Známy motoristický novinár nafúkal 1,5 promile! Alkohol mu nalievali aj policajti v službe
Jazdil som opitý. A nie len tak. Na mol. Takmer 1,6 promile. Nechválim sa. Vystríham vás. A pritom prebiehalo všetko pod odborným dohľadom a v maximálne bezpečnom prostredí. V jedinečnej reportáži si prečítate, aké to je, jazdiť s čoraz väčšou dávkou alkoholu v krvi.
Vydané Text: Peter Orosz
Aby mala reportáž čo najväčší zásah, **experimentu sa láskavo zúčastnila aj TV JOJ, RTVS a prišiel aj kolega Ľuboš Kasala z rozhlasovej relácie Pozor, zákruta!.** Okrem mňa navyše prišli aj ďalší dvaja vodiči, ktorí mali absolvovať jazdecké disciplíny opití: Ľubka, skúsená slalomárka, a Milan Jeluš, ktorý patrí do redakcie Pozor, zákruta!
Cieľom bolo jazdiť s postupne sa zvyšujúcou dávkou alkoholu v krvi a zisťovať, ako sa to prejavuje nielen na našej jazde, ale aj psychike. **Jazdnú stránku posudzoval z miesta spolujazdca inštruktor.** Aj preto sme jazdili na aute autoškoly, aby v prípade, že jazdu pod vplyvom niekto nezvládne, mal z bezpečnostných dôvodov k dispozícii vlastné pedále.
### Tri disciplíny
Spolu s inštruktorom Jozefom sme navrhli tri disciplíny, ktoré mali preveriť čo najväčší záber schopností vodiča. **Hustý autoškolový slalom** s troma parkovaniami bol prvou disciplínou, kde sa preverí presnosť a priestorová orientácia vodičov. Druhou bol **rýchly slalom, ktorý preverí odhad a koordináciu.** Treťou disciplínou bola **odtrhová plošina** na úrovni 3 zo 4, s náhodným smerom odtrhu, ktorá vyvoláva pretáčavý šmyk na klznej ploche, ktorý treba správnou reakciou v čo najkratšom čase vyrovnať. Hodnotil sa počet úspešných pokusov z piatich.
Aby to bolo celé zaujímavejšie, postupné pitie sme mali absolvovať iba my s Ľubkou. Milan mal iba piť a za volant sme ho chceli posadiť až po dosiahnutí magickej hranice 1,6 promile. Prečo? Pretože sme **takto chceli eliminovať efekt „naučenia sa“ trate,** ktorý určite skresľuje výsledky. Prví dvaja vodiči teda absolvovali všetky cvičenia za triezva, aby stanovili referenčný čas, a potom prišli prvé dva šoty vodky (tú som pil ja) a rumu (Ľubka). Milan už v tom čase mal v sebe pár pohárikov rumu a v dobrej náladičke pozoroval, ako sa rozbieha náš experiment.
### Za zdravie!
Konkrétny priebeh výsledkov si môžete pozrieť v tabuľke. Výsledky nám trochu skresľovali podmienky, pretože začínali sme na mokrej šmykľavej trati, ktorá priebežne vysychala a zrýchľovala sa. Preto pri hodnotení slalomu je dôležitejší subjektívny dojem inštruktora než dosiahnutý čas. Pri autoškolovom slalome je zas toľko premenných, že je dôležitejšie vnímať presnosť a narábanie so spojkou než samotný čas. Avšak odtrhová plošina neklame.
Po prvých dvoch pohárikoch sme po 10 minútach a pár glgoch vody pred jazdami nafúkali 0,18 promile (Ľubka 0,13). Nezdá sa to ako veľa, v nohách sme obaja cítili ľahkosť, nálada stúpla a prvé mini príznaky opitosti sa prejavili aj na motorike, aj keď tie opadli v momente, ako sme sadli za volant.
Práve tu totiž pramení zrada: **za volantom vodič nemusí udržiavať rovnováhu, je relatívne pevne fixovaný v dobrom sedadle, a tak si vôbec nemusí uvedomiť svoje indispozície.** Avšak časy sa nám v tomto momente nepatrne zlepšili. Za niečo môže vysychajúca trať, za niečo väčšia odvaha.
