Jazz je dokonalý príklad toho, ako efektívne sa dá narábať s priestorom, keď sa veľmi chce. A aby sme sa presvedčili, či je jeho využiteľnosť naozaj taká dobrá, ako vyzerá, tak sme ho vzali do redakcie na dlhodobý test.
Honda Jazz bola vždy synonymom maximálneho využívania priestoru. Malé auto ponúkalo vďaka nádrži umiestnenej vpredu kopec miesta pod čarovnými zadnými sedadlami (Magic seats), ktoré sa navyše dajú šikovne vyklopiť nahor a poskytnú tak prepravnú kapacitu na vyššie predmety, ktoré netromfne prakticky žiadne SUV. Jazz vždy poháňali úsporné motory, vždy mal kompaktnú karosériu a vždy sa s ním ľahko manévrovalo. Platí to aj teraz?
### Milá tvárička
Nový Jazz je chutnejší ako kedykoľvek predtým. Veľké svetlomety sa na vás pozerajú ako očká malého šteniatka. Karoséria je teraz ešte jednoliatejšia. Opäť je však všetko dokonale premyslené.
Prioritou bola dobrá viditeľnosť z auta a pohodlné nastupovanie. Tomu pomáhajú dvere, ktoré sa otvárajú prakticky do pravého uhla a sú navyše aj štedro vykrojené. Vnútri to Honda Jazz taktiež hrá na roztomilosť. Akékoľvek pokusy o športový dizajn zostali v zásuvke a Jazz to hrá na čisto mestskú strunu. Za to mu patrí pochvala – načo by sa mal hrať na niečo, čím nie je? V kabíne vás teda ako prvý zaujme dvojramenný volant. Natíska sa aj prívlastok „retro“, ale jeho dizajn je v skutočnosti moderný a zároveň aj funkčný. A veľmi dobre sa drží.
Interiér je ako celok jednoduchý bez toho, aby pôsobil lacno. Skôr to vyzerá, že dizajnéri sa vykašľali na nezmyselné čačky či efektné materiály, ktoré vyzerajú dobre iba na fotkách. Veľmi chválim absolútne minimum lesklých plastov. Jazz ich nahradil buď matnými, alebo dokonca čalúnenými plochami. Pôsobí to veľmi hodnotne.
### Minimalizmus
Ako som už spomínal, koncepcia interiéru je minimalistická. To však neznamená, že je dizajnovo nezaujímavá. A sú tu aj zaujímavé riešenia, ktoré môžete využiť vo svoj prospech. Napríklad odkladacie schránky na poháre sú umiestnené rovno pred bočnými výduchmi klimatizácie. To znamená, že si môžete nápoje chladiť, alebo udržiavať teplé. Pred spolujazdcom sa skrývajú až dve praktické schránky. Odkladacie priestory v stredovej konzole sú dostatočne veľké. Mňa len mrzí, že schránka na mobil nemá pogumované dno. Takto sa tam mobil šmýka a rachotí, ak ho nemáte v obale. O dostatočný počet USB a 12V zásuviek sa nemusíte obávať.
V duchu minimalizmu sa nesie aj prístrojový štít. Tvorí ho relatívne malý displej, ktorý vám zobrazí všetky potrebné údaje, ale napríklad otáčkomer tu nehľadajte. Načo aj. Náš Jazz je hybridný a neexistuje spôsob, ako ovplyvniť otáčky motora pri danom zaťažení. Ale k tomu sa dostaneme neskôr. Hlavný displej trochu podrástol, oproti generačne starším modelom značky získal pár užitočných hardvérových tlačidiel a aj použiteľnú navigáciu. K tomu oveľa krajšiu a prehľadnejšiu grafiku. Skrátka, veci sa pohli správnym smerom.
### Vybavený
Jazz nezaostáva ani na poli výbavy. Naša verzia Executive ponúka prakticky všetko, čo sa ponúkať dá. LED svetlomety, adaptívny tempomat s funkciou poloautonómnej jazdy v zápchach, aktívne udržiavanie pruhu s funkciou vibrácie volantu, monitoring mŕtveho uhla, cúvaciu kameru, vyhrievané sedadlá a dokonca aj vyhrievaný volant. Ako zaujímavosť spomeniem síce jednozónovú, ale automatickú klimatizáciu, ktorú ponúka Jazz už aj v základnej výbave bez príplatku.
### Takmer elektromobil
Na pohon testovaného Jazzu slúži najmä elektromotor. Ako to? Veď je to predsa hybrid! Nuž, áno, ale spaľovací motor tu slúži len ako generátor energie pre elektromotor a batériu. Do kolies sa oprie iba na diaľnici, pretože Jazz neponúka prevodovku, iba jeden stály diaľničný prevod. Inak je motor od kolies odpojený a robí si, čo chce podľa toho, aké sú vaše nároky na výkon. Teda, nie celkom. Pri takejto stratégii by hrozilo, že pri akcelerácii bude Jazz hučať ako autá s CVT prevodovkou.
