Španielske mesto Pontevedra zakázalo autá a po rokoch vidí veľké benefity

Dokonca aj bez verejnej dopravy.
Vydané  Text: 
Historické centrum španielskeho mesta Pontevedra na satelitnej snímke
Zatiaľ, čo my sa na Slovensku bijeme o slovo v diskusii o tom, ako by mala byť organizovaná doprava vo väčších mestách, v Španielsku na to išli z ostra. Mesto Pontevedra skrátka zakázalo všetky motorové vozidlá v širšom centre mesta. Autá i motocykle, jazdia tu iba autobusy a zásobovacie vozidlá. Mesto má viac pritom ako 82-tisíc vlastných obyvateľov a ďalšie tisíce ľudí dochádzajú za prácou alebo turistikou. Ako je to možné udržať? Stačí mať naklonenú verejnosť. Pontevedra bolo z hľadiska dopravy typickým španielskym mestom. Podľa denníka The Guardian tu neustále trúbili klaksóny áut, vodiči nervózne sedeli vo svojich autách v dopravných kolónach, nadávali na seba a pri hľadaní parkovacieho miesta zažívali ďalšie stresujúce situácie. „Kým som sa stal starostom, po tejto ulici prešlo denne štrnásťtisíc áut. Denne prešlo cez mesto viac áut, než tu žije ľudí,“ tvrdí aktuálny starosta mesta Miguel Anxo Fernández Lores pre Guardian a ukazuje na ulicu, ktorej zvuk teraz pozostáva zo spevu vtákov, ľudských rozhovorov a cinkania lyžičiek o kávové šálky.
Lores sa ujal úradu v roku 1999 a jeho pôsobenie je poznačené vlastnou nevšednou filozofiou: vlastníctvo auta neoprávňuje zaberať verejný priestor. Je to myšlienka hodná hlbšieho zamyslenia. Nech na prvé počutie vyznieva akokoľvek, je potrebné vidieť v nej trocha viac ako len zámer odsúvať automobily preč z mesta. Vlastníctvo automobilu znamená, že je potrebné niekde ho umiestniť, či už na parkovisku pred bytovým domom alebo na platené parkovisko v centre. Lenže parkoviská sú priestorovo neefektívne a na ich mieste by sa dali postaviť parky, ihriská a iné spoločenské priestranstvá. Zákaz vjazdu motorových vozidiel spočiatku platil iba pre centrum mesta, potom sa rozšírilo na širšie centrum založené ešte v 18. storočí. Na niekdajších pozdĺžnych parkovacích miestach sa vybudovali chodníky a vysadili stromy. Zrušili sa svetelné križovatky a v širších zónach mesta platí maximálna povolená rýchlosť 30 km/h. Cesty sú pritom aj naďalej zjazdné pre vozidlá záchranky, polície, hasičov a pre zásobovanie početných kaviarní, obchodov a služieb. Zaujímavosťou je, že špeciálnu výnimku majú páry práve smerujúce na svoju svadbu. Nevesta a ženích môžu prísť do centra na aute, ale všetci ich hostia chodia pešo. Celkovo sa v meste automobily vytratili z troch štvrtín všetkých ciest, ľudia začali chodiť pešo a jazdiť na bicykloch. Keď sme sa pozerali na fotografie mesta cez Google Street View z roku 2017, ešte sme v centre videli pomerne veľa áut. Guardian neuvádza podrobnosti, avšak predpokladáme, že celý proces vytlačenia áut z centra prebiehal postupne a v krokoch.
Benefity sú údajne obrovské. Na jednej z ciest, kde sa v priebehu rokov 1996 až 2006 stalo 30 smrteľných dopravných nehôd, sa od roku 2006 stali iba tri smrteľné incidenty. Od roku 2009 ani jeden. Emisie oxidu uhličitého v meste klesli o 70 percent. Atraktivita mesta stúpla aj v očiach verejnosti, od nariadenia o zákaze vjazdu áut a motocyklov do mesta prišlo 12-tisíc nových obyvateľov.
V centre mesta nefunguje verejná doprava. Namiesto nej ľudia chodia pešo alebo jazdia bicyklom. Mesto vydalo takéto orientačné plány pre chodcov, ktoré pripomínajú trasy metra.
Vyzerá to tak, že mesto vyriešilo problém s dochádzaním do práce efektívnou hromadnou dopravou a parkoviskami na periférii mesta. Pravdou je však iba polovica uvedeného – parkoviská na periférii sú, ale verejná doprava chýba. Ak nejaká je, iba autobusová a nevedie do centra. Zamedziť vstup automobilov bolo možné aj preto, lebo celé mesto sa dá prejsť pešo v priebehu 25 minút. Kto vie, či sa to rovnako optimicky pozerajú ľudia s telesným postihnutím a ďalšími zdravotnými problémami, ktoré komplikujú pohyb. Nie je však naivné domnievať sa, že na takéto výnimky mesto myslí.
Je možné, aby sa španielskym mestom Pontevedra inšpirovali aj slovenské mestá? Ešte pred niekoľkými rokmi dozadu mohli automobily jazdiť aj po centre Starého mesta v Bratislave, priamo pod Michalskou bránou. Film Na krásnom modrom Dunaji zachytáva takúto realitu ešte aj v roku 1994. Dnes je centrum vyhradené pre chodcov a autá vidíme iba policajné alebo zásobovacie. Rozšíriť zákaz vjazdu na širšie centrum, napríklad na Štúrovu, Dunajskú a Špitálsku ulicu, Námestie SNP či dokonca Hodžovo námestie je už na prvé počutie nonsens a doslova samovražda dopravnej infraštruktúry. Ale možno, že sme si iba natoľko zvykli jazdiť centrom mesta, že to považujeme za samozrejmosť, hoci by sme sa vedeli po meste pohybovať aj alternatívne. Uvidíme, ako sa podarí zrealizovať veľkolepé plány stále novému primátorovi Matúšovi Vallovi, ktorý má záujem o redukovanie osobnej automobilovej dopravy v hlavnom meste.




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk





Pokračujte na ďalší príspevok »