S modelom Sportage to Kia v mnohých aspektoch vzala od podlahy, ale čo to skutočne znamená, to odhalí až dlhšie spolunažívanie. Po troch mesiacoch si dovolíme hodnotiť.
Môže to byť pravda? Vyzerá, že áno! Svetelný kužeľ modelu Sportage je skutočne konzistentnejší a lepší, než ponúka na prvý pohľad pokrokovejšia Kia EV6. Aj to sú výhody dlhodobého testu – niekedy máte priestor porovnávať jedno auto s mnohými ďalšími a spraviť si tak obraz o čomkoľvek, čo vás zaujíma. Kia EV6 nesvietila zle, no ani nás neohúrila. Sportage svieti lepšie. Práve toto SUV, ktoré je v našich končinách veľmi obľúbené asi aj preto, lebo sa u nás vyrába, prinieslo nový koncept ovládania, novú prístrojovú dosku, nový stredový tunel.
Veľa noviniek znamená veľa príležitostí zažiariť, ale aj pohorieť. Ako to dopadlo v tomto prípade?
### Tlačítka, aj nie
Milujem tlačítka. Preto im takto familiárne hovorím. Interiéroví dizajnéri ich však evidentne neznášajú. Narúšajú čisté línie a asi sa aj ťažko kreslia. V Kii s tým vybabrali. Na stredovom tuneli v blízkosti voliča automatickej prevodovky je tlačidiel dosť. Ovláda sa nimi takmer všetko, čo sa priamo týka jazdy a vyhrievania/ventilácie sedadiel. Tam dizajnu nijako neprekážajú.
Na palubnej doske je riešenie šalamúnske: využíva špeciálny úzky dotykový displej, ktorý má dva režimy: režim panelu klimatizácie a režim panelu multimediálneho systému. Vyberáte si jediným dotykom. Funguje to? Ako kompromis medzi dizajnom a funkčnosťou je to asi najlepšie riešenie, aké poznám. Najmä preto, lebo tu zostali dva otočné ovládače, ktorými sa dá veľmi efektívne nastavovať teplota prípadne hlasitosť (v závislosti od režimu).
Riadenie je presnejšie a auto oveľa radšej poslúcha na povely volantom. Grip vpredu prekvapil.
Ak by som mal navrhnúť zlepšovák, týkal by sa iba samotného prepínania medzi spomínanými režimami. Teraz sa realizuje virtuálnym tlačidlom na tomto displeji, ktoré je relatívne malé. Buď by som ho poriadnejšie zväčšil, alebo by som na tento účel vymyslel nenápadné, ale ľahko nahmatateľné fyzické tlačidlo niekde v okolí. Aby sa dala teplota v kabíne upraviť doslova poslepiačky.
Ale inak má Kia za tento systém pochvalu. Hlavné menu na hlavnej obrazovke je na tom o čosi horšie. Nerušivú domácu obrazovku, ktorá zobrazuje nenápadnú mapu a pár údajov k tomu, chválim. Hlavné menu s ikonkami je však pre vodiča veľmi ťažko čitateľné. Malé ikonky sú totiž všetky v jednom farebnom tóne, vďaka čomu im musíte za jazdy venovať priveľkú pozornosť, než ich od seba rozpoznáte.
Štruktúra menu je však celkom pochopiteľná, aj keď systém ponúka toľko možností, že zorientovanie v ňom chvíľu trvá. Máloktoré iné auto však ponúka možnosť vybrať si tri intenzity zvukového zvýraznenia motora s možnosťou úplne umelý zvuk vypnúť. Takto si predstavujem automobilovú demokraciu! Takisto témy zobrazenia prístrojového štítu: je ich k dispozícii niekoľko, pričom jedinečnou vychytávkou je grafika, ktorá reflektuje na aktuálnu časť dňa a zobrazí vám od grafiky s východom slnka, cez obed a západ až po nočné zobrazenie. Síce prídete o klasické zobrazenie prístrojov, ale mne to vzhľadom na automat vôbec neprekážalo.
Teší ma, že Kia odolala pokušeniu použiť lesklé plasty na prístrojovej doske. Stredový panel je však celý z lesklého čierneho plastu, ktorý sa veľmi rýchlo ochytá a zapráši, takže odporúčame nosiť so sebou v aute handričku z mikrovlákna.
