Keď slnko zapadne a nad vysokorýchlostným okruhom Nardo v južnom Taliansku sa rozostelie osviežujúca temnota, prichádza auto motor und sport. A zaútočí na ríšu tieňov šiestimi supersilnými kupé, prekonávajúcimi bariéru 300 km/h.
Tradícia, rituál, rýchlosť, večnosť. Áno, okruh dlhý 14,445 kilometra je ozajstnou nekonečnou slučkou. Má štyri pruhy, je ľahko naklopený a až do rýchlosti 240 km/h tu na auto nepôsobia žiadne priečne sily. Komu by tu ale stačilo dvesto štyridsať? Zábava počas vysokorýchlostných testov sa začína vysoko nad touto hranicou. A vrcholí vo vonkajšom pruhu, doslova na dotyk so zvodidlami.
Hranice tu stanovujú živly: vzduch, voda, asfalt a olej. A guma, v podobe ošetrovanej, kontrolovanej a protokolovanej značkou Michelin. Jej zohratý tím sa stará o dokonalú formu pneumatík. Preklz a trecie sily dokážu zohriať plášte až na 90 stupňov a niet teda divu, že sa vulkanizační černokňažníci zaoberajú veľmi vážne odchýlkou tlaku o každú jednu desatinku baru. Dôsledne, profesionálne, dôveryhodne. A dôvera je v situáciách balansovania na rýchlostnom limite auta veľmi potrebná.
Do temného ticha sa ozve rev prvého zo šiestich. Z diaľky zaduní tlmený bas, asfalt sa zaleskne odrazom diaľkových svetiel a okolo preletí Aston Martin DBS. Za vírivého zvuku vytáčania motora a radenia vyšších stupňov sa zadné svetla Brita stratia v noci. Hneď na konci prvého kola je ale späť v boxoch. Neplánovane: testovací šéf Otto Hofmayer reklamuje uvoľnenú GPS anténu, bubnujúcu po plechu. „Znie to ako počiatočné štádium kolabujúcej pneumatiky.“ Teda ako niečo, čo si človek pri rýchlosti 309 km/h rozhodne nepraje počuť. Túto hodnotu každopádne dosiahne 1,8-tonový ostrovan až po prvom dlhom rozbehu, s časom zrýchlenia z nuly na tristovku za nie práve rekordnú vyše minútu. To všetko však pri schopnosti odviezť svoju posádku komfortne ako limuzína po bulvári.
Úplne opačným prípadom je Lamborghini Gallardo LP 560-4, kráľ subjektívne vnímateľného tempa. Keď sa do priestoru šíri kovový rachot otvorených klapiek výfukov jeho desaťvalca a do tmy pália LED diódy jeho zadných svetiel, máte pocit, že od vás odlieta na plný plyn s forsážou nadzvukové Tornado. Talianski zvukári naladili výfuky tak razantne, že ich po zmiznutí auta z dohľadu počujete najdlhšie zo všetkých účastníkov tohtoročného rýchlostného testu. Keď sa pri rozbehu a radení ozvú detonácie nespálenej zmesi, fanatickí milovníci tohto typu hrmotu spontánne padajú v posvätnej bázni na kolená. Čísla, ktoré sme namerali, sú úctyhodné, v interiéri z nich však máte trochu decentnejší pocit, súc obklopení koženým čalúnením všade navôkol. A aj keď sa povrchové vlny na siedmom kilometri dajú jasne cítiť, divý tur s motorom pred zadnou nápravou ostáva v tesnej blízkosti zvodidiel pokojný a kontrolovateľný.
Heslom ďalšieho adepta je ticho: do akcie nastupuje Porsche 911 GT2. Trochu aerodynamického hluku, trochu motora, mierne napískavanie obtokových ventilov. Obe turbodúchadlá sa s úspechom hrajú na tlmiče výfuku. A sú základom brachiálneho downsizingu: iba 3600 kubických centimetrov stačí na to, aby GT2 dosiahlo výkon 530 koní (390 kW) a krútiaci moment 680 Nm. Po stránke rýchlosti dosahuje GT2 dokonca o niečo viac, než znel plán výrobcu: 330 km/h, žiada si však, aby obruč potiahnutú alcantarou zvierali pokojné ruky pokojného vodiča.
