 kWh energie úplne zadarmo. **To opäť dokazuje, že problém nie je v autách, ale, bohužiaľ, v ľuďoch…**
V prímorskom meste Pula aj napriek tamojšiemu filmovému festivalu dokázal Enyaq poriadne zaujať.
### Cesta späť
**Samotná cesta späť bola 23.7. od 11:55**. Pred tým sme ešte siahli po poslednom nabití v Chorvátsku. Nabíjačka Hrvatski Telekom v Auto Benussi Ltd. mala mať maximálny výkon 50 kW. Avšak aj **v dôsledku toho, že vonku bolo 40 stupňov bol maximálny dodávaný výkon iba 27 kW**. Preto sme tu museli stráviť **74 minút a auto sme zo 47% nabili na 92%**. Výhodou však bolo, že sme si mohli užívať klimatizáciu a kľudne si v aute aj pospať pred cestou. **Celkovo 45 dodaných kWh stálo 16 €**. Tu sme si ale vyskúšali jeden neduh, ktorý bližšie popíšem na záver. **Za nami sa vytvorila kolóna približne 5-6 áut, z ktorých to niektorí vzdali po chvíľke čakania**.
**Trasa domov viac-menej kopírovala našu trasu tam**. Jediný väčší rozdiel bol v Chorvátsku, kedy sme obchádzali kolónu dovolenkárov cez iný úsek cesty. **Ďalším rozdielom bolo dobíjanie v Ľubľane, kde sme sa spoľahli na nabíjačku v nákupnom centre BTC, no a napokon iný bol aj záver cesty, kedy sme šli po diaľnici cez Schwechat**. Mapu trasy môžete vidieť nižšie.
### Lidl je v Slovinsku zdarma, no pomalý
**Samotný prejazd Chorvátskom teraz stál len 6,54 €**. Cestou v Slovinsku sme mali ešte stále platnú diaľničnú známku, čiže poplatky za diaľnice boli vybavené. Jediný poplatok, ktorý sme teda museli uhradiť bol za nabíjanie. **Je síce pravdou, že Ľubľana má veľké množstvo Lidl nabíjacích staníc zdarma, avšak ich výkon je obmedzený na 17 kW a povolené je maximálne polhodinové státie**. Siahli sme teda po alternatíve v podaní nabíjačky Petrol. **Auto sme pripájali k stojanu s výkonom 50 kW so zostatkovou kapacitou nabitia akumulátora na úrovni 34%. Po 44 minútach nabíjania sme sa dostali na 95% a dojazd 346 kilometrov**. Paradoxom ale bolo, že stojan **dosahoval v maxime výkon 75,7 kW** a to aj keď má udávaný nižší. T**áto zastávka okrem útrat v miestnom McDonald‘s vyšla na 19,56 €, čo bol zároveň aj finálny poplatok za slovinskú časť trasy**.
Nabíjačka v Ľubľane síce udávala maximálny výkon 50 kW, no do auta dokázala poslať aj 75,7 kW, čo skrátilo dobu nabíjania.
### Rakúska nepoučiteľnosť
Nasledoval predposledný úsek cesty. Rakúsko. **Neviem ani prečo, ale opäť raz sme sa nechali nachytať slovenským prístupom k rakúskym predajniam Lidl**. Pritom to bolo opäť na rovnakom mieste, v meste Gleisdorf. **Na tamojšiu nabíjačku sme dorazili asi 15 minut pred 18:00**. Avšak bola sobota, čiže naše kalkulácie s otváracími hodinami do 19:30 opäť zlyhali na plnej čiare. **Lidl je totiž v tomto meste otvorený v sobotu len do 18:00 – áno moja chyba…** Po desiatich minútach a dobitých 8,6 kWh sa nabíjačka opäť vypla. Dobitie akumulátoru sa zvýšilo z 32% na 42% a maximálny dodávaný výkon nabíjacieho stojanu bol 40 kW.
