TEST: Hondu e sme si zamilovali, hoci by sme nemali. Prečítajte si recenziu Juraja Hrivnáka

Na poli elektromobilov to vrie. Prebieha boj o novšie technológie, vyšší dojazd, kratšie nabíjanie, modernejší dizajn. A potom príde maličká Honda e roztopí vás svojou roztomilosťou.
Vydané  Text: 
Nemôžete prehrať hru, ktorú nehráte. Honda e nie je náhrada bežného auta. Je to vyslovene mestský elektromobil, ktorý je malý, obratný, ľahký a štýlový. **Keďže sa s ním vzhľadom na dojazd „iba“ 210 km nikdy nevyberiete do Chorvátska, nemá zmysel riešiť, či sa nabije za 35 alebo 45 minút.** Nabijete si ho v noci, doma, pretože budete mať takú možnosť. Pretože inak by ste si Hondu e nekúpili. Porovnávať čísla tu nemá zmysel. Skúste maličkej Honde niečo vytknúť. Bude sa na vás iba usmievať ako slniečko na hnoji a vy jej bezbrannému šarmu podľahnete. Honda totiž pri tomto aute vytasila tú najsilnejšiu zbraň – dizajn. **Autá sa predsa kupujú najmä srdcom.** Tento dizajn však nie je prvoplánový – Honda e vyzerá ako futuristické retroautíčko, ktoré doslova z oka vypadla svojmu autosalónovému konceptu. Spojenie retro a futuristických prvkov som ešte nikde nevidel tak dobre skombinované.
Na jednej strane je tu fundamentálne jednoduchý hranatý dizajn s okrúhlymi svetlometmi vpredu aj vzadu, na druhej jemne zaoblené línie. Vyslovene retro hliníkovým diskom ostro kontrastujú malé ušká s kamerami miesto spätných zrkadiel. Vnútri zas nájdeme dvojramenný volant a hrejivé textilné materiály, ktoré vytvárajú príjemnú, útulnú atmosféru, avšak pred vodičom je celá plejáda piatich displejov. **Aj spolujazdec môže mať svoj displej a môže vodičovi dokonca pomáhať – napríklad nastaviť navigáciu, a potom mu obraz svojej obrazovky presunúť na tú jeho.** Počas státia tu môžete hrať hry alebo sledovať rybičky vo virtuálnom akváriu. Mnohé veci tu nedávajú zmysel, ale v podaní Hondy e nie je dôvod ich akokoľvek spochybňovať. Dotvárajú tú vtipnú a uvoľnenú atmosféru.
Nie všetko je však pre efekt: odkladacie priestory sú šikovné a variabilné, pričom textilné vrecko na mobil s USB zásuvkou hneď pri ňom je super riešenie. Malý kufor si jednoducho zväčšíte sklopením jednodielneho operadla zadných sedadiel. **A ak by ste ho zaplnili až po strop, môžete si vnútorné spätné zrkadlo prepnúť na kameru, aby ste videli za auto.**
Pri jazde s Hondou e som si rýchlo uvedomil, že jej tvorcovia chceli, aby dobre jazdila. Má zadný náhon a aj keď ESP sa nedá úplne deaktivovať, ak máte náladu, môžete s ňou pekne balansovať na hrane. **Rozloženie hmotnosti 50 : 50 a nízke ťažisko sa starajú o ozaj dobré jazdné vlastnosti.** Odpruženie typu McPherson vpredu aj vzadu je naladené komfortne a najmä zadná náprava prekvapila schopnosťou dobre absolvovať aj nepríjemnejšie nerovnosti – napríklad spomaľovače. Predná náprava je navrhnutá tak, aby sa dali kolesá čo najviac vytočiť do strán, takže polomer otáčania je až smiešny (4,3 m). **Otočíte sa takmer na mieste.** Výkon 113 kW (154 k) a najmä krútiaci moment 315 Nm dokážu Hondu poriadne vykopnúť vpred, aj keď už idete 50 km/h. Je to zábavné a vždy trochu prekvapujúce. Z pokoja ste na stovke už za 8,3 sekundy. Veľmi musím pochváliť absolútne prirodzene pôsobiace brzdy. Lepšie som ešte na elektromobile nezažil. A to je tu aj možnosť ovládať auto jedným pedálom. Ak si niečo vyžaduje zvyk, tak sú to len digitálne zrkadielka.




Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!




Inzercia

Inzercia