VIDEO: Veľký test horúcich hatchbackov: Z pohľadu jazdca
Iste ste už zachytili, že sme sa spolu s ďalšími redakciami zúčastnili veľkého porovnávacieho testu hothatchov. Je čas nazrieť do zákulisia tohto projektu z pohľadu jazdca, ktorý mal na starosti merané kolá na trati.
Vydané Text: Peter Orosz
Začneme odzadu:
Hyundai i30 Fastback N
Definitívne najzábavnejšie a zároveň najpredvídateľnejšie auto zo všetkých. Hyundai má perfektnú prevodovku, výborné reakcie motora na plyn, dobre brzdí a výborne zatáča. A to jeho pneumatiky Pirelli neboli v najlepšom stave. Samosvorný diferenciál je nastavený veľmi dobre, lebo prepožičiava autu masívnu trakciu bez prehnanej nedotáčavosti pod plynom. Možno som mal však z trakcie dobrý pocit preto, lebo Hyundai skrátka nemá taký krútiaci moment, aby svojim predným pneumatikám spôsoboval zásadné problémy. A aj kvôli výkonu skončil podľa mňa posledný. Nebojte sa, v izolácii mi jeho výkon plne postačuje, lebo sú naňho naladené všetky ostatné komponenty a Hyundai funguje skvelo ako celok – žiaden element výrazne nevytŕča ponad iný. Má perfektnú manuálnu prevodovku (najlepšiu zo všetkých), super zvuk a páči sa mi aj maximálna možnosť individualizácie jazdných režimov. Toto auto poslúži každému – od úplného začiatočníka až k skúseným šoférom. Napriek poslednému miestu patrí i30 N medzi moje najobľúbenejšie autá. Je s ním skrátka zábava vždy a všade. Ak má nejaké nedostatky, sú to na môj vkus príliš obyčajné sedadlá.
Renault Megane R.S. Trophy EDC
Renault Megane R.S. má niečo, čo chýba Hyundaiu. V prvom rade je to výkon, v druhom niečo, čo volám „racecar feeling“. Všetko a začína nízkym posedom v škrupinových sedadlách a pokračuje pocitom vo volante, keď auto postupne tlačíte na hranu. Skrátka keď s týmto autom jazdím ostro, cítim, že funguje a bolo od začiatku navrhnuté pre takéto zaobchádzanie. Je perfektne vyladené, miestami nekompromisné a v zákrutách cítiť, ako sa vďaka agresívnej geometrii opiera do kolies, pričom vyvíja preťaženia, aké Hyundai nepozná. Brzdový pedál je tvrdý ako kameň. Systém 4Control umožňuje kombinovať rýchlosť so zábavou, aj keď najmä pri niekoľkonásobných prudkých zmenách smeru dokáže byť mierne nepredvídateľný. Nie je to však nič hrozné. Vo veľmi dobrom svetle sa tu ukázala dvojspojková prevodovka EDC. Tá radí na každý povel okamžite a bez odvrávania. Je veľmi rýchla, dokonca by som ju reakciami opatrne prirovnal k PDK od Porsche. Páči sa mi, že neodvráva a je ochotná podradiť aj ak by mali otáčky vyletieť takmer do červeného poľa. Motor Meganu má riadnu silu, ale na jej nástup si treba počkať. Najmä v nižších otáčkach Megane bojuje s turbolagom, ktorý ho v zamotaných pasážach trate pripravuje o dobré výjazdy. Pneumatiky Bridgestone Potenza S001 nepatria medzi moje obľúbené a Megane bol na nich na dvoch miestach prekvapivo nedotáčavý. Celkovo som však očakával, že práve táto verzia skončí na druhom mieste. Ale nestalo sa…
Renault Megane R.S. Trophy MT
Dokonca aj Trophy s manuálnou prevodovkou bolo rýchlejšie, napriek tomu, že pri každom radení musí prekonávať malý turbolag a má o 20 Nm nižší krútiaci moment, než verzia s EDC. Lenže „mokrá“ spojka automatu ho evidentne oberá o kopec energie. Vo výsledku je teda manuál aj pocitovo živší a vďaka mierne nižšej hmotnosti aj ochotnejšie zatáča. Vďaka manuálnej prevodovke som si mohol pri dobrzďovaní do vracákov pomôcť tým, že som podradil bez medziplynu a dosiahol som tak čistejší výjazd. Výsledný čas ma hovorí jasne. Manuál v Megane R.S. Trophy žiaľ nepatrí medzi výnimočné prevodovky. Je OK, presný a dá sa s ním radiť naozaj rýchlo. Jeho spojka má však dlhý chod a páka pri radení vydáva plastové zvuky. Nie je to teda žiadna katastrofa, ale od prevodovky v i30 N má táto ďaleko.
