Magazín

Aký temperament, taký šofér: viete, ktorý z typov šoférov ste?

Postoje šoférov k situáciám

Postoj človeka k okolitému svetu a ľuďom určuje aj jeho správanie počas šoférovania. Zakaždým, keď sa stretneme s prekážkou, hazardom alebo iným šoférom na ceste, náš mozog sa snaží prispôsobiť aktuálnej informácií. Vo všeobecnosti sa dá výsledok takéhoto spracovania novej informácie rozdeliť do dvoch skupín. Prvú môžeme nazvať agresívne negatívne šoférovanie a druhú podporné pozitívne šoférovanie. Tieto dva postoje sa následne prejavujú v správaní šoféra.

Ak uviazne v dopravnej zápche šofér s agresívnym negatívnym postojom, snaží sa hľadať vinníka, ktorý zápchu spôsobil svojim neskúseným šoférovaním (jazdí pomaly, nepredbehol autobus a zdržuje tým ostatných, nevyšiel na hlavnú cestu, aj keď už mal milión príležitostí a pod.). V jeho očiach sú ostatní vodiči tí zlí a on na to dopláca čakaním v zápche.

Naopak vodič s podporným pozitívnym postojom si pomyslí sám o sebe, že je dnes nejaký netrpezlivý a všetko ho hnevá. Tento typ vodiča nemá problém pustiť niekoho z bočnej ulice, aby sa zaradil do pruhu, pretože si uvedomuje, že aj on sa chce dostať rovnako do cieľa ako on. Postoje vodičov sa môžu meniť a zlý deň v práci môže vyvolať u vodiča negatívny postoj, zatiaľ čo dobré správy môžu vzbudiť pozitívny postoj.

U každého však v životnom postoji prevláda buď pozitívne alebo negatívne naladenie.


Vnímanie dopravných predpisov a seba ako šoféra

Vnímanie seba samých, ale aj externých autorít (napr. dopravných predpisov) tiež ovplyvňuje spôsob, akým jazdíme.

Niektorí ľudia vnímajú seba ako veľmi dobrého vodiča, čím získavajú sebadôveru, sú náchylnejší na riskovanie a porušovanie pravidiel, pretože veria, že oni to zvládnu. Neúcta k autorite tiež ovplyvňuje správanie vodiča negatívnym spôsobom. Mnoho vodičov si napríklad myslí, že niektoré pravidlá by mali byť porušované, aby sa zachovala plynulosť premávky alebo že pravidlá sú príliš striktné a preto by mohli byť rýchlostné limity na niektorých úsekoch prekročené právom.

Naše vnímanie tiež ovplyvňuje to, aký postoj zaujmeme ku kritickej situácií.

Ak šofér narazí do auta pred ním, jednou reakciou môže byť, že za všetko viní šoféra auta idúceho pred ním (prudko zabrzdil, jazdil nepredvídateľne). Alebo môže chybu pripisovať svojej nepozornosti či pomalej reakcii. Samozrejme, že pravda môže byť niekde uprostred, čo závisí od aktuálnej situácie. Všeobecne sa však ľudia po vzniku určitej nepríjemnej situácie správajú dvomi spôsobmi - buď obviňujú všetkých naokolo a hľadajú chybu inde ako u seba alebo vedia prevziať zodpovednosť za svoje konanie, ak je to potrebné.


Ospravedlňovanie svojho správania

Ľudia, ktorí často porušujú pravidlá a riskujú na cestách väčšinou hľadajú množstvo ospravedlnení, aby zdôvodnili svoje konanie. Napríklad, že je v poriadku zrýchliť na ceste v dedine, pretože je prázdna. Podľa nich je v poriadku riskovať, ak do toho nie je vtiahnutý nikto iný. Takýto “cit pre morálku” v nich redukuje negatívne pocity spojené s porušovaním pravidiel. V každom prípade si treba dať pozor na to, aby takéto zdôvodňovanie nebolo nakoniec potrebné aj na súde.