Rok 1975 patril v Československu medzi populačne najsilnejšie ročníky. Okrem veľkého počtu potomkov prichádzajúcej normalizácie sa zrodili aj prvé kusy slávneho RS.
Autá však starnú rýchlejšie ako ľudia, a tak zatiaľ čo vtedy narodení majú to najlepšie ešte pred sebou, najslávnejšia z rodu 130 RS už len spomína.„Na to, že je to starec, ide pekne, ale my sa snažíme, aby sme si ju nezničili, pretože je to vzácnosť.“ Jiří Černý z Škoda Auto Múzea v Mladej Boleslavy má v reštaurátorskej dielni na starosti podvozky a prevodovky, takže vedia, čo majú autá radi. „Keď ho nechcem trápiť, tak tých 120 až 130 urobí v absolútnom kľude a bez problémov,“ hovorí dnes o aute, ktoré pre víťazstvo v Monte Carle nepotrebovalo o nič viac.
V roku 1977 stačilo Václavovi Blahnovi so spolujazdcom Ľuboslavom Hlávkom niečo málo viac, ako 100 k, aby v kategórii do 1300 kubických centimetrov vyhrali a celkovo sa na legendárnej rely umiestnili na 12. mieste. Nemenej obdivuhodný bol výkon dvojice Zapadlo-Motal (lepšie mená pre jazdca a navigátora si neviem predstaviť), ktorí si v tej istej triede zaknihovali druhé miesto a v celkovom umiestnení obsadili 15. miesto. Double je síce pekný, ale prvý môže byť len jeden. Na štarte rely Monte Carlo 1977 stáli hneď tri súťažné automobily 130 RS. Návrat značky na trate majstrovstiev sveta po deviatich rokoch bol skutočne triumfálny.
Stretnutie s najslávnejším českým súťažným autom je jednoduché a fascinujúce zároveň. Stojí skromne na parkovisku pre škodováckym múzeom medzi súčasnými autami zamestnancov a návštevníkov. Mráz mi prebehne po chrbte, keď si uvedomím, že je presne v tom stave, ako keď sa pred tridsiatimi rokmi vrátila ovenčená vavrínmi z Monte Carla. Snáď len pneumatiky vyzerajú príliš zánovne. Niet divu, keď spolu s troma autami cestovali do daňového raja na brehu Stredozemného mora aj stovky náhradných pneumatík! Pri bližšom obhliadnutí je predsa len poznať jemné zjazdenie dezénu na zadných pneumatikách. Špeciálne plášte na šotolinu sa dnes budú na asfalte trocha nudiť, ale my im kvôli fotografovaniu doprajeme aj trocha prachu poľnej cesty, aby si pripomenuli staré dobré časy, keď ich Václav Blahna nešetril. Pretekárske kupé so štartovým číslom 36 malo to šťastie, že sa krátko po heroickom výkone ocitlo v múzeu.
Renovácia spočívala prakticky len vo výmene poškodených palivových hadíc. Zbytok je originál. Nie som pesimista, ale napadlo mi, čo by sa stalo v prípade kolízie. Predsa len ideme po bežnej komunikácii a za plnej premávky. Pán Čierny ma ukľudňuje. Šikovní klampiari a mechanici z múzea si vraj poradia so všetkým. Veľa dielov má RS spoločné so sériovým erkom, takže by sa dali použiť aj originálne dobové materiály. Každopádne vyťažené laminátové blatníky či hliníkové časti karosérie (veko kufra, dvere, strecha) by sa museli opraviť tak povediac na kolene. Na karosérii je poznať, že už niečo za sebou má, ale nikto by o nej zrejme nepovedal, že sa zúčastnila drsnej skúšky najznámejšieho rely. Dnes sú prirodzenými nepriateľmi tohto auta už len návštevníci, ktorí ju pri najrôznejších príležitostiach poklepkávajú po plechoch. Pokiaľ im navyše niečo zostane za nechtami, majú strážcovia pokladu o starosť viac. „Ja si myslím, že by sa mala udržovať v tom stave, v akom je. Ak, tak vymeniť len gumové súčiastky či nahradiť veci, ktoré si počas výstavy niekto zoberie so sebou,“ potvrdzuje dôležitosť autenticity špecialista na prevodovky, teraz v úlohe pilota 130 RS. To má cenu.
