SERVIS
Systém štart-stop: Kamarát peňaženky alebo ničiteľ motorov a štartérov?
Štart-stop systém môže šetriť palivo a emisie, no zároveň spôsobuje vodičom obavy z poškodenia motora. Oprávnene?
Vydané Text: Michal Porubčan
Prídete na svetelnú križovatku, zastavíte na červenú a z ničoho nič sa vám vypne motor. Keď sa vám to stalo prvýkrát, tak vás to možno aj zaskočilo, ale zistili ste že ide o systém štart-stop. Vypli ste ho? Dnes sa pozrieme na tento systém – čo je zač, ako funguje, ako sa auto s takýmto systémom líši od áut bez neho Kedy sa nám oplatí tento systém nechať zapnutý? Koľko nám v reálnom svete ušetrí? V ktorých autách sa takýto systém oplatí?
Čo je štart-stop systém?
Štart-stop, je systém, ktorý vypína motor v čase, kedy nie je potrebné aby bežal, zvyčajne na križovatke, alebo v zápche a jeho úlohou je ušetriť premrhané palivo počas voľnobehu aj emisie. Rôzne automobilky používajú rozličné konštrukcie, ale vo všeobecnosti počítač vyhodnotí, či je vhodné vypnúť motor počas zastavenia. Medzi rozhodujúce faktory patrí napríklad teplota motora, zásoba energie v sieti, stav nabitia akumulátora, namáhanie siete spôsobené výhrevom čelného skla či využívanie klimatizácie.
Aký je rozdiel medzi automobilom s a bez štart-stop systému?
Z konštrukčného hľadiska majú autá s nainštalovaným štart-stopom podstatne robustnejší štartér. Ďalšou zmenou je akumulátor, ktorý je prispôsobený na neustále vypínanie a zapínanie. Vo všeobecnosti najväčší rozdiel vaša peňaženka pocíti pri mestskom jazdení, počas rannej/poobednej špičky alebo v zápchach. Na naštartovanie motora sa však spotrebuje viac paliva ako počas voľnobehu.
Ako dlho by ste museli stáť, aby sa vám oplatilo motor radšej vypnúť, ako ho nechať na voľnobežných otáčkach? Na túto otázku odpoveď našiel istý Jason Fenske z populárneho YouTube kanálu Engineering Explained. Pokiaľ stojíte viac ako 7 sekúnd, tak začínate šetriť palivo. Takže pri každodennom jazdení v meste so zapnutým štart-stopom zlepšíte svoju spotrebu o 4-9%. Koľko to ušetrí priemernému Slovákovi ročne?
Pokiaľ by sme počítali, že náš Slovák je Bratislavčan, ktorý sa vozí len po meste do práce a naspäť, jazdí na novej Fabii a ročne najazdí iba 7 000km (priemerný Slovák najazdí okolo 21 000 ročne, avšak ten cestuje z veľkej časti po okreskách, kde štart-stop na 99% nemá využitie), a s vypnutým štart-stopom má spotrebu okolo 7 l/100km, a so zapnutým 6,37 – 6,72 l/100km, ročne teda ušetrí 19,4 – 44,1 litrov benzínu, čo pri zaokrúhlenej cene 1,60€/l robí 31,04 – 70,56€ ročne.
Prečo tento systém mnohí neobľubujú?
Mnohým sa zdá pocit neustáleho vypínania a zapínania motora na križovatkách nepríjemný. Ďalší sa obávajú, že to bude mať vplyv na životnosť ich áut, hlavne motorov a štartérov. Sú ich obavy oprávnené? Ako sme už predtým vysvetlili, automobily so štart-stopom používajú odlišný, podstatne robustnejší štartér, o ktorý sa netreba toľko báť.
Výrobca často udáva aj počet štartov, ktoré by mal zvládnuť. Obavy o motor sú opodstatnenejšie, keďže pri každom štarte namáhate napríklad remene, ale tie sú namáhané približne rovnako, ako pri prudkej akcelerácii. Čoho sa ľudia ešte obávajú? Napríklad toho, že olej stečie naspäť do vane, avšak motor je navrhnutý tak, aby k tomu nedošlo. Štart-stop systém sa však neodporúča v malých dieselových motoroch, kvôli vibráciám pri štarte.
Štart-stop systém vznikol s dobrým úmyslom ušetriť vám peňaženku a uspokojiť regulácie EÚ ohľadom emisií. Je podstatne starší, ako by človek povedal. Nepoškodzuje priamo motor a ani štartér, ale nepodstatne zrýchľuje jeho opotrebovanie. Mnohí ho nechcú používať prevažne pre pocit, ktorý vzbudzuje.
