Vyzerá to tu, ako parkovisko luxusnej reštaurácie, v ktorej sa na neoficiálnej večeri stretli Nikita Chruščov s Kennedym. Netreba ani priveľa fantázie, aby vo vnútri zazreli aj Jána Pavla II., ako si pochutnáva na zmrzline, či troma čašníkmi obskakovanú anglickú kráľovnú Alžbetu II.
Vôkol nich sedia všakovakí štátnici. „Poklona pán generál,“ Charles de Gaulle pri obľúbenej káve sa spokojne usmieva a spoza chrbta vykúka kúsok tváre samého kráľa Haakona VII. Prechádzam priestorom v neustálom jemnom úklone, to aby som nikoho neurazil… A, tamto sedia František Jozef I., rakúsky cisár s arcivojvodom Leopoldom Salvatorom… „úctivá poklona“. Je to ako v rozprávke a predsa je to len múzeum.
V Ingolstadte, v budove Audi-forum sa okrem stálej expozície vozidiel, ktoré pre automobilku znamenali dôležité body vo vývoji, objavila zbierka najrozmaznanejších áut na svete. Boli vyrobené na špeciálnu objednávku a opravovali ich len vyvolení automechanici. Nedostal sa k nim žiaden človek, ktorý by nebol dôveryhodný. Autá lesknúce sa pod silným svetlom reflektorov múzea totiž patrili do vládnych služieb. Interiéry týchto vozidiel si dodnes pamätajú tajné rozhovory štátnych úradníkov zastávajúcich najvýznamnejšie posty, historické rozhodnutia ovplyvňujúce životy ľudí, čudné obchody, podpisy listín. Na lesklej dlažbe múzea parkujú vozidlá, ktoré na luxusných sedačkách vozili i kontroverzné osobnosti, sú to autá, čo „spoluvládli“ svetu. Dnes si v múzeu užívajú dôchodok, ako sa na správnych štátnikov patrí. Stále sa radi ukazujú v médiách a svojou tajomnosťou, ukrytými príbehmi z vládnutia priťahujú na seba pozornosť radových občanov. Stačí prižmúriť oči a stanete sa súčasťou predstavenia, kde obecenstvo je plebs a vy môžete beztrestne zakývať velikánom, štátnikom, ako svojim blízkym priateľom.
„Toto je naozaj auto anglickej kráľovnej? Môžem sa ho dotknúť?“ hľadí vari 10 ročný chlapec na Rolls Royce, ktorý vekom patrí už medzi starších pánov, no svojím leskom a aristokratickou charizmou, ktorú si doniesol z garáží Buckinghamského paláca, právom púta pozornosť. Jeho majestátnosť a lesk budia rešpekt i dnes, v priestoroch presklenného múzea.
Rolls Royce Phantom VI. vyrobený jedine pre kráľovnine pohodlie a jej kraľovanie, dodržiavajúci všetky zásady sveta ľudí s modrou krvou je demonštráciou umenia britských konštruktérov. Hrubé steny karosérie, luxusné lakovanie plechov, jemná koža vo vnútri. Pri pohľade na služobníka s tajuplným menom Phantom človek nachvíľu zaháľa, či naozaj bol služobník on a či to nebola práve Alžbeta II, ktorá mohla byť poctená, že sa smie v ňom voziť.
Rolls bol vyrobený v roku 1979 a kráľovná ho dostala k 25. výročiu prevzatia panovníckeho žezla, ktoré rozhodovalo v Anglicku a jeho kolóniách. Pod dlhou kapotou bije osemvalcový motor s objemom 6,8 litra, ktorému vodič rozkazoval pomocou trojstupňovej automatickej prevodovky. Okrem toho, že je ladený v tradičnej čierno-tmavočervenej farbe spĺňa všetky, na tú dobu, komfortné sny. Samozrejmosťou sú len dve sedadlá v zadnom rade, auto totiž nie je na presuny davov, ale na reprezentatívne účely modrej krvi. Je majestátny, ťažkopádny, okúzľujúci a tajomný… je prosto, kráľovský.
Dych síce nezastaví, ale potrpí si aby ste sa pristavili. Papamobil, jedného z najobľúbenejších pápežov, Jána Pavla II, Seat Panda je postavený presne pre účely hlavy Cirkvi. Bol vyrobený v roku 1982 a Pápeža sprevádzal počas jeho návštevy španielskej Barcelony, kde prišiel privítať veriacich v tom istom roku.
Auto síce nespĺňalo žiadne z najnovších bezpečnostných kritérií, ktoré platili od roku 1981, kedy bol na Jána Pavla II. spáchaný atentát práve keď sa viezol v otvorenom papamobile, pápežovi sa páčil. Veď prečo aj nie, je biely, vzdušný a má opierky, aby celú promenádu Barcelonou vydržal. Dlhú kariéru však nemal, jeho 15 minút slávy vypršalo počas pápežovej návštevy Španielska. Na výslní sa nemohol zdržať dlhšie, hlavne kvôli nedostatočným bezpečnostným prvkom.
Auto nemá ani sväté sedačky, ba nevlastní energickosť filmovej hviezdy, má však niečo do seba. Ľuďom z neho kýval sám pápež, Ján Pavol II… i keď je to len Seat a navyše na jedno použitie. Z celkom iného sveta pochádza Zil 111 G, z ktorého vnútra rozkazoval a v sovietskej zemi pomáhal vládnuť veľký Nikita Sergejevič Chruščov. Auto pochádza z roku 1963 a teda patrí do skupiny zaslúžilých automobilových dôchodcov. Dizajnovo pripomína modely Packard z roku 1956, na pohon boli použité súčiastky od predchodcov 111 G vrátane 6 litrového osemvalca s dvojstupňovou automatickou prevodovkou.