Zohnať naleštenú RS, či nejakú perfektne renovovať by pravdepodobne nebol až taký problém. Len v mladoboleslavskej továrni ich vyrobili okolo dvesto a ďalšie exempláre si podľa továrenskej dokumentácie postavilo množstvo súkromníkov. Žiadne z nich ale nenesie ten neopakovateľný lesk víťazstva.
Čo však bolo tajomstvom úspechu jednoduchých vozidiel s archaickými motormi? Predovšetkým spomínaná jednoduchosť, ktorej druhou stranou mince bola spoľahlivosť. Škodovky tiež ťažili z koncepcie pohonu, ktorá ich predurčovala k dobrej trakcii na zasnežených tratiach. A nakoniec dobre zvolená štvorstupňová (!) prevodovka, ktorá síce obmedzovala maximálnu rýchlosť na „smiešnych“ 145 km/h, ale ako sa ukázalo, dôležitejším ako rýchlosť bola na technickej trati jej vrtkosť. Krátke prevody zmazali výkonový handicap a posmievačom ostali len oči pre plač.
Sympatické kupé 110 R, nazývané tiež erko si pamätám zo socialistických ciest a z neho odvodenú ostrú verziu 130 RS som prvý krát videl na vlastné oči ako dieťa v škole v prírode, kde sme chodili na vychádzky do tesnej blízkosti tréningovej rely dráhy. Už vtedy ma zaujala svojim jakotom, bez toho aby som tušil, že už niekoľko rokov ju pozná celý svet. No, a trvalo ďalších viac ako 20 rokov, než som sa s eresom opäť stretol, tento krát zoči voči a hneď to bolo s tým najslávnejším kusom. Konečne môžem na vlastné oči obdivovať športové zrkadlá, liate kolesá, škrupinové sedadlá, svetelnú rampu, ochranný plech podvozku z hliníkovej zliatiny či bočné okná z plexiskla. Dobová tlač sa zmieňuje o „hrôzostrašnom tlmiči výfuku“. Ten by dnešných tunerov asi moc nenadchol, ale zmienka o teleskopických tlmičoch Koni by ich pozornosti určite neušla. Dvojité karburátory Weber sú vo svete motorizmu pojmom. Milé je použitie chladičového termostatu z vozidla VAZ a vložiek vzduchového filtra z traktorov Zetor.
V spätnom zrkadle pôsobí 130 RS trocha unavene, ale po zahriati motora a zapnutí druhého palivového čerpadla by dokázala aj po tridsiatich rokoch vyprášiť kožuch aj súčasným autám. Kto sa môže pochváliť zrýchlením z nuly na sto za 7,5 sekundy pri výkone 115 k? Azda len kupé s hmotnosťou 753 kg, ale koľko takých dnes jazdí… Teda, občas sa dá také stretnúť. Okrem slávneho víťaza Monte Carla, ktorý sa napríklad zúčastnil aj jazdy pri príležitosti konania rely Bohemia, sa dá vidieť jeho príbuzný, ktorý sa zúčastnil nedávno na Festivale rýchlosti v anglickom Goodwoode. Do kolísky vozidiel rolls-royce priviezol minulý rok Škodu 130 RS medzi automobilovú elitu z celého sveta legendárny John Haugland, ktorý sa preslávil v 60. a 70. rokoch minulého storočia práve za volantom škodoviek. Dočasné koketovanie s inými značkami v polovici 70. rokov mu zrejme znemožnilo bojovať o trofej najcennejšiu so svojou obľúbenou škodovkou. Úspech dnes už českej značky v Monte Carle 1977 tak aspoň zostal v réžii českých posádok.