Volkswagen Golf GTI TCR
Nie je to len prifúknuté GTI, ale ak by ste od upraveného podvozka čakali diametrálne odlišný zážitok za volantom, nedočkáte sa. Ale keď je niečo dobré, stačia malé zmeny. Za mňa je tou najpozitívnejšou plne vypnuteľné ESP, ktoré konečne dovolí odhaliť aj tú hravejšiu stránku podvozka. Tá sa síce neodhaľuje len tak na požiadanie, treba sa za volantom naozaj snažiť a využívať rýchlosť. A tej má veru GTI TCR veľmi veľa. Aj po ostatných autách, ktoré majú s výnimkou i30 N papierovo vyšší výkon, je TCR veľmi silná mašina. Jeho motor má živelný záťah už v nízkych otáčkach, pričom turbu netrvá dlho, kým dosiahne maximálny plniaci tlak. A potom ťahá ako besný až do obmedzovača, kam sa však nikdy reálne nedostane, lebo prevodovka DSG aj v manuálnom režime automaticky preradí na vyšší prevodový stupeň. Golf jazdí tak… nemecky. Precízne, bez zbytočných pohybov, efektívne. Zvuk z výfuku je lepší než pri klasickom GTI, ale aj tak má rezervy. Jeho najsilnešou stránkou je definitívne motor. Všetko ostatné trpí na použité pneumatiky. Golf ako jediný nemal obuté vysokovýkonné UHP pneumatiky, ale obyčajné prémiové Continentaly. Zároveň boli zo všetkych konkurentov najužšie (225 mm), takže som Golfu veľké šance nedával. Aj preto je jeho výsledné druhé miesto najväčšie prekvapenie. Som si však istý, že Golf všetok stratený čas nahnal na motore. Vždy, keď som výkon potreboval, mal som ho v Golfe najrýchlejšie k dispozícii. Nakoniec bol jeho čas naozaj úžasný. Musím však povedať, že som sa pri jeho šoférovaní najmenej bavil a prevodovka DSG si občas robila, čo chcela. Odmietala včas podradiť, alebo mi v cvičnom kole dvakrát preradila pri 4000 otáčkach bez toho, aby som ju o to žiadal. Nakoniec sa však ostré kolo podarilo a stálo za to. Som úprimne zvedavý, ako by porovnanie dopadlo, keby mal Golf obutie aspoň ekvivalentné v porovnaní s konkurentmi.