Honda preto veľmi šikovne nechá pri akcelerácii motor pracovať tak, aby simuloval prácu prevodovky. Takže otáčky mu pri zrýchľovaní stúpajú a klesajú, ako keby to bol automat. Funguje to super. Pritom pri bežnej jazde sa s Jazzom dá jazdiť neuveriteľne plynulo. Ako s elektromobilom. A výkon? Jeho kombinovaná hodnota 80 kW (109 k) neznie bohvieako zaujímavo, ale skutočnosť je taká, že Jazz vie byť veľmi svižný. Veď stovku zvládne za 9,5 s. Už teraz som si však všimol, že pri maximálnej akcelerácii je motor dosť hlučný. Som zvedavý, aký bude na diaľnici, lebo pri bežnej jazde ho zas takmer vôbec nepočuť.
### Prvé dojmy
Cez veľké a štedro dimenzované dvere sa dobre nastupuje. Prvá vec, ktorá vás očarí, je výhľad z auta. Jazz má zdvojený tenký A-stĺpik, takže je z neho skvelý výhľad do všetkých strán. Dámy, ktoré napriek tomu potrebujú vidieť aj na kapotu, nepoteším, lebo tú vďaka jej sklonu vidieť nie je. Našťastie je krátka a vpredu sú aj parkovacie senzory.
Nájsť si dobrú polohu za volantom nie je problém, aj keď vyšší ľudia by možno ocenili, keby boli pedále trochu ďalej. Napriek tomu, že medzi nich patrím, pre mňa dlhšie cesty v Jazze nepredstavovali žiaden problém a aj vďaka dobrým sedadlám som z auta vždy vysadal oddýchnutý.
Hybridný pohon v novom Jazze patrí medzi svetlé body celého auta. Nielen pre úžasnú spotrebu, ktorú sa mi pri prvých jazdách podarilo dosiahnuť (4,5 l/100 km v meste a 5,1 l/100 km pri rýchlejších presunoch), ale aj pre spomínanú plynulosť a väčšinou aj ticho. Chválim veľmi dobre nastavenú rekuperáciu. Nad používaním brzdového pedála skrátka netreba vôbec rozmýšľať a funguje veľmi predvídateľne.
Podvozok je trochu tuhší, než by som si želal, čo ešte zvýrazňuje relatívne krátky rázvor auta. Na druhej strane je celkom slušne odtlmený a priemerné nerovnosti na cestách zvláda dobre. Jazdné vlastnosti Jazzu sú celkovo príjemné. V takomto mestskom aute oceňujem aj účinný posilňovač riadenia, vďaka ktorému sa s volantom pri krútení zbytočne nenamáhate. Najmä dámy a starší ľudia sa potešia. Napriek tomu však riadenie nepôsobí vágne, je presné a aj vás v rozumnej miere informuje o tom, čo sa deje s prednými kolesami.
V tomto momente musím pochváliť asistent udržiavania v jazdnom pruhu. Pri nechcenom prekročení bočných čiar vám zatrasie volantom, aby vám naznačil, že sa riadeniu dostatočne nevenujete. Keď je to potrebné, aktívne vráti auto do pruhu. Dokonca sa mi stalo, že auto správne rozpoznalo aj cestu neoznačenú krajnicami. Takýto systém je užitočný a plne ho schvaľujem. Sám si ho na dlhších cestách zapínam, najmä keď hrozí únava. Mrzí ma však, keď je jeho zapínanie alebo vypínanie komplikované a teda nie práve najbezpečnejšie. V Honde Jazz musíte najprv nájsť tlačidlo združujúce všetky asistenčné systémy pri vašom ľavom kolene, ktoré nevidno, kým sa nejako neskrčíte. Po jeho stlačení sa vám na prístrojovom štíte zobrazí malé menu, kde musíte tento asistenčný systém deaktivovať pomocou tlačidla na volante. Toto sa mi nepáči.
### Pohon stvorený do mesta
Honda Jazz sa ani na chvíľu nesnaží predstierať, že je niečo iné ako mestské vozidlo. Áno, je nadpriemerne priestranná, čo by mohlo niekoho zmiasť, ale stačí jeden pohľad na jeho bacuľatú karosériu a funky detaily, aby bolo jasné, že jej revírom je mesto a okolie.
Vyslovene na mestskú prevádzku je optimalizovaná aj hybridná pohonná jednotka, ktorá pozostáva z atmosférického benzínového štvorvalca bežiaceho v Atkinsovom cykle pre čo najväčšiu najnižšiu spotrebu, a z elektromotora. Spaľovací motor väčšinu času nie je fyzicky prepojený s prednými kolesami a funguje iba ako generátor elektrickej energie. Auto teda uvádza do pohybu elektromotor. Má to svoje výhody. Prvou je neuveriteľná plynulosť jazdy, podobná ako s elektromobilom. To dáva zmysel, pretože auto je poháňané rovnako ako elektromobil, len si miesto veľkej batérie so sebou nesie menšiu batériu, spaľovací motor a palivovú nádrž. Druhou je jednoduchosť konštrukcie, keďže auto nepotrebuje prevodovku. Má iba jeden priamy prevod, ktorý sa zapojí do hry pri diaľničnej rýchlosti a napevno prepojí prednú nápravu so spaľovacím motorom. Treťou je spotreba. Keďže motor nie je pri bežnej jazde viazaný na predné kolesá, môže pracovať v ideálnych otáčkach a pri ideálnom zaťažení, v režime, kde dosahuje najväčšiu efektivitu a teda aj najnižšiu spotrebu, takmer nezávisle od jazdnej situácie.
