Alfa Romeo 147 nám na trhu jazdených vozidiel šikovne ubzikla pomedzi prsty niekoľkokrát. Nakoniec sme ju predsa uchmatli a rovno s benzínovým motorom 2.0 Twin Spark.
Model 147 nahradil vo výrobnom programe rady 145/146. Bol predstavený v roku 2000 ako trojdverový hatchback a jeho hlavnou úlohou bolo zamiešať kartami v kompaktnom prémiovom segmente, kde si zisky z predaja svojich vozidiel pokojne sčítavala nemecká konkurencia. Jeho hlavnou zbraňou bol pôsobivý dizajn a aj ďalšie kvality, ktoré nám v plnej paráde predviedol jazdený model z roku 2003.
Testované vozidlo bolo vo výbornom stave, pod čo sa jednoznačne podpísal seriózny a zodpovedný prístup jeho jediného majiteľa. Kvalitne spracovaný interiér vyzeral ako nový, a to na tachometri svietil údaj takmer 100 000 km. Nič nebolo výraznejšie ošúchané a všetky elektronické ovládacie prvky fungovali bezchybne (pred kúpou auta ich treba riadne skontrolovať, môžu totiž haprovať).
Dopredu sa musíme priznať, že sme sa trocha báli podvozka. Na prednej náprave môžu totiž vďaka našim cestám a aj tvrdšiemu vyladeniu vznikať vôle. Aj táto záležitosť bola na naše prekvapenie vyriešená šikovným spôsobom: vlastník si dal asi pri 66 000 km vymeniť stabilizátor na prednej a priečne ramená na zadnej náprave (nevieme ale či si výmenu hradil sám alebo mu bola vykonaná v rámci záruky), o čom bol v servisnej knižke urobený aj zápis značkového servisu. Vďaka tomuto riešeniu bol podvozok v dobrom stave.
Benzínové motory v Alfe 147 sú dosť náročné na servis a najmä na spotrebu i kvalitu oleja. Pri starostlivosti o ne sa netreba uchýliť k lacnejším riedkym mazivám, vrelo odporúčame vysokým teplotám odolnejší olej viskozity SAE 10W-60. V našom vozidle sa nachádzal dvojliter s výkonom 110 kW (150 k), ktorý nevykazoval zanedbanie údržby.
Bol ako sa na povesť značky patrí výkonný, pružný a ochotne reagoval na plyn. Počas testu sme si jeho potenciál užívali, o čom svedčí dosiahnutá priemerná spotreba 9,5 l/100 km. Škoda len tej sekvenčnej prevodovky Selespeed, ktorej reakcie boli pomalé, navyše mám trvalo dlhšie zžiť sa s ňou a zvyknúť si na jej činnosť.
Text: Peter Michalec
Foto: Martin Ruisl a autor
**Plusy**
Atraktívny vzhľad, kvalita použitých materiálov v interiéri, sedadlá, ostré a presné riadenie, jazdné vlastnosti, pružné benzínové pohonné jednotky, výkonné a spoľahlivé naftové motory.
**Mínusy** Menej miesta vzadu, menší batožinový priestor, manévrovateľnosť, rázy od náprav pri prejazde nerovností, vädnúce brzdy.
**Časté poruchy:** Vôle v zaveseniach predných kolies, poruchy elektroniky, opotrebované ložiská kľukového hriadeľa. Vysoká spotreba oleja, pretrhnutý rozvodový remeň a nepravidelný chod agregátu z dôvodu nevymenených drahých zapaľovacích sviečok (benzínové motory Twin Spark). Poruchový snímač hmotnosti nasávaného vzduchu, chybná regulácia turbodúchadla, poruchy vstrekovania paliva common rail (naftové motory JTD).
**Naše odporúčania:** Pred kúpou auta preskúšajte, či fungujú všetky elektronické komponenty na palube (svetlá, rádio, palubný počítač, klimatizácia, vyhrievanie sedadiel a pod.) Pri voľbe motorov sa orientujte radšej na naftové pohonné jednotky. Pokojne môžete siahnuť po agregáte 1.9 JTD s výkonom 103 kW (140 k) alebo 110 kW (150 k). Ide o moderný turbodiesel, ktorý je nielen výkonný, ale aj prekvapivo spoľahlivý. O niečo viac starostí dokážu narobiť benzínové motory Twin Spark. Tie trpia viacerými chorobami, ku ktorým možno zaradiť vysokú spotrebu oleja, pretrhnutý rozvodový remeň a aj drahé náhradné príslušenstvo. Rozhodne sa vyhnite základnému agregátu 1.6i TS Eco s výkonom 77 kW (105 k), ktorý nie je vybavený premenlivým časovaním ventilov, vôbec neťahá a veľa spotrebuje. Voľte radšej jeho silnejšiu verziu 1.6i TS s výkonom 88 kW (120 k).
Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.
