Písal sa rok 1934, kedy sa prvý krát zrodila myšlienka na všeľudové auto s francúzskym šarmom. Budúci rok oslávi kačica v dobrom zdraví svoju okrúhlu šesťdesiatku.
Nápad skrsol v hlave šéfa konzorcia Michelin Pierre-Jules Boulangera, ktorý sa dostal do vedenia automobilky potom, ako ju sám André Citroën počas finančných ťažkostí predal. Nebolo mu na to treba ani veľa tvorivej inšpirácie, stačilo, že sa počas svojich potuliek krajinou zasekol v zápche konských záprahov. Nedočkaví roľníci ponáhľajúci sa na trhy mu znemožnili pokračovať plynulo v jazde, no nevedomky zapríčinili, že vzniklo auto, na ktoré motoristický svet len tak nezabudne.
Keď sa Boulangerovi podarilo vymaniť zo zovretia nemilosrdnej konskej spoločnosti, predstúpil pred svojich nových podriadených z automobilky a predniesol im svoj nápad. „Treba vyvinúť vozidlo prístupné pre nižšie vrstvy obyvateľstva. Malé a obratné a najmä lacné,“ a tak vznikol v roku 1936, rok po smrti Andrého Citroëna, projekt s názvom TPV – úplne malé vozidlo. Malo presne definovanú charakteristiku: schopnosť prepraviť aspoň dvoch roľníkov, či gazdov a minimálne 50 kilogramov zemiakov. Posádku muselo zvládnuť voziť maximálnou rýchlosťou 60 km/h a nemalo si za služby vypýtať viac ako 3 litre benzínu na 100 kilometrov. A samozrejmosťou bola priechodnosť terénom tak, aby sa v košíku s vajíčkami nerozbilo ani jedno z nich.
V roku 1939 sa podarilo konštruktérom postaviť prvú verziu Citroënu 2CV, ktorý si na cestu svietil len jedným svetlometom a mal hliníkovú karosériu. Až v roku 1949 sa začala výroba modelu 2CV v takej podobe, ako sa navždy zaryla do pamätí motoristov nielen vo francúzsku. Prezentácia modelu síce prebehla ešte v roku 1939 na Parížskom autosalóne, no druhá svetová vojna odsunula jeho výrobu o desať rokov.
Vozidlo poháňal dvojtaktný, vzduchom chladený motor s objemom 375 cm3 a dokázal auto zrýchliť na požadovanú maximálnu rýchlosť 60 km/h. Vodič, či skôr vtedajšia cieľová skupina roľníkov a gazdov, mali k dispozícii trojstupňovú prevodovku a poddajný podvozok. Spotreba sa síce od pôvodných požiadaviek líšila, no neprehupla sa cez hranicu 4 – 5 litrov na 100 kilometrov. Tieto parametre však úplne postačovali na to, aby sa „kačica“ stala ľudovým vozidlom s viac účelovým využitím. Neskoršie modifikácie, ako napríklad plátenná strecha, otvorila vodičove dvere aj ženám, čo bolo dovtedy skôr málo vídanou raritou. Počas 41 rokov výroby sa pod kapotou Citroënu vystriedalo niekoľko agregátov, až sa v nej nakoniec usadil motor s objemom 602 cm3.
Citroën 2CV rozpohyboval nemajetné davy francúzskych dedinčanov a stal sa fenoménom, ktorý sa právom porovnáva s autami ako Fiat Topolino, či neskôr vyrábaným Mini Austin Rover. Legendárne škaredé káčatko sa prestalo vyrábať 27. júla 1990. Za zvuku fanfár zišiel z výrobného pásu v portugalskej Mangualde posledný automobil Citroën 2CV, ktorý bol posledný z 5 114 968 vyrobených automobilov.
Text: Samuel Vanko
Foto: Citroën
Zaujímavé dátumy z histórie
1951: predstavená úžitková verzia Citroën 2CV AU.
1964: predné dvere dostali opačné pánty a otvárali sa zozadu dopredu.
1970: do výroby sa dostali nové modely 2CV4 a 2CV6, ktoré nahradili predošlé.
1974: okrúhle svetlomety nahradili moderné obdĺžniky.
1960 – 1966: vyrábala sa dodnes veľmi cenená terénna verzia 2CV 4×4 Sahara s dvoma motormi. Vyrobilo sa len 694 kusov.
1990: ukončená výroba.