Napriek titánovej diéte v oblasti výfuku tlačí motor citeľne na zadnú nápravu, čo je dobré pre trakciu, ale už menej dobré pre vyváženie. Aj tak sa však GT2 drží asfaltu ako lepidlo a je pozoruhodne neutrálne, napriek brutálnym atakom krútiaceho momentu na zadné kolesá. Krútiaci moment. To je živel, ktorý najviac miluje Dodge Viper SRT-10 a jeho vpredu uložený obrovský desaťvalec, s objemom nedávno zväčšeným z 8,3 až na 8,4 litra a technickým doplnkom v podobe variabilného časovania ventilov. Ten púšťa na zadnú poháňanú nápravu až 760 Nm, a to prosím bez trakčnej kontroly, ESP či iných adaptívnych technických fígľov. Vyznávačom elektroniky to spôsobuje kúpeľ v studenom pote už predtým, než by sa vôbec posadili za volant.
Lenže, koná sa prekvapenie! Žiarivo zelený Viper so svojím relatívne komfortným podvozkom absolvuje trať bez náznaku nebezpečných výpadov. Hlboko dýchajúc a zachrípnuto mrmlúc sa preženie okolo publika ako nákladiak, spaľujúci vysokooktánový benzín. Radenie dlhou pákou, trčiacou z dlho sprevodovanej skrine, privedie kupé z Detroitu na limit, pri ktorom sa veselo rozvibruje v takte svojho monštrózneho motora. Displej meracieho GPS nakoniec zaprotokoluje 319 km/h.
„Na nič si nezvyknete tak rýchlo, ako na výkon,“ komentuje Patrick Herrmann okamih, keď jeho chránenkyňa Corvette opúšťa boxovú uličku. Najprv inkognito, keď sa však pri dupnutí na pedál vpravo okolo pásma 3000 otáčok otvoria klapky výfukov, ZR1 zhodí svoju masku. Vrchol modelového radu sa síce musí zaobísť bez extra objemu, ktorý má k dispozícii Z06, kompresor Eaton s plniacim tlakom 0,72 baru je však viac než dostatočnou kompenzáciou.
Netreba sa čudovať tomu, že sa pri výkone 647 koní (476 kW) a krútiacom momente 819 Nm šestnásťventilový osemvalec trasie pod svojím karbónovým krytom ako diablom posadnutý. Kované piesty a titánové ojnice to roztočia až do 6500 za minútu ako keby ani neexistovalo niečo ako odpory trenia. Za necelých 37 sekúnd sa poldruhatonové ZR1 rozbehne na tristovku a s miernou nepresnosťou okolo strednej polohy riadenia, zato však bezpečným vedením stopy v priamom smere, zaknihuje maximálnych 332 km/h. Pán Herrmann si teda okrem výkonu bude musieť zvyknúť aj na fakt víťazstva v teste na vysokorýchlostnom okruhu Nardó. Teda iba dovtedy, kým sa pohybujeme vo sfére sériových áut….
Blíži sa klimax, na scénu prichádza plyšovo vrniaci dvanásťvalec a okolo neho Mercedes SL65 AMG. Teda, presnejšie povedané, v Stuttgarte sa rozhodli pri príležitosti nášho testu v Nardó ukázať svoj potenciál a napchali nadupaný motor z limitovanej Black Series do „obyčajnej“ eselkovej karosérie. Keď sa týchto nenápadne kamuflovaných sedemsto koní (515 kW) a 2120 kíl rozbehne na plných 348 km/h, máte pocit, že ešte aj vzduch spred neho uskakuje do strán. Pilot a kopilot si to celé vychutnajú zaborení do tučných masážnych sedadiel, za jemného povievania klimatizačného automatu. Skrátka v ideálnych podmienkach na to, aby sa dostavila chuť na dobré juhotalianske Cappuccino pod tichou juhotalianskou nočnou oblohou.
Text: Jörn Thomas, Ladislav Malák
Foto: Hans-Dieter Seufert
