Sirény sanitiek, hasičov či policajtov sú v súčasnosti javom každodenným. Za nimi sa však ukrýva rozsiahly kolos, ktorý má jediný cieľ: zachraňovať ľudské zdravie a životy.
Málokto pri pohľade na záchranné vozidlá tuší za nimi rozsiahly systém: operačné strediská, telekomunikácie, informačné technológie, nemocnice a samozrejme množstvo ľudí. Dôležitosť celého systému rastie predovšetkým v súvislosti s prudkým vzostupom premávky, s ktorým ruka v ruke ide aj počet dopravných nehôd. Čo sa však ukrýva za magickým číslom 112?
Na začiatku je vždy telefonát. Operátor sa snaží zistiť, čoho sa problém týka a podľa odpovedi volajúceho sa asistenčným hovorom pripojí lekár alebo hasič. Nás však zaujíma zdravie, ktoré je práve pri nehodách ohrozené najviac. A tu má činnosť operátorov prísne pravidlá. Telefonátom sa totiž začína tzv. zdravotnícka dokumentácia, v rámci ktorej sa nahráva celý hovor aj ďalší postup operátora. S telefonátom súvisí lokalizácia volajúceho, ktorá nie je vždy jednoduchá. Podľa zástupcu riaditeľa Integrovaného záchranného systému MUDr. Karola Káliga najľahšie sa lokalizuje hovor z pevných liniek. „Ak sa rozhodujete, či budete volať z pevnej linky alebo mobilného telefónu, zvoľte pevnú linku.“ V prípade mobilných sietí je totiž lokalizácia nepresná, pretože operátori nie sú povinní kúpiť potrebnú, no drahú technológiu.
Cieľom všetkých zložiek záchranného systému je tzv. zlatá hodina. Telefonát trvá dve až tri minúty, sanitka sa na miesto nešťastia dostane v priemere do 10 až 12 minút a ošetrenie na mieste zaberie obyčajne 15 minút. To znamená, že nemocnica s dostatočným vybavením by mala byť do polhodiny jazdy, čiže do vzdialenosti asi 30 km.
„Ak systém funguje správne, je schopný významnou mierou zasiahnuť do zdravotného stavu obyvateľstva a teda aj do ekonomiky štátu,“ tvrdí Karol Kálig. Napríklad, na Slovensku každý rok umiera na infarkt 7 500 až 8 000 ľudí, no dobre zabehnutý systém môže zachrániť až 60 percent, čo je takmer 5 000 osôb. Predstavme si to ako menšiu dedinu, kde ľudia pracujú, platia dane a vychovávajú deti. Keď k tomuto číslu pripočítame dopravné nehody a ďalšie úrazy, dostaneme významný ekonomický faktor.
Mimoriadne dôležitým partnerom záchranného systému je verejnosť. Lenže ako získať verejnosť? Ruku na srdce, koľkí z nás sú ochotní tých niekoľko vzácnych chvíľ osobného voľna využiť na vysedávanie na kurzoch prvej pomoci? Preto štát siahol k „násiliu“. Každý vodič – adept musí od roka 2008 absolvovať kurz prvej pomoci ešte pred začiatkom výcviku v autoškole. Návrh vyvolal búrku protestov, najčastejším argumentom je snaha štátu ťahať z ľudí peniaze. Áno, môžeme sa na to pozerať aj z tohto uhla pohľadu. Lenže každá minca má dve strany.
Ak vás alebo vášho blízkeho zrazí auto, môžete poznať všetkých lekárov, čo ich na Slovensku je, ale v danom okamihu potrebujete človeka priamo na mieste, ktorý vie, čo má robiť. Podľa Karola Káliga zo štatistického hľadiska by malo po Slovensku pobehovať pol milióna vyškolených ľudí, aby sme mali reálnu šancu, že v kritickej chvíli na niekoho takého natrafíme. Práve v tom tkvie logika kurzov prvej pomoci pred autoškolou: ak ho do roka absolvuje 100-tisíc ľudí, do ulíc príde 100-tisíc ľudí, ktorí budú mať aspoň predstavu o prvej pomoci. A na druhej strane: ak zrazíte človeka, prvou pomocou mu môžete zachrániť život.
Text: Soňa Zverková
Foto: PANER a archív
**Ste svedkom vážnej dopravnej nehody?**
1. Zastavte
2. Aktivujte záchranný systém na linke 112
3. Zvážte vlastnú bezpečnosť
Ak by vám hrozilo nebezpečenstvo úrazu alebo smrti, k vozidlu sa nepribližujte. 4. Zabezpečte miesto nehody (trojuholník, výstražná funkcia smerových svetiel)
5. Ak to nie je nebezpečné, zoberte lekárničku a pristúpte k autu
6. Zabezpečte havarované vozidlo (vypnúť motor, zatiahnuť ručnú brzdu)
7. Zhodnoťte, či postihnutým v aute nehrozí ďalšie nebezpečenstvo. Ak áno, je potrebné ich vytiahnuť. Z automobilu vytiahnite aj osoby ktoré sú v bezvedomí, nedýchajú a vyžadujú oživovanie a osoby s masívnym vonkajším krvácaním, u ktorých nie je prístup k rane
8. Medzi priority patrí zastavenie veľkého vonkajšieho krvácania a oživovanie
9. S postihnutými pracujte vždy s ohľadom na vlastnú bezpečnosť a používajte ochranné rukavice
**Postup pri oživovaní:**
1. Overíme základné životné funkcie (vedomie a dýchanie): Ak človek nereaguje na oslovenie ani bolestivý podnet, je v bezvedomí.
2. Každému človeku v bezvedomí uvoľníme dýchacie cesty zdvihnutím alebo predsunutím sánky. Ak má postihnutý dychovú aktivitu, mal by začať samostatne dýchať. Ak nedýcha alebo dýcha nedostatočne, musíme začať s umelým dýchaním a vonkajšou masážou srdca.
3. Oživovanie (resuscitácia): – človeka položíme na tvrdú podložku na chrbát
\- začíname masážou srdca – hranu dlane priložíme na hrudník v dolnej tretine hrudnej kosti, zhruba medzi prsnými bradavkami a stláčame kolmo do hĺbky 4 – 5 cm frekvenciou 100 stlačení za minútu
\- umelé dýchanie – po každých 30 stlačeniach hrudníka upcháme nos zraneného, uvoľníme dýchacie cesty nadvihnutím brady a dvakrát vdýchneme
\- tento postup (30 stlačení hrudníka a 2 umelé vdychy) stále opakujeme
\- ak nie je možné dýchať z pľúc do pľúc alebo to nie ste ochotní urobiť, menej účinná, ale prípustná alternatíva je v prvých minútach iba masáž srdca bez prerušenia
\- pokračujeme bez prerušenia v oživovaní až do príchodu odbornej pomoci alebo do obnovenia základných životných funkcií