Práve odvahu vnímam ako najväčší problém. Pri našom experimente som bol aj napriek opitosti neustále relatívne koncentrovaný, snažil som sa sústrediť na to, čo cítim. Moje výsledky boli určite pod dohľadom odborníkov a kamier, než by boli ak by som sa opitý z krčmy vybral autom. Napriek tomu som si uvedomoval, že k šoférovaniu aj s jemnou dávkou alkoholu pristupujem s väčšou ľahostajnosťou, som odvážnejší, menej opatrný. Aj keby reflexy zostali na pôvodnej úrovni, už len to zvyšuje riziko nehody. Ale nezostali. Za triezva som síce jeden pokus na odtrhovej plošine pokazil vyslovene zlou reakciou do opačnej strany, v jemnej opitosti som jeden šmyk vyslovene nestihol chytiť. A v pomalom slalome som sa síce zlepšil, ale zhoršil som sa v rýchlom slalome s tým, že inštruktor konštatoval horšiu plynulosť jazdy. Nepatrne horší som bol aj pri autoškolovom slalome.
### Hladina stúpa
Pri ďalších šotoch sa už veci začali poberať dolu vodou čoraz rýchlejšie. Treba si uvedomiť, že hladina alkoholu stúpa postupne, takže keď už som mal v sebe štvrtý pohárik, reálne mi do hlavy možno naplno udrel ešte len ten druhý. A to už som naplno pociťoval stavy opitosti. **Horšia artikulácia, rovnováha a už citeľne aj motorika a reflexy. Jazda v aute mi najmä pod tlakom stopiek začala byť mierne nepríjemná.** Uvedomoval som si, akými rýchlosťami miestami jazdíme a že vedľa seba mám ďalšieho človeka – inštruktora. Už keď som sa pohyboval na hranici nameraných 0,48 promile, čo je stále v tolerancii v zahraničí, cítil som sa opitý.
Avšak neskôr mi hladina alkoholu vystúpala až na 1,52 promile. Bolo to po 7 pohárikoch vodky. Policajt, ktorý nám meral alkohol, musel v tomto momente odísť, ale nepochybujem, že po tom mi hladina stúpala ešte ďalej. Posledná jazda, po ktorej všetci zhodnotili, že ďalej to už nemá význam, bola katastrofa. Na odtrhovej plošine som úspešne zvládol len 2 z 5 pokusov, pričom pri druhom som mal vyslovene šťastie a šmyk trval 3 × dlhšie, než za triezva. Slalomy som absolvoval akoby som bol tretia osoba. **Medzi momentom, kedy som sa rozhodol niečo spraviť, a momentom, kedy sa tento signál nejako dostal do rúk a nôh, bola citeľná priepasť.** Zvyšok racionálneho zmýšľania, ktoré mi zostalo, mi hovorilo, že toto je už naozaj nepríjemné a nebezpečné. Necítil som sa byť pod kontrolou, napriek tomu sa mi zdalo, že v rýchlom slalome som jazdil zatiaľ najlepšie. Samozrejme, bol to omyl. Pri autoškolovom parkovaní som zhodil tri kužele (čo som si vôbec neuvedomil) a napriek tomu mi to celé trvalo o 40 sekúnd dlhšie než za triezva.
### Milan
Tam, kde som ja skončil, Milan začal. Za volant prvýkrát sadol (po riadnom presviedčaní) s nameranými 1,62 promile. Autoškolový slalom mu trval o vyše minútu dlhšie, než Ľubke, slalom bol tiež výrazne pomalší. Na odtrhovej plošine síce zvládol 2 z 5 pokusov, avšak mal príliš pomalý nájazd. Jeho jazda bola už na prvý pohľad „opitá“.
### Pozor na sebavedomie!
Všetci vieme, že jazdiť pod vplyvom alkoholu sa nemá. Ak to však niekto skúsi, možno zistí, že to vlastne vôbec nie je problém. Lenže to je omyl. Ak som si z tohto pokusu niečo odniesol, bolo to to, že to, ako sa vnímam ja ako opitý, je diametrálne odlišné od skutočnosti. **Vy si pod vplyvom alkoholu môžete myslieť, že ste v pohode.** Môže sa vám zdať, že jazdíte lepšie než za triezva. Lenže to je omyl a vy len nie ste schopní sa pozrieť do zrkadla, aby ste si ho uvedomili. Opitosť vám to zrkadlo výrazne kriví. Cieľom tejto reportáže teda bolo porovnať pocity šoférov s tvrdými dátami a aj subjektívnym hodnotením nestranných pozorovateľov.
Ľudia, prosím vás, nepite za volantom. Riskujete oveľa viac, než len stratu vodičáku. Môžete prísť o prácu a tým pádom aj rodinu… Skrátka, nestojí to za to. A aj keď si myslíte, že to zvládate, nezvládate. Len ste mali doteraz viac šťastia než tí, ktorých už chytili.
### Kompletné rozhovory s odborníkmi nájdete v aktuálnom čísle časopisu Auto motor a šport!
Peter Orosz
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!