**Ihneď sme teda prešli na plán B, ktorým bola asi 2 kilometre vzdialená nabíjacia stanica NoName s výkonom 160 kW**. Tu sme strávili 38 minút a do auta bolo dodaných 39,04 kWh energie. Opäť sa však ukázalo, že maximálny dodávaný nabíjací výkon do auta bol len 86,5 kW. **Posledná nabíjacia zastávka na našom elektrickom výlete stála 15,23 €**. Dojazd sa po nej zastavil na hodnote 340 kilometrov.
Plán B v Rakúsku pri ceste späť. Nakoľko Lidl sme zase nezastilhli, siahli sme po výkonnej nabíjačke NoName v meste Gleisdorf, ktorá je len 2 kilometre od predajne Lidl.
### Väčší dojazd ako ukazuje počítač
**Posledný úsek trasy mal presne 257 kilometrov, pričom dojazd auta klesol len o 198 kilometrov**. Je teda zrejmé, že na jedno nabitie je možné urobiť väčšiu vzdialenosť, ako ukazuje počítač. **Tento jav som si za týždeň všimol viackrát a to aj napriek tomu, že sme dodržovali diaľničné tempo ako pri klasickom spaľovacom aute**. Celkovo cesta domov trvala 8 hodín a 13 minút a to aj preto, že sme na čas uviazli v pomaly idúcej kolóne. K tomu pripočítame aj zastávky na nabíjanie s finálnym nabíjacím časom 2 hodiny a 48 minút. Ak si odmyslíme približne 45 minút strávených v kolóne a cestu pohraničnými dedinami v Chorvátsku a Slovinsku, tak cesta domov bola kvôli pomalému nabíjaniu v Chorvátsku dlhšia o asi hodinu.
Interiér vsádza na overenú klasiku. Jednoduchý a účelný vzhľad je jeho silnou stránkou. Nezaškodilo by však lepšie prispôsobenie niektorých prvkov centrálneho displeja veľkosti jeho uhlopriečky. Sú totiž dosť zrnité.
### Porovnanie
Teraz sa dostávame k porovnaniu s klasickými autami a dôvodu, prečo je cesta elektromobilom úspornejšia, ako cesta spaľovacím autom. **Aby bolo porovnanie vierohodné, rozhodol som sa proti sebe postaviť autá s približne rovnakým výkonom, rovnakou stavbou karosérie a rovnakou hmotnosťou**. Testovaný Enyaq Sportline iV 80x teda porovnám s Kodiaqom RS s aktuálnym motorom 2,0 TSI, ktorý som mal možnosť testovať nedávno, a s jeho staršou verziou s naftovým motorom 2,0 BiTDI. Tabuľka parametrov je uvedená nižšie.
Základné charakteristiky trojice porovnávaných áut. Všetky majú približne rovnaký výkon, rozmery a aj prepravné schopnosti. Rozidel je v druhe pohonu.
**Keďže sú si autá dosť podobné, budem pracovať s plnou nádržou a s rezervou 10 litrov, ktorá pri kalkulácii cien v nádrži zostáva**. Tabuľku s porovnaním nákladov môžete vidieť pod týmto odstavcom. Počítam taktiež s totožnou trasou. Je to kvôli mýtnym poplatkom a rovnakému kilometrovému nájazdu. **Do výpočtu taktiež zarátavam len polovicu dotankovanej nádrže na ceste späť v prípade benzínu aj nafty. Ceny za tankovanie sú počítané na základe ceny za liter pohonných hmôt v rovnaký týždeň, aký bol vykonaný test Škody Enyaq**. Tankovanie prebehlo postupne v Slovinsku, Chorvátsku a na ceste späť v Rakúsku. Na záver tabuľky uvádzam predpokladanú finančnú úsporu.
Porovnanie nákladov voči benzínovému a naftovému Kodiaqu RS.