### Priestoru dosť
Novú Kiu Sportage nemožno kritizovať z hľadiska priestoru a praktického využitia. Zadné sedadlá ponúkajú ozaj širokú škálu nastavenia operadiel, takže každý si nájde polohu, v ktorej znesie aj ozaj dlhé cesty. USB-C konektorov je tu habadej, takže o zábavu bez vybitia batérií je postarané. Batožinový priestor je obrovský a dobre členený, aj keď ocenili by sme lepšie využiteľné háčiky na tašky.
Z praktického hľadiska ma trochu mrzí iba systém bezdotykového otvárania kufra. Kým pri iných značkách treba spraviť nohou pohyb popod zadný nárazník, tu stačí, keď sa s kľúčom vo vrecku postavíte k zadnej časti auta. Asi tušíte, kde je zrada: auto sa môže chcieť začať otvárať, aj keď vy o to nestojíte. Našťastie vás o svojom úmysle dopredu varuje pípaním, na ktoré som po čase začal reagovať doslova odskakovaním od zadnej časti auta.
Zároveň som zistil, ako často človek bezdôvodne stojí pri kufrových dverách auta. Tento systém by som jednoznačne prerobil.
### Spotreba a jazda
**Na našej Kii sme absolvovali 4 373 kilometrov**, ktorých absolvovanie nám trvalo 83 hodín, 44 minút. Priemerná spotreba za ten čas sa ustálila na hodnote 8,3 l/100 km, čo je hodnota, ktorá nenadchne, ale vzhľadom na veľkosť auta ani neurazí. Motor našťastie ponúka celkom príjemnú dynamiku. Veľmi zvláštne sa však správal systém štart-stop.
Vďaka mild-hybridnému systému dokázal motor zhasnúť ešte počas jazdy, keď sme dobrzďovali do križovatky. To je v poriadku. Avšak vždy, keď sme chceli uviesť auto do pokoja ako džentlmeni (to znamená, že v poslednej chvíli sme trochu zvoľnili tlak na brzdový pedál, aby posádku po zastavení nehodilo dozadu), motor sa opäť naštartoval a celú červenú sme prečkali s vrčiacou pohonnou jednotkou.
Mimo to sa na modeli Sportage, ktorý vo výbave GT Line obúva až 19-palcové kolesá, jazdilo príjemne. Najmä priľnavosť a ochota auta ísť za prednou nápravou nás prekvapili. Možno by sme predsa trochu z toho obetovali v prospech ešte mäkšieho nastavenia podvozka.
Technické údaje Kia Sportage 1.6 T-GDi MHEV 4WD DCT GT-Line
Motor
benzínový preplň. R4, 1 598 cm3
Výkon
132 kW (180 k) pri 5 500 ot./min.
Krútiaci moment
265 Nm pri 1 500 – 4 500 ot./min.
Pohon a podvozok: 7-st. dvojspojková aut. prevodovka, pohon 4 × 4, vpredu McPherson, vzadu multilink. Brzdy kotúčov, vpredu s vnútorným chladením. Pneu. 235/50 R19.
Batožinový priestor
562/1 751 dm3
Rozmery: 4 515 × 1 865 × 1 622 mm, rázvor 2 680 mm, pohotovostná/celková hmotnosť 1 722/2 210 kg, objem nádrže 54 l.
Najvyššia rýchlosť
201 km/h
Zrýchlenie 0 – 100 km/h
9 s
Spotreba (WLTP)
6,9 l/100 km
Emisie CO2
155,6
Cena/testované auto
32 890/40 680 €
Konkurenti:
VW Tiguan, Peugeot 3008, Hyundai Tucson,
AUTOVINY.SK » Aktuality » Dlhodobý test Kia Sportage 1.6 T-GDi MHEV: Finále po 4 373 km
Vždy som túžil pracovať s autami a tento sen sa mi splnil v tej najdokonalejšej podobe. A nevyužil som ho len na to, aby som sa mohol voziť po meste. Chcel som autám rozumieť a vedieť ich čo najlepšie ovládať. Tak som si ako prvé auto kúpil staré BMW 328i. Po rokoch úprav (auta aj šoféra 🙂 ) som s ním na Slovakia Ringu už naháňal oveľa novšie a silnejšie autá. Vždy ma fascinovala jazda na hrane a tak na okruhu trávim čo najviac času. Či už pre zábavu, alebo občas ako inštruktor. Autá nehodnotím len podľa infotainmentu a objemu kufra, ale najmä podľa charakteru, techniky a jazdných vlastností. Obľúbené autá? Toyota GT86, Mazda MX-5, BMW M3 a Porsche 911 GT3.