Tomáš Krásnenský
Foto: Jan Dvořáček
**Dáta & Fakty
Škoda 130 RS
Motor:** Upravený štvordobý, kvapalinou chladený štvorvalec s rozvodom OHV, umiestnený za zadnou hnanou nápravou, úpravy zaisťovali väčšiu pružnosť, a teda širšie rozpätie užitočných otáčok. Vŕtanie x zdvih – 75,5 x 72 mm, zdvihový objem 1289 cm3, stupeň kompresie 10,7. Najväčší výkon 85 kW (115 k) pri 7000/min. najväčší krútiaci moment 127,5 Nm pri 4000/min.
**Prenos sily:** Štvorstupňová prevodovka s priamym radením a stálym prevodom 4,44:1, samosvorný diferenciál.
**Karoséria a podvozok:** Samonosná s vstavaným ochranným rámom, niektoré povrchové diely z hliníkového plechu či z laminátu. Podvozok má bez rámovú konštrukciu s nezávislým zavesením kolies a tlmičmi Koni.
**Rozmery a hmotnosť:** Rozchod kolies 1410/1366 mm, rázvor náprav 2400 mm, vonkajšie rozmery 4020x1720x1340 mm, svetlá výška 185 mm. Pohotovostná hmotnosť 825 kg, vlastná hmotnosť 753 kg.
**Jazdné výkony a spotreba:** Max. rýchlosť 145 až 210 km/h, 0 na 100 km/h za 7,5 s, spotreba 16 až 23 l/100 km.
**Obdobie výroby a počet kusov:** 1975 až 1980 celkom zhruba 200 ks (1975 – 3 ks, 1976 – 15 ks, 1977 – 30 úut, 1978 – 50 áut, 1979 a 1980 nezistené); podľa továrenskej dokumentácie postavilo 130 RS veľa súkromníkov.
**História
1970:** Rok po predstavení Škody 100 na náš trh sa objavila verzia kupé Š 110 R, predschodca 130 RS. Do roku 1980 sa vyrobilo 56 902 eriek.
**1975:** V Automobilových závodoch sa vyrobili prvé tri kusy športového automobilu Š 130 RS s typovým označením 735. Boli určené na rôzne pretekárske disciplíny, ale postupne sa vyprofilovali ako obľúbené rely autá.
**1976:** C ďalšom roku sa vyrobilo už 15 kusov auta s karosériou kombinovanou z oceľových a hliníkových plechov a sklolaminátových dielov.
**1977:** V tomto roku pribudlo ďalších 30 továrenských kusov, ale predovšetkým Škoda 130 RS triumfovala hneď pri svojom prvom štarte v rely Monte Carlo, kde vo svojej triede vybojovali české posádky s týmito autami prvé a druhé miesto, v celkovom poradí to predstavovalo 12. a 15. miesto.
**1978:** V treťom roku „života“ eresiek zišlo z výrobnej linky 50 vozidiel, celkom bolo priamo v továrni vyrobených do roku 1980 zhruba 200 ks. Ďalšie kusy si podľa továrenskej dokumentácie vyrobilo za základe Š 110 R veľa súkromníkov.
**1980:** Ukončenie výroby Škody 130 RS, predpokladá sa, že v posledných dvoch rokoch bolo vyrobených približne po 50 kusoch ročne. Nasledovníkom v tej dobe už slávnych RS bol typ 745 s označením 130 RL s karosériou sedan, ktorého sa vyrobilo tiež asi 200 ks. 1981: Automobily Škoda 130 RS zbierali vavríny ďalej aj po ukončení výroby, ďalším husárskym kúskom tento krát na okruhu bolo víťazstvo v majstrovstvách Európy v pretekoch cestovných vozidiel.