Pri požiadavke plnej akcelerácie jeho otáčky vyletia hore, ale miesto toho, aby hučal ako vysávač, simuluje otáčkami radenie prevodových stupňov. Pri bežnej jazde o motore väčšinou neviete. Dokonca je občas ťažké povedať či je vôbec zapnutý.
Prišiel čas rozlúčiť sa s ďalším dlhodobo testovaným autom v našej redakcii. Hondu Jazz sme využívali presne na to, na čo bola stvorená, teda na jazdu v meste, ale venovali sme pozornosť aj jej praktickému rodinnému potenciálu.
### Diaľničná skúška
Aby sme preverili všestrannosť Hondy Jazz, zobrali sme ju na diaľnicu. Táto skúška nie je vzhľadom na mestské zamerania auta až taká dôležitá. Málokto bude Hondu Jazz využívať na pravidelné dlhé cesty. Na druhej strane, ak existuje auto, ktoré s takými malými rozmermi umožňuje relatívne plnohodnotné praktické využívanie, je to práve Honda Jazz.
Začnime spotrebou. Tá sa aj pri ustavičnom využívaní diaľnice udržala pod hranicou 6 l/100 km. Náš priemer aj s istým podielom prevádzky v meste a na okreskách sa dostal na hodnotu 5,6 l/100 km. To je skvelá hodnota. To, akú spotrebu má motor pri diaľničnej 130-ke, je ťažké povedať, lebo sa zdá, že hybridný systém neustále niečo vymýšľa a okamžitá spotreba sa neustále mení. Dôležitý je výsledný priemer a ten je dobrý.
Nedá sa povedať ani to, aké otáčky motor pri diaľničnej rýchlosti točí. Honda Jazz totiž nemá otáčkomer. Je však zjavné, že motor je na diaľnici prepojený s prednými kolesami, pretože jeho otáčky sa ustália. Pri potrebe výraznejšieho zrýchlenia na diaľnici sa však motor od kolies odpojí a začne naplno generovať elektrickú energiu pre elektromotor, ktorý je predsa len silnejší.
Pri ustálenej rýchlosti je však už trochu problém hluk v kabíne. Dominantný tón tu hrá práve spaľovací motor. Ten sa ustáli na nie práve príjemnej frekvencii, ktorá naplní celú kabínu. Pridajme k tomu výraznejší hluk od kolies a aj nezanedbateľný aerodynamický hluk a výsledkom je, že ak sa chcete počas dlhšieho diaľničného presunu porozprávať so zvyškom posádky, vaše hlasivky dostanú zabrať. Podotýkam, že v triede malých áut nie je takáto hlučnosť ničím nezvyčajným. Honda Jazz má nevýhodu iba v tom, že jej motor nemá pri diaľničnej rýchlosti práve pekný zvuk. Jazz teda diaľnicu zvládne a vy s ním tiež. Ale na časté presuny po diaľnici to nie je.
Honda Jazz 1.5 i-MMD Executive
Motor
Atm. benzínový R4, 1 498 cm3
Výkon
72 kW (98 k) pri 5 500 – 6 400 ot./min.
Krútiaci moment
131 Nm pri 4 500 – 5 000 ot./min.
Elektromotor
synchrónny s permanentným magnetom
Výkon
80 kW (109 k)
Krútiaci moment
253 Nm
Systémový výkon
80 kW (109 k)
Pohon a podvozok:
prevodovka eCVT s jedným priamym stupňom, pohon predných kolies, vpredu McPherson, vzadu náprava s torznou priečkou. Brzdy kotúčové, vpredu s vnútorným chladením. Pneu. 185/60 R15.
Batožinový priestor
304/1 203 dm³
Rozmery:
4 044 × 1 694 × 1 526 mm, rázvor 2 517 mm, pohotovostná/celková hmotnosť 1 304/1 710 kg, objem nádrže 40 l.
Najvyššia rýchlosť
175 km/h
Zrýchlenie 0 – 100 km/h
9,5 s
Spotreba (WLTP)
4,5 l/100 km
Emisie CO₂
102
Cena/testované auto
19 590/22 940 €
Konkurenti:
Renault Clio E-Tech, Toyota Yaris Hybrid, Hyundai Kona Hybrid
Prišiel čas rozlúčiť sa s ďalším dlhodobo testovaným autom v našej redakcii. Hondu Jazz sme využívali presne na to, na čo bola stvorená, teda na jazdu v meste, ale venovali sme pozornosť aj jej praktickému rodinnému potenciálu.
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