### Zopár slov k autu
**Škoda Enyaq počas testu dokázala, že elektormobil môže byť bez problémov využitý na ceste na dovolenku**. Celkový čas strávený na nabíjačke je približne rovnaký, ako čas strávený na prestávkach po ceste so spaľovacím autom. Enyaq dokáže prepraviť všetku batožinu a k tomu ešte aj zopár batohov navyše. **Z auta mám po týždňovom teste vcelku dobrý dojem**. Ten je navyše umocnený samotnou maskou Crystal Face, ktorá mu dodáva nezameniteľný charakter a predovšetkým v noci je hlavným pútačom pozornosti. **Kto si myslí, že v elektormobile sa musí nejakým spôsobom obmedzovať alebo, že bude brzdiť premávku je na veľkom omyle. Za všetko hovorí priemerná rýchlosť na úrovni 96 km/h pri ceste do Chorvátska a 84 km/h pri ceste domov**. Opäť však musím podotknúť, že cesta domov bola poznačená zdržaním v kolóne a voľbou časti úseku cesty mimo diaľnice.
Crystal Face maska je obrovským dizajnovým lákadlom. Predovšetkým v noci budí veľkú pozornosť. Animácia prebudenia LED diód v nej je skvelá.
**Celkovo som s Enyaqom najazdil za celý týždeň presne 1 593 kilometrov**. Za celý ten čas som však zo šoférovania nebol unavený, za čo vďačím skvelým sedadlám. Tie dokázali podržať v zákrutách a pritom neboli nepohodlné či tvrdé. Rovnako dobe hodnotím aj odhlučnenie kabíny. **V aute si častokrát človek ani neuvedomí, akou rýchlosťou ide a z toho môže vzniknúť nejaká tá pokuta**.
### V čom je problém?
Teraz sa dostávame k problému, ktorý som načrtol o pár odstavcov vyššie. **Možno mnohých odporcov sklamem, no problém netreba hľadať v elektromobiloch alebo v ich dojazde**. Ten je už dnes na skvelej úrovni a elektromobil môžeme pokojne brať aj ako hlavné auto do rodiny. **Dokonca neplatí ani „báchorka“ o vypnutej klimatizácii a rýchlosti 80 km/h na diaľnici**. To možno platilo tak 10-15 rokov nazad. **Kde je však ešte čo dobiehať je nabíjacia sieť**. Niežeby nebola dostatočná, to nie. Ide o to, že nabíjačky sú roztrúsené medzi veľké množstvo poskytovateľov. S tým je spojené používanie veľkého množstva aplikácií na overenie dostupnosti alebo veľkého množstva registrácií.
**Sčasti sa to samozrejme dá obísť roamingom, ktorý najväčší prevádzkovatelia nabíjačiek poskytujú**. Avšak stále mi chýba nejaká jednotná aplikácia, v ktorej budú všetky nabíjačky v danom meste. Okrem toho v tejto aplikácii nesmie chýbať ich obsadenosť, aktuálny dodávaný výkon, no a samozrejme aj to, či je alebo nie je daná nabíjačka online. Ani nejaký ten online náhľad na nabíjačku by nebol zlý. **Niektoré automobilky sa to snažia kompenzovať vlastnými aplikáciami, no tu je zase problém v tom, že dáta z nabíjačiek majú len z partnerských staníc**. Sú aj také nabíjacie stanice, ktoré nie sú ani v aplikáciách ako napríklad PlugShare a ak sú, tak zase absentujú nejaké bližšie informácie o aktuálnom stave stanice. Keď sa toto všetko podarí zjednotiť a poskytnúť majiteľovi elektromobilu čo najlepší prehľad, odporcovia stratia všetky argumenty prečo je to staré TDI lepšie ako moderný a bezpečný elektromobil.
[CAR id=17158]
AUTOVINY.SK » Aktuality » TEST: Zobrali sme Škodu Enyaq Sportline iV 80x na dovolenku k moru. Týždeň nám ukázal, že ide o plnohodnotné auto a nie o brzdu ciest + dáta
Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.
