Fotogaléria:Ford Fusion 1.25i: Kríženec

Keď sa povie rumunské auto, väčšina našincov si predstaví Daciu odvodenú od Renaultu 12. O to rýchlejšie sa zabúda na mladšieho rodáka z Rumunska.

Historické autá sa delia do mnohých odborných kategórií a subkategórií. V princípe ide ale najmä o to, aký k týmto predmetom zberateľskej vášne máme subjektívny vzťah. Znie to dosť triviálne, ale mám dojem, že tak nejako to s podstatou veteránskeho hnutia bude. Láska, nenávisť, sympatie. Toto všetko a oveľa viac v motoristickom fanúšikovi môže vyvolať hociktoré staršie vozidlo. Skrátka emócie. Ten, kto si nájde svojho vyvoleného (alebo snáď radšej vyvolenú), je spravidla navždy stratený.

Ceny niektorých veteránov pritom sústavne dokazujú, že nejaká racionalita pri takom pochabom pohľade na veci nemá miesto. Naopak, často platí, že čím bizarnejšie auto, tým pre jeho hodnotu lepšie. A to je na celej našej vášni krásne, to je vo výsledku ten nenapodobiteľný únik z reality všedných dní. Sú autá, o ktorých jedinečnosti nemožno pochybovať, potom tie stále dobré, ale predsa len rozdeľujúce komunitu na rôzne tábory, a nakoniec vozidlá, o ktoré by ste si možno neopreli ani bicykel. Kúpa takého auta je majoritou zvyčajne vnímaná ako istý druh perverzie. Láskavý čitateľ odpustí túto malú odbočku. Dnes tu totiž nejde o nič menšie než o Oltcit. Áno, výrobok rumunského závodu S.C. Automobile Craiova, ktorého početné exempláre brázdili východoeurópske cesty na sklonku obdobia reálneho socializmu aj dlho po ňom. Ak sa vrátim k onomu škatuľkovaniu, musím bez väčšieho žmurknutia okom priradiť Oltcit do tej najmenej obdivuhodnej skupiny. Jeho situácia je o to horšia, že na rozdiel od nie o veľa lepších výrobkov z Mladej Boleslavi nemôže ťažiť ani z fanatického lokálneho patriotizmu.

Pôvodná podoba Oltcitu vychádza z konceptu Prototype Y, ktorý v roku 1977 vyvinula automobilka Citroën na základe zmluvy s rumunským štátom. Rumunská fabrika bola dostavaná vzápätí po tom, aby v roku 1981 začala chrliť do sveta prvý trojdverový hatchback nezameniteľného dizajnu. Východný brat Citroënu Visa sa na nesocialistických trhoch predával ako Citroën Axel, pričom v predaji bol s lepšou výbavou, päťstupňovou prevodovkou aj silnejšou jednatrojkou.

Inzercia

Osudom československého trhu sa však stali výhradne modely 11R a RL (lepšia výbava). Prvé rumunské vozidlá boli u nás testované v roku 1984, k zákazníkom sa však vinou zdĺhavej byrokracie dostali až o tri roky neskôr. Cena? 69 000 Kčs pri priemernej mzde 3026 Kčs. Zatiaľ čo u nás po otvorení hraníc záujem o malého Rumuna rýchlo opadol, vo svojej vlasti vznikal až do roku 1996.

„Naši ho mali, stále sme niekde stáli,“ víta nás s úsmevom pán Dominik Jech z firmy Born for Roads, ktorá nám bledomodrého dravca ochotne zapožičala.

Pekný pôvodný stav je dnes už skutočne raritný – drvivá väčšina u nás predaných áut už dávno ľahla koróziou. Chladné kulisy v Kladne nabádajú na skúšobnú jazdu. Uvelebujem sa v značne „gaučovitom“ sedadle a pri vizuálnom skúmaní dizajnových fines interiéru otáčam kľúčikom. Charakteristické zavytie vzduchového boxera v prove je nezameniteľné.

Pákou sa márne snažím vyžrebovať spiatočku podľa štítku s radiacou schémou. Čo to? Oltcit má totiž spiatočku nakreslenú vedľa štvorky, reálne ju však nájdete tam, kde býva piaty stupeň! Z nízkych otáčok sa motoru veľmi nechce, ako ale zalapá po dychu, celkom ochotne sa vytáča a nad 4 000 už pekne upaľuje.

Podľa skúseností pána majiteľa si malý motorček bez rozpakov zapýta 10-12 litrov olovnatého paliva. O jazdných vlastnostiach nemôže byť reč, podvozok pôvodom z Peugeotu 104 je však nadmieru komfortný a kolísavý, ako sa na Francúza patrí. Napriek mušej váhe ide riadenie s extrémne dlhým prevodom tuho, to isté platí o pedáloch. Rozsvecuje sa kontrolka oleja, a tak našu okružnú jazdu pre istotu pomaly končíme.

Inzercia

Inzercia

Za drobného mrholenia ešte chvíľu diskutujeme nad mnohokrát absurdnými vlastnosťami Oltcitu. V hlave mi defilujú rovnako staré autá vzniknuté na západ od našich hraníc, ale napríklad aj obyčajný Favorit. Je mi trochu smutno a napadá ma jediné – dobre, že už je tá doba preč!