Magazín

Čo robí zo šoféra zlého vodiča: prejavy vodičov, ktorí veria vo vlastnú nadradenosť

TEST Hyundai i30 N-Line (2018)

Ilustračné foto: Hyundai i30 1.4 T-GDi N Line v teste auto motor a šport


Nie je schopný odhadnúť, kedy sa správa agresívne (alebo nemá záujem zmeniť to).

Vybrzďovanie, neoprávnené trúbenie či nadávky cez pootvorené okno sú prejavmi agresívneho správania vodiča. Ten si však často myslí, že je jeho konanie oprávnené a nedokáže odhadnúť mieru, kedy sa už jeho správanie stáva neprimeraným a hraničí so šikanovaním ostatných vodičov. Na druhej strane sú aj vodiči, ktorí si svoje agresívne správanie uvedomujú, ale považujú ho za svoj prejav osobnosti a nemienia s tým nič robiť.


Cíti sa bezpečnejšie než v skutočnosti je.

Keď sa raz človek naučí šoférovať, stáva sa preňho táto činnosťou automatickou. Časom sa naučí predvídať rôzne situácie aj konanie iných vodičov, čo ho vedie k ilúzií, že má nad všetkým kontrolu. Najhoršie úsudky robia ľudia v spojitosti s rýchlosťou. Majú tendenciu nadhodnocovať, koľko času im môže ušetriť rýchlejšia jazda a naopak podhodnocujú minimálnu vzdialenosť pri brzdení.


Prečítajte si aj:


Útoky na slovenských cestách sa množia, dajte si pozor najmä na tieto taktiky!

Redakcia


Prešli by ste psychotestami pre posúdenie spôsobilosti na šoférovanie?

Redakcia


Zabúda, že iní šoféri sú tiež ľudia.

Ak do seba narazia dvaja ľudia na chodníku alebo v nákupnom centre, zvyčajne sa ospravedlnia a idú ďalej Keď však ide o šoférovanie, riziková situácia vzbudzuje v šoféroch oveľa silnejší hnev až agresiu. Šofér začne osočovať iných šoférov alebo chodcov spôsobom, ktorý by v priamom osobnom kontakte pravdepodobne nezvolil. Auto považuje za bezpečné miesto, ktoré mu umožňuje impulzívnejšie reakcie, pretože sa cíti chránený.


Správa sa agresívnejšie k vodičom s nižším statusom.

Zaujímavé je, že človek často podvedome reaguje agresívnejšie na šoférov s nižším sociálnym statusom. Ten však môže byť zavádzajúci, pretože ho vyhodnocuje iba podľa veľkosti auta, jeho značky či ceny. Tie však nie sú priamym ukazovateľom toho, kto za volantom daného auta sedí. Vodič BMW môže jazdiť stočenú jazdenku s 8-ročným spotrebným úverom na krku, zatiaľ čo vodič Octavie ju vyplatil v hotovosti z toho, čo si už zarobil. Vodiči drahých áut sa tiež častejšie správajú agresívnejšie k chodcom.


Verí tomu, že vidí všetko, čo sa okolo neho deje.

Naše zmysly prijímajú oveľa viac informácií ako sú schopné spracovať. Pozornosť je preto zásadná pre zameriavanie zdrojov na najdôležitejšie udalosti. Väčšinou mnoho dôležitých informácii prehliadneme a neprikladáme im význam, čo v nás vyvolá falošný dojem bezpečnosti. Tejto téme sme sa venovali v samostatnom skvelom článku Čo sa deje s mozgom počas šoférovania.


BMW 330i xDrive GT Luxury Line (2018, foto: Erik Stríž pre Autoviny)

Myslí si, že iní šoféri ho nevidia.

Na jednej strane šofér verí, že je schopný vnímať a správne vyhodnotiť všetky informácie z okolia, na druhej strane má mylný dojem, že ostatní nevidia jeho. A tak robí mnoho chýb, ktoré si myslí, že si nikto nevšimne a vlastné prehrešky dáva na zodpovednosť ostatným, že nepredvídali alebo si ho skrátka nevšímali.


Pripisuje rizikové situácie nedostatku schopnosti iných vodičov.

Niektorí šoféri majú tendenciu pripisovať chyby iných ich osobnosti alebo zručnostiam („To kto mu dal vodičák? Veterinár?“), zatiaľ čo vlastné chyby pripisujú situačným faktorom („Na Slovensku sú teda hrozné cesty“).


V rovnakom čase nadhodnocuje svoje vlastné zručnosti.

80 až 90 percent vodičov verí, že sú lepšími vodičmi ako je priemer. Čím viac veria vo svoje zručnosti, tým menej je pravdepodobné, že je ich presvedčenie založené na skutočných schopnostiach. Opačne však platí, že ak si šofér o sebe myslí, že nie je dobrý vodič, pravdepodobne na tom nie je tak zle, ako si myslí.


Jazdí nedbalejšie, keď je sám.

Väčšina ľudí jazdí menej opatrne a agresívnejšie, keď sú v aute sami ako keď jazdia so spolujazdcom. Nie je celkom jasné, prečo to robíme ani či je táto zmena správania celkom vedomá. Pravdepodobne cítime menšiu zodpovednosť, keďže sme zodpovední iba sami za seba.


Verí, že hands-free je bezpečné.

Výsledky nehodovosti ukazujú, že používanie hands-free počas šoférovania namiesto klasického telefonovania nie je bezpečnejšie. To, čo robí telefonovanie nebezpečným, totiž nie je samotné držanie telefónu v ruke, ale rozptýlenie pozornosti konverzáciou, kedy je nutné si predstaviť a interpretovať reakcie a emócie vyplývajúce z konverzácie, či zapojiť iné kognitívne funkcie. Prečítajte si samostatný článok na túto tému: Používanie hands-free za volantom má veľký problém, môže to byť dôvod na jeho zakáz


Prečítajte si aj:


9 dôvodov, prečo sú mladí vodiči rizikovejší ako starší

Redakcia


Sú muži naozaj lepší šoféri než ženy?

Redakcia


Výber farby auta nie je náhodný: pozrite sa na odhady osobnosti majiteľa podľa psychológie farieb

Redakcia