Honda Civic Type R
Víťaz. Sám som mu ešte počas jazdy predpovedal víťazstvo. Jej rýchlosť je nespochybniteľná, navyše v zákrutách vedela vyprodukovať najväčšie preťaženie. Motor tiež trpí na turbodieru, ale potom ťahá ako guľa až do obmedzovača. Na dvojku si treba dávať pozor len pri rozbehu. Pri podraďovaní som s ňou problém nemal. Brzdy mala Honda tiež najpresvedčivejšie, ale to najskôr vďaka pneumatikám Michelin Pilot SuperSport. Honda to vyhrala na výkone a priľnavosti. Ak by som mal Type R charakterizovať, poviem jediné: pretekárske auto. A to napriek tomu, že Type R má zároveň najpohodlnejší podvozok v komfortnom režime. Individuálny jazdný režim tu však chýba ako soľ. Tak či tak, v ostrom režime je Type R nekompromisný, brutálny, schopný a najmä stabilný. Je to auto, s ktorým môžete na okruhu postupne naháňať desatinky na okruhu, avšak je to za cenu zábavy za volantom. Honda je sterilná. Navyše jej chýba akýkoľvek zaujímavý zvuk z výfuku, napriek tomu že ich má spomedzi konkurentov najviac. Má však vynikajúci posed za volantom, úžasné sedadlá a až na druhý prevodový stupeň aj radenie. Treba však povedať, že Civicu ako jedinému stúpla teplota chladiacej kvapaliny smerom k červenému poľu počas našich jázd. Asi mu sedia skôr vysokorýchlostné okruhy.
Verdikt
Časy sú jedna vec, pocity za volantom druhá. Zhrňme si teda tieto autá ešte raz, ale trochu komplexnejšie. Ak by som si mal vybrať auto na pretekársky okruh, vyberiem si Civic Type R. Ten je naň ako stvorený. Na okreskách s ním však treba ísť až hulvátsky rýchlo, aby vás začal baviť. V prilbe by som ale zabudol na to, že nemá zvuk a neriešil by som ani tragický infotainment systém. Cestou na okruh by som si zas užíval pohodlný podvozok. Nič medzi tým by ma netrápilo. Volkswagen Golf GTI TCR je zas auto s úžasnými schopnosťami každodennej jazdy. Má najlepší (aj keď možno nie najcharakternejší) motor spomedzi všetkých, najlepší infotainment… Jeho podvozok má tiež veľmi širokú škálu schopností. Ale Golf vás nenúti k športovej jazde. Pocitovo je to normálne auto, ktoré je veľmi rýchle, keď treba. To, že je rýchle aj na trati len dokazuje fakt, ako svoje schopnosti umne maskuje za sofistikovanosť. Stačil by mu lepší zvuk a paradoxne možno manuálna prevodovka, aby sa to zmenilo. Na záver nesmieme zabudnúť, že Golf je v tejto spoločnosti zďaleka najdrahší. Renault Megane R.S. Trophy je z 80% Honda, lebo je to pocitovo rovnaký „závoďák“, ale má zvuk (pre mnohých) prijateľnejší dizajn a najmä hravé jazdné vlastnosti, ktoré Honde tak veľmi chýbajú. Je to auto, ktoré vás teší aj pri pomalej jazde, aj keď jeho podvozok vás na nekvalitných cestách vytrápi podstatne viac. Mne by to však za ten kompromis stálo, pretože na okreskách je Megane R.S. Trophy jedno z najzábavnejších a zároveň najrýchlejších áut, aké môžete mať. A voľba prevodovky? EDC je taká dobrá, že by som ju napriek pomalšiemu času na okruhu uprednostnil. K Meganu R.S. Trophy sa mi skrátka hodila. A Hyundai? Ten predstavuje vzhľadom na cenu a kombináciu vlastností asi najlepší kompromis. Chýba mu dramatická vizuálna stránka a v tejto konkurencii aj kone, ale v reálnom svete je to auto, ktoré vám za dané peniaze poskytne najviac zábavy po všetkých stránkach, navyše je vďaka dobrému adaptívnemu podvozku a schopnému infotainmentu v pohode použiteľný každý deň. Je vidieť, že Hyundai sa do tejto hry pripojil ako posledný a preto mal veľa vzorov, z ktorých si mohol vziať to najlepšie. A presne to aj spravil.
Peter Orosz
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
Inzercia
Inzercia
ODPORÚČANÉ
Najnovšie príspevky
Inzercia
Inzercia
Inzercia
Inzercia
