Tento model možno pokojne označiť za legendu. Klasický dvojmiestny roadster s nízkou hmotnosťou, výbornými jazdnými vlastnosťami a atmosférickými benzínovými motormi milujúcimi otáčky… taká je kultová Mazda MX-5.
Predstavená bola ešte v roku 1989 na autosalóne v Chicagu pod menom Miata. Vtedy zadné kolesá roztáčal len benzínový motor 1.6 16V (85 kW/115 k). V roku 1998 prišla druhá generácia, kedy sa MX – päťka vzdala výklopných predných svetlometov a do vienka dostala nejaké tie agregáty navyše. Testovaný model pochádza z roku 2002, čiže z obdobia fázy modernizácie (2001). Pod jeho kapotou sa nachádzal agregát 1.8 16V (107 kW/145 k) spolupracujúci s výbornou šesťstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorý mal za sebou 115 000 kilometrov.
Mazda MX-5 pochádza z Japonska, čo znamená skoro žiadne poruchy, skoro žiadne nákladné opravy, len štandardná údržba. Podľa našich informácií jediný komponent, ktorý bol na testovanom aute menený, bolo ľavé predné ložisko. Tých nástrah pri tomto modeli je ozaj málo, jediné, čo asi treba spomenúť, sú vôle v tiahlach priečnych stabilizátorov, za ktoré nemôže nič iné ako naše cesty.
Pri zamýšľanej kúpe odporúčame zistiť, či ponúkané vozidlo nebolo havarované. Mazda MX-5 totiž vyniká tuhosťou karosérie, ktorú má na svedomí podlahová plošina s vystuženými odliatkami v kombinácii s obdobou rámu označovaného ako PPF (Power Plant Frame). Opraviť takto netypicky riešenú, ale veľmi dobre vystuženú karosériu, by mohlo vyjsť príliš draho. Navyše treba zvážiť vyššie ceny náhradných dielov.
Ústredným motívom tohto auta sú jazdné vlastnosti, ktoré zabezpečuje rozloženie hmotnosti, zladenie pohonného ústrojenstva či presné a citlivé riadenie s výbornou spätnou väzbou. Keďže motor poháňa zadnú nápravu, nie je núdza o adrenalínové jazdné zážitky. Vodič si môže užívať kontrolované pretáčavé šmyky a pri pokojnej jazde s otvorenou plátennou strechou aj veľmi slušnú neutralitu, za ktorou sa skrýva spomínaná vyváženosť auta.
Praktická stránka len v skratke: auto je dvojmiestne, osoby nad 190 centimetrov si budú hľadať pozíciu za výškovo nenastaviteľným volantom ťažko a do skromného kufra s objemom 144 litrov toho veľa nenapcháte… Teraz ale jedno obrovské ALE: toto auto je o jazdení, o zážitkoch za volantom, o vodičovi a jeho spolujazdcovi. Ani stránka spotreby nie je až taká dôležitá. My sme počas testu každopádne bez väčších problémov podliezli hranicu 10 litrov.
Text: Peter Michalec
Foto: Martin Ruisl
**Plusy** Veľmi tuhá karoséria, nízka hmotnosť, handling, stabilita a vyváženie vozidla, presné a citlivé riadenie so spätnou väzbou, prijateľná spotreba paliva.
**Mínusy** Malý batožinový priestor, drahé náhradné diely, absencia nastavenia volantu.
**Časté poruchy** Vôle v tiahlach priečnych stabilizátorov, ohnutý kľúč od zapaľovania, pri zanedbanej údržbe pretrhnutý rozvodový remeň, pri prevádzke s nedostatkom chladiacej kvapaliny prehrievanie motora a z toho vyplývajúce prepálené tesnenie pod hlavou valcov.
**Naše odporúčania** Odporúčame všetky motorizácie. Ak siahnete po prvej generácii, rátajte s množstvom detských chorôb (prasknutá fólia plátennej strechy, do roku 1992 chybný regulátor alternátorov, netesnosti vodného čerpadla a poškodené tesnenie pod hlavou valcov, ďalej poruchové palivové čerpadlo či chybné lišty zapaľovacích cievok). Pri prvej generácii sa rozhodne vyhnite agregátu 1.6 16V 66 kW (90 k), ktorý má nízky výkon a vôbec nezodpovedá charakteru auta.
**História** 1989 – Predstavenie prvej generácie, motor 1.6 16V (85 kW/115 k).
1994 – Menšie úpravy, motor 1.8 16V (98 kW/133 k).
1995 – Motor 1.6 16V s nižším výkonom 66 kW (90 k).
1998 – Druhá generácia, zmena prednej časti – absencia vyklápateľných svetlometov, nové motory 1.6 16V (81 kW/110 k) a 1.8 16V (103 kW/140 k) kombinovaný so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou, dostupnosť aj pevnej strechy (hardtop).
1999 – Limitovaná séria 10th Anniversary určená k desiatemu výročiu modelu.
2001 – Mierna modernizácia, výkon motora 1.8 16V zvýšený na 107 kW (145 k).
2005 – Tretia generácia.
2008 – Facelift.