Zil 111 G sa vyrábal do roku 1967 a celkovo bolo vyrobených 26 exemplárov a o tom, že ten Nikitov má už čo to za sebou svedčí viditeľné opotrebenie sparťanského interiéru. Súdruh Nikita si zjavne na luxusné vozenie nepotrpel alebo možno len hral formu pred svojimi ovečkami a či azda len preto, že sám pochádzal zo skromnej roľníckej rodiny. Vysedené sedačky, podlahy prikryté drsným kobercom, ťažkopádne nastupovanie, všetko akoby bolo robené hrubou silou a samo to hrubú silu i vyžadovalo.
Otvoriť dvere vôbec nebolo jednoduché, nehovoriac o ich zavretí. „Pane tam nemôžete sedieť, pane…,“ nestihol som si miesto prvého tajomníka ÚV KSSZ ani poriadne vychutnať a už ma správca múzea vypoklonkoval zo sedadla Zilu, akoby tam ešte stále boli ukryté pod sedačkou alebo v malej odkladacej skrinke tajné dokumenty, stratégie, ako odčiniť Stalinove zverstvá, podrobnosti o kubánskej kríze či plány na postavenie berlínskeho múru.
Vnútro páchne zvláštnou zatuchlinou a sála z neho podivný chlad až hrôza. Jeho čierna farba a hrubé okná vyvolávajú rešpekt i dnes, keď už je sláva Sovietskeho kraja len výstrahou, vztýčeným ukazovákom nad prostým ľudom, aby sa už nič podobné nezopakovalo. Dav sa vo víre myšlienok rozostupuje, ochrancovia verejných činiteľov silou utvárajú cestu, stredom ktorej si vykračuje smerom k autu Sergejevič Chruščov. Tak teda… „dosvidania“ Nikita.
Tmavomodrý Lincoln Continental Convertible bol jedným z posledných svojho druhu. Do flotily amerického prezidenta pribudol v roku 1961, presne v rok volieb, v ktorých vyhral John Fitzgerald Kennedy. Vyšliapané hrubé koberčeky so štátnymi symbolmi prezrádzajú, že auto skutočne slúžilo a nebolo len atrapou.
V júni 1963 sa v ňom JFK predieral davom počas štátnej návštevy Nemecka. Spolu s Konradom Adenauerom a Willym Brandtom rozoberali na širokých sedadlách auta Kubánsku krízu a počasie. Obkľúčení masou Berlínčanov kývali okolitému svetu a riešili dozvuky hospodárskej krízy… bezstarostne. Svoju popularitu Kennedy získal vďaka svojej charizme a Lincoln mu pomohol ju využiť pri promenádach ulicami oslavujúcich miest.
Stiahnutá strecha a majestátna karoséria, kývajúci Fitzgerald a rozvášnené davy… presne preto bol vyrobený štátnický Continental Convertible a presne preto bol posledný. Jeho dvojča bolo použité pri prechádzke Dallasom v roku 1963, keď prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedy zasiahli tri smrteľné výstrely. Od toho času sa vládny úradníci vozia len v celokapotážovaných vozidlách.
Tamto sa niekto odkráda preč. Priestorom zahrčí motor a do Horcha 830 BL nemeckej výroby, nasadá veľký francúzsky generál Charles de Gaulle. Kariéra prezidenta Francúzska ho ešte len čaká, v čase keď používal Horch, ktorý sa samozrejme nikam nerozbehol, ba ani nenaštartoval a generál je tu len ako fotka, bol de Gaulle ešte v službách armády. Charles bol jediným francúzskym veliteľom, ktorému sa podarilo prinútiť nemecké vojská ustúpiť zo svojich pozícii. Kto vie, či mu v roku 1936 nemeckými rukami vyrobený Horch odpustil. Dnes tu stojí len ako pamiatka a ľudia ukazujú naň prstom, fotia si ho a skúmajú hĺbku nalešteného laku s vedomím, že ide o generálove auto. Z nemeckej dielne Horch pochádza aj model 400, ktorý sa používal na panovníckom dvore nórskeho kráľa Haakona VII von Norwegen. Auto bolo vyrobené v roku 1930 a vďaka kráľovi patrí do kategórie exkluzívnych štátnych vozidiel a jeho vek ho s istotou predurčuje do stavu kráľovský veterán.
Zástupcami najstarších skôr kočov, ako áut je Austro-Daimler cisára Františka-Jozefa I. z roku 1910, ktorý brázdil poľné a dláždené cesty Rakúsko-uhorskej monarchie. Vo vynikajúcom stave je aj Austro-Daimler Coupé z roku 1908, v ktorom vozil svoju vážnosť arcivojvoda Leopold Salvator. Nad všetkými vladármi panuje Gala koč, či Gala Wagen, jej milosti kňažnej Margaréty z rodu Thurn und Taxis. Koč s vyšperkovaným interiérom a exkluzívnymi doplnkami bol vyrobený okolo roku 1900 a uprostred múzea sa právom točil na platni, ako to najmajestátnejšie vozidlo všetkých čias.
Text: Samuel Vanko Foto: autor
