S pribúdajúcimi doplnkami v automobiloch sa čoraz viac dostáva na pretras aj ich jednoduché a najmä bezpečné ovládanie. Mobilné telefóny, navigácia, prehrávanie hudby – to všetko rozptyľuje vodičovu pozornosť, zamestnáva jeho ruky a tým pádom zvyšuje potenciálne riziko. Jedným z riešení, je ovládanie ľudským hlasom.
Dnes už bývalý šéf Microsoftu Bill Gates a prezident Hyundai-Kia Automotive Group Euisun Chung sa v máji dohodli na implementácii platformy Microsoft Auto do vozidiel kórejského výrobcu. Prvý produkt z týchto systémov umožňujúci hlasové ovládanie prenosných zariadení sa má predstaviť na severoamerickom trhu v roku 2010. Hlasové ovládanie však už ani dnes nie je žiadnou novinkou a nájsť sa dá vo väčšine vozidiel – spravidla v modeloch vyššej triedy. Sú však aj výnimky. Jednou z nich je technológia Blue&Me, ktorú vo svojich modeloch ponúka Fiat. A to aj vo vozidlách nižšej triedy ako napríklad Grande Punto či Fiat 500.
Technológia Blue&Me pochádza od Microsoftu a mala by pomocou jednoduchých rečových povelov umožniť vodičovi ovládanie audiosústavy, navigácie, ale aj telefonovanie či dokonca čítanie SMS správ. Prvým problémom, ktorý môže byť pre veľa ľudí neprekonateľným, je absencia slovenčiny. Kým pri manažérskych limuzínach sa predpokladá, že vodič bude ovládať angličtinu či nemčinu, v ľudových autíčkach od Fiatu to rozhodne nemožno očakávať. Blue&Me pozná angličtinu, nemčinu a poľštinu, pokiaľ teda neovládate aspoň v základe niektorý z týchto jazykov, technológia je vám nanič.
Po stlačení tlačidla na volante sa ozve príjemný ženský hlas, ktorý vám povie, aké povely máte k dispozícii – nie však všetky. Ak chcete prehrávať hudbu z USB kľúča, márne by ste hľadali nejaké mechanické tlačidlo, ktoré umožní zvoliť si zdroj zvuku – jedinou možnosťou je stlačiť aktivačné tlačidlo a povedať „Play“. Môžete povedať aj „Player“, systém si poradí aj s rozličným prízvukom. Čo však nedokáže, je vyhľadanie skladby podľa jej názvu či interpreta. Nevie ani zvýšiť či znížiť hlasitosť, takže na rad prichádza klasické mechanické ovládanie hlasitosti na volante. Citlivosť mikrofónu je pomerne dobrá, ak však pôjdete stovkou s otvorenými oknami, budete musieť svoj povel zakričať.
Pri používaní telefónu je menu o čosi bohatšie. Po spárovaní zariadenia pomocou bezdrôtovej technológie Bluetooth je treba nakopírovať telefónny zoznam z mobilu do pamäte auta. Potom stačí povedať meno a zariadenie vám ponúkne možnosť zavolať jednoduchým povelom „Call“. Poradí si aj s viacerými telefónnymi číslami priradenými k jednému kontaktu, spýta sa, na ktoré chcete zavolať. Opäť pozor na angličtinu. Slovenské mená a priezviská treba povedať tak, ako by ich čítal Angličan. S niektorými si technológia neporadí vôbec. Pre potreby testu sme vytvorili kontakt s menom „Čučoriedka“, ktorý sa nepodarilo systému nájsť ani po zhruba tridsiatich pokusoch. Podobne je to aj s čítaním SMS. Textová správa v slovenčine je nezrozumiteľnou skrumážou zvukov, ak vám príde SMS v angličtine, ženský hlas ju prečíta bez problémov. Otázkou je, koľko Slovákov, ktorí si kúpia Fiat, bude esemeskovať po anglicky (nemecky, poľsky…).
Blue&Me možno ohodnotiť napriek všetkým nedostatkom ako jednoduchý, pomerne spoľahlivý a užitočný prvok výbavy. Jeho veľkým kladom je aj cena, ktorá sa pri vyššej výbave vozidla rovná pár tisíckam korún, alebo je už priamo vo výbave prítomná. Absencia slovenčiny je starou známou bolesťou nielen automobilových technológií, no ak to Microsoft s Fiatom dokázali v poľštine, nemalo by byť veľkým problémom lokalizovať menu do slovenčiny, alebo aspoň do češtiny.
Hlasové ovládanie Linguatronic v Mercedesoch je na rozdiel od Blue&Me výrazne konzervatívnejšie. Pri pohybe v menu treba veľmi prísne dodržiavať jednotlivé druhy hlasových povelov a vždy prečítať celú vetu, ktorá sa pre istotu zobrazí aj na displeji. To samo osebe mierne popiera bezpečnostný aspekt technológie, pretože kým si vodič na povely zvykne a naučí sa ich, bude musieť veľmi často hľadieť na displej, čo môže jeho pozornosť rozptyľovať. Tak ako vo Fiate, aj tu platí, že po slovensky si ani „neceknete“. Navyše, Mercedes od vás požaduje ortodoxnú ostrovnú angličtinu, po americky sa s autom nedohodnete.
Hlasové ovládanie sa aktivuje pritiahnutím páčky za volantom, ako užitočný prvok je možné hodnotiť to, že jej zatlačením dozadu sa dostanete v menu o krok späť a nezrušíte celé prácne „nahovorené“ menu. Ako pomôcka pre slabšie jazykovo vybavených ľudí slúži zobrazovanie jednotlivých možností na displeji, pričom stačí zadať číslo, pod ktorým je konkrétna voľba zobrazená. Užitočná funkcia najmä vtedy, ak chcete zavolať niekoho, koho meno neviete vysloviť po anglicky. Mercedes každopádne už od tohto roku ponúkne v modeloch triedy C aj úplne nový systém hlasového ovládania Nuance VoCon 3200, ktorý by mal byť oveľa komfortnejší a intuitívnejší.
Text: Ján Štefanovič
**Z histórie** V roku 1970 začal Mercedes spolupracovať so spoločnosťou AEG Telefunken na prvom výskumnom projekte hlasového ovládania. Svetlo sveta uzrela technológia Linguatronic v triede S v roku 1996. Prvá generácia technológie disponovala slovnou zásobou v počte 30 slov a vedela spolupracovať iba s mobilným telefónom. V roku 1997 na Frankfurtskom autosalóne predstavila automobilka automobil, ktorý „počúva slová.“ V roku 2001 nasledovala druhá generácia Linguatronic-u. Slovná zásoba sa rozšírila na 300 slov a pribudlo ovládanie rádia, CD či dokonca klimatizácie. S príchodom GPS navigácie, čoraz väčším rozmachom mobilných telefónov a multimédií sa hlasové ovládanie stalo čoraz bežnejšou súčasťou automobilov. Na systémoch rozpoznávania reči a hlasového ovládania dnes spolupracujú automobilky s významnými technologickými spoločnosťami, no o svoje sa hlásia aj menšie firmy z Číny či Taiwanu.
