Ak ste náhodou zahliadli niekde na ceste pekne vyzerajúce staré auto a rozhodli ste, že vášni k veteránom neodoláte existuje niekoľko pravidiel, vďaka ktorým sa vyhnete prvotným problémom.
V dobe predbiehania sa bánk v ponukách o čo najlepšie zhodnotenie uložených prostriedkov sa to bude zdať možno nosením dreva do lesa, ale správne zvolený výber starého auta, jeho údržba a účasť na veteránskych akciách je celkom zábavnou formou investovania voľných prostriedkov. Slovensko dlho veteránske a staré auta zaznávalo, skôr sa dovážali jazdené autá každodennej potreby. Renovovali len trpezliví a horliví veteranisti. Dnes sa počet záujemcov o veterány rozrastá a dokonca sa nájdu aj takí, ktorí po dobrej analýze vedia nájsť poklad aj v mladšej, youngtimerovej generácii vozidiel.
Najskôr sa treba rozhodnúť do ktorého obdobia by ste sa najradšej pozreli. Auto je považované za veterán po dovŕšení 25 roka života. Pri výbere by ste sa mali zamerať na tú dobu, ku ktorej máte aspoň trocha vzťah. Je ťažko sa stotožniť s autom, ktoré vám nič neevokuje a nevyvoláva žiadne emócie. Ďalším predpokladom pre výber konkrétneho obdobia je, že ten, kto si chce kúpiť staré auto by mal mať aspoň základné vedomosti o konštrukčných nápadoch zvolenej vekovej kategórie a šikovné ruky, aby vedel prípadný problém vzniknutý poruchou vyriešiť. U starčekov automobilov sa to totiž niekedy stáva a dokonca aj u tých prvotriedne zrenovovaných.
Pri výbere auta je dobré si odpovedať, či má doma byť len veterán, ktorý má okrem finančnej aj historickú hodnotu. Vozidlo, ktoré patrilo významnému človeku alebo je to kus, ktorých bolo málo a má okrem ľahko vypočítateľnej ceny aj šancu získať na hodnote práve zaujímavou históriou. Ak auto patrilo umelcovi, bolo vyrobené na objednávku do štátnych služieb či je inak ojedinelé, jeho hodnota je často o veľa vyššia, ako sú vekovo príbuzné výrobky, či dokonca totožné autá. Niekto sa zameriava na autá konkrétnej značky, krajiny výroby, typu karosérie. Najlepšie je zúžiť výber na jedno dve vozidlá, lebo keď sa zrazu v ponuke objavia viac ako dve autá, ťažko sa potom vyberá to pravé.
Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa pomaly otvárali možnosti dovozu áut a v súčasnej dobe sa dá doviezť takmer všetko. Najmä ak má auto všetky potrebné doklady, jeho dovoz je hračkou a následné prihlásenie do tuzemskej evidencie tiež. Ak samozrejme nechcete vybavovať historické evidenčné čísla. Ochota a promptnosť kompetentných inštitúcii je niekedy zarážajúco žiadna. Keď sa po vstupe do Shengenského priestoru otvorili hranice, dá sa vozidlo prihlásiť na klasické značky, ak samozrejme má všetky potrebné dokumenty. Tým sa poľahky vyhnete orgánom, ktoré môžu cestu za legálnym jazdením znepríjemniť. Vďaka otvoreniu hraníc sa rozšíril aj výber, nakoľko západná Európa má v zberateľstve veteránov obrovský náskok a vlastniť okrem bežných vozidiel aj dedov Triumph nie je žiadnou výnimkou.
Ďalším dôležitým bodom rozhodovania je stav, v akom chce začínajúci automobilový historik auto kúpiť. Ak je manuálne zručný a technický zdatný, nemá problém s renovátorskym priestorom a pozná dostatok odborníkov bude pre neho zábava renovovať zdevastovaný automobil priamo u seba v garáži. Nájsť dokumentačné podklady k dreveným konštrukciám, či chýbajúcim častiam je zdĺhavou a často aj detektívnou prácou. Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou a porciou kávy, keď budete na internete zháňať niekoho, kto náhodou u seba v šuflíku našiel výkresy od starého Waltera. Ak to veteránistovi-začiatočníkovi dovoľujú finančné prostriedky, je pohodlné a často aj pre výsledok lepšie ak sa obráti na špecializovanú firmu. Pomôžu mu z dovozom, prihlásením či celou renováciou.
