Volvo V50 2.0 D síce pochádza zo Švédska, je ale postavený na podvozku modelu Ford Focus a pod jeho prednou kapotou pradie motor z dielní PSA Peugeot Citroën. Nejaký problém? Vôbec žiadny, je to veľmi vydarená konštelácia.
Natrafiť na jazdené Volvo je v našich podmienkach menším zázrakom. Vozidiel tejto švédskej značky sa u nás nepredáva veľa a ak sa aj nejaké v dobrom stave objaví, za pár okamihov sa po ňom len tak zapráši. Podobne to bolo aj v prípade testovaného modelu V50, ktorý sa hneď po našom teste ocitol v rukách nového majiteľa.
Touto cestou mu gratulujeme, pretože uvedený automobil bol v perfektnej kondícii a na nič podobné sme už dlhšiu dobu nenatrafili. Vozidlo malo síce nabehaných 122 000 kilometrov, ale nebolo ich po žiadnej stránke cítiť. Za týmto úspechom sa skrývala poctivosť prvého a zároveň jediného majiteľa z Holandska, ktorý so svojím tátošom pravidelne navštevoval garančné prehliadky (kompletne vyplnená servisná knižka od výrobného roku 2004) a vzorne sa oňho staral.
Podvozok testovaného Volva pochádza z modelu Ford Focus, čo znamená, že ponúka výborné jazdné vlastnosti a dostatočnú mieru komfortu. Okrem toho mal vitalitu mladíka, počas jazdy sme nepostrehli žiadne pazvuky a ani nijaký iný hluk strpčujúci život posádky. Na druhej strane, s autom sa určite jazdilo po oveľa kvalitnejších cestách, aké Slovensko bohužiaľ stále nemá.
Pochváliť musíme aj príkladne zachovalý interiér. Ten ponúka atmosféru typickú pre značku Volvo a nechýba v ňom samozrejme plávajúca stredová konzola. Obzvlášť treba pochváliť sedadlá, ktoré sú vyrobené z kvalitných materiálov a poskytujú telu nevídané pohodlie.
Naftový motor označuje Volvo ako 2.0 D. Pod touto skratkou sa ale skrýva francúzska pohonná jednotka 2.0 HDi (100 kW/136 k), ktorá je spriahnutá so šesťstupňovým manuálom. Na rozdiel od vozidiel z krajiny galského kohúta sa vo Volve pohrali s chodom radiacej páky, ktorý je oveľa presnejší a jednoznačnejší. Agregát vyniká kultúrou chodu a aj spotrebou. Pri tachometrových 130 km/h na diaľnici si motor pýtal menej ako šesť litrov nafty na každých 100 km. Celkovo sme s Volvom V50 jazdili za 5,2 l/100 km, čo je veľmi priaznivá hodnota.
Text: Peter Michalec
Foto: Martin Ruisl
**Plusy** kvalita spracovania
kultivovaný a úsporný motor
jazdné vlastnosti
**Mínusy** menší objem batožinového priestoru
drahší servis
ceny náhradných dielov
**Časté poruchy** Poruchové merače paliva, chybné ložiská alternátorov, poruchy riadiacej jednotky motora a katalyzátorov, rýchle opotrebovanie spojky a predných bŕzd, vôle v zaveseniach predných kolies.
**Naše odporúčania** Z pomerne širokej ponuky motorov je testovaný naftový dvojliter ideálnou voľbou, poskytuje dostatočný výkon pri relatívne nízkej spotrebe. Výkonnejší päťvalec označovaný ako D5 (132 kW/180 k) má nejaké tie kilá navyše, viac zaťažuje prednú nápravu a negatívne vplýva aj na jazdné vlastnosti. Z benzínových motorov sa vyhnite základnej jednašestke (74 kW/100 k), ktorá potrebám auta s pohotovostnou hmotnosťou takmer 1,5 tony nestačí. Pre milovníkov ostrej športovej jazdy je určená verzia T5 (169 kW/230 k), ktorú odporúčame v kombinácii s pohonom všetkých štyroch kolies AWD.
Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.