Ak by neskúsený renovátor nesprávne odhadol svoje možnosti, dostupnosť dielov a následne celkovú cenu renovácie, poľahky môže prerobiť kufor peňazí. Preto je lepšie nechať si poradiť, prípadne kúpiť auto renovované firmou, ktorá má profesionálne zázemie. Často sa stáva, že aj ani najlepší úmysel a tisíce korún investovaných do rekonštrukcie nepomôžu k dospieť k dobrému výsledku. Spravidla nie je správne, ak na aute pracuje človek sám. Ujde mu veľa detailov, nebude mať dostatok času na zháňanie vhodných kontaktov pre kúpu náhradných dielov.
Keď už sú tieto veci ujasnené prichádza na rad niekoľko ďalších nezodpovedaných otázok. Treba si ujasniť, kde sa bude vozidlo garážovať, nechať Feliciu s bielou plátennou strechou len tak stáť na parkovisku zrejme nie je najlepší nápad. Treba zhodnotiť, koľko času na auto ostáva, ani neustále státie v tieni garáže nie je práve najvhodnejšie. Oldtimery sa najlepšie cítia na motoristických stretnutiach, výjazdoch či len takých malých výletoch krajinou. Po každom vození sa treba auto znova očistiť. Záleží na veku a stave ako ho pripraviť na ďalšie čakanie, kým sa znova objavíte a zoberiete ho von.
V našich končinách sa dá zohnať pomerne veľa zaujímavých veteránov, zväčša z československej produkcie. Ceny sa rôznia, no v niektorých kluboch parkujú aj drahé Rolls Royce či Bentley. Rozšírenejšie sú staršie modely mladoboleslavskej Škody, Pragy, Jawy či automobilky Walter. Na predaj je síce takmer všetko, ale hľadať treba pozorne, skôr nájdete na predaj požadované auto v zahraničí ako u nás. Česko je na tom o niečo lepšie, tam trvá veteranistický boom už dlhšie a spolu s ním prišla aj rozšírenejšia ponuka na predaj. Predajné ceny sa rôznia aj od krajiny, kde auto kupujete.
V našich končinách je nedostatok predajných artiklov a tak bývajú ceny často vyššie, ako napríklad v Nemecku, kde nájdete takmer v každom autobazáre aspoň jeden veterán na predaj. „Doviezť z Nemecka auto nie je až taký problém, pokiaľ má všetky doklady. Ak nemá doklady a jediné, čo existuje, je kúpnopredajná zmluva, príde na rad Združenie zberateľov historických vozidiel,“ hovorí častý návštevník nemeckých autobazárov, Marián Knapec, zberateľ historických vozidiel značky Mercedes.
Ak nemá auto žiadne doklady, je potrebné zájsť s faktúrou (tá je dôležitá, inak môžu nastať komplikácie a dohady, či nie je auto ukradnuté) a autom do združenia zberateľov historických vozidiel (ZZHV) a požiadať o vystavenie originality. Na základe posúdenia, ktoré môže pri rýchlosti ZZHV trvať aj dlhšie, potom získa majiteľ auta osvedčenie o historickom vozidle. „Historické vozidlo (veterán) je vozidlo, ktoré má preukaz historického vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA. Na Slovensku je to ZZHV, ktoré po splnení podmienok vydá vozidlu preukaz historického vozidla. Takéto vozidlo ide na dopravný inšpektorát, ktorý vozidlu vydá zvláštne evidenčné číslo, ktoré sa vydáva len historickým vozidlám,“ konkretizuje postup prihlásenia veteránskeho vozidla do evidencie Marián Jánošík poradca a hovorca ministra Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Súčasným trendom je kúpiť si auto pre radosť a potešenie z jazdy a ten sa pomaly dostáva aj k nám. Preto sa začínajú kupovať autá pojazdné, pokiaľ možno zrekonštruované.
Samuel Vanko
