Land Rover Freelander patrí medzi úzku skupinku vozidiel segmentu SUV, ktoré dokážu očariť nielen vzhľadom, ale aj svojimi schopnosťami v teréne. Nič však nie je dokonalé a Freelander by o tom vedel rozprávať dlhé príbehy.
Land Rover Freelander nie je na trhu jazdených vozidiel bežným javom. Ako nových sa ich u nás nepredalo veľa a keď si ho už raz niekto kúpil, väčšinou mu dokáže odhodlane slúžiť až do úplného konca. Napriek tomu sa čas od času nejaký medzi jazdenými autami ukáže a tak, keď sa nám naskytla príležitosť, na jeden sme sa pozreli bližšie.
Pod kapotou mal naftový prepĺňaný štvorvalec 2.0 16V TD4 s výkonom 82 kW (112 k). Ten bol zároveň aj najlepším motorom v ponuke. Jeho predchodca 2.0 Di tiež nebol zlý, ale jeho rozvody poháňali dva remene, zatiaľ čo TD4 už dostal spoľahlivejšiu reťaz a moderné priame vstrekovanie nafty common-rail.
Vstrekovací systém bol pomerne spoľahlivý, ako všetky ostatné tohto druhu bol však citlivý na čistotu nafty. Pokiaľ ste do naftového Freelandera tankovali nekvalitné palivo s nízkou mazivosťou, palivové čerpadlo sa zadieralo a malé špinky upchávali trysky vstrekovačov. Okrem toho sa mohlo z času na čas „odporúčať“ palivové podávacie čerpadlo, čoho dôsledkom jedného rána majiteľ motor nenaštartoval. Nič z toho pre testovaný motor neplatilo. Aj po rokoch (mal najazdených viac ako 100 000 km) fungoval dobre a neprejavoval najmenšie známky opotrebovania.
Základné tvary interiéru vznikali v polovici deväťdesiatych rokov. Poznať to nielen na stvárnení palubnej dosky, ale aj na použitých materiáloch. Plasty sú tvrdé, v tomto prípade však máme podozrenie, že ich výrobca požil zámerne. Výborne sa udržujú, čo je v terénnom aute na nezaplatenie. Vnútorné textilné čalúnenie dverí, tvarovanie sedadiel a niektoré detaily interiéru pripomínajú Škodu Favorit, pohodlnejšie a útulnejšie SUV však dnes tak ľahko nenájdete.
Mäkké čalúnenie sedadiel, bohatá výbava a komfortný podvozok vytvárajú dojem veľmi pohodlného auta, ktoré bez problémov vyžehlí každú nerovnosť na ceste. Na rozdiel od svojich súrodencov totiž Freelander používa nezávislé zavesenie kolies. Vpredu sú vzpery McPherson so spodným ramenom v tvare L a vzadu je náprava s jedným pozdĺžnym a dvomi priečnymi ramenami.
Vzhľadom na mäkké pružiny je predná náprava logicky doplnená priečnym skrutným stabilizátorom, ktorý je o ramená náprav pripevnený tyčkami. V nich často vznikajú vôle, ktoré sa prejavujú nepríjemným klopaním počas jazdy. V roku 2000 ich výrobca upravil, čím tento problém úplne odstránil. Slabinou auta sú aj poddimenzované brzdy.
Najmä prvé ročníky mali predné brzdové kotúče plné bez vnútorného vetrania, takže stačilo niekoľko prudkých zabrzdení a brzdy kapitulovali. Vzadu výrobca použil bubny, čo brzdnému účinku rozhodne nepomohlo. Aj brzdy testovaného Land Rovera už toho mali za sebou dosť. Na poriadne zabrzdenie sme sa museli oprieť do brzdového pedálu viac, než bolo zdravé.
Freelander je vybavený stálym pohonom všetkých kolies pomocou medzinápravovej prevodovky IRD. Tá bola do roku 2000 povestná krátkou životnosťou svojich ložísk. Po tomto roku Land Rover presunul výrobu prevodoviek IRD z Talianska do Rakúska (do spoločnosti Steyr) a problémy s ložiskami zmizli. Prerozdeľovanie krútiaceho momentu medzi jednotlivé nápravy zabezpečuje viskózna spojka, ktorá za normálnych okolností posiela až 95 % sily na predné kolesá. V našom aute fungoval aj systém 4×4 bez výraznejších nedostatkov.
Testovaný Land Rover Freelander TD4 bol vo veľmi dobrom technickom stave, čím potvrdil svoju povesť mechanicky odolného auta. Nemalú úlohu v tom určite zohral aj fakt, že šlo o jednu z posledných verzií vybavenú schopným motorom a vylepšeniami, ktoré výrobca v priebehu výroby operatívne aplikoval. Neznamená to však, že staršie ročníky nestoja za pozornosť. Naopak, nízka cena robí aj z nich veľmi lákavú ponuku.
Text: Václav Lipavský
Foto: Peter Michalec
**Plusy**
\+ terénne schopnosti
\+ bohatá sériová výbava
\+ výkonný naftový motor TD4
**Mínusy**
\- málo účinné brzdy
\- priemerné dielenské spracovanie
\- veľká nedotáčavosť na ceste
**Časté poruchy**
Nefunkčné ovládače elektrického ovládania okien, poruchy vstrekovacieho systému common-rail, nefunkčný displej hodín, zlé tesnenie pod hlavou volvov (benzínový motor KV6), zadreté ojničné ložiská (benzínový motor KV6), poruchové elektrické podávacie čerpadlo (naftový motor TD4), zlý snímač hmotnosti nasávaného vzduchu (naftový motor 2.0 Di), opotrebované a skrútené brzdové kotúče, netesnosti spojkového valca.
**Naše odporúčanie**
Dobrým motorom je pre Freelander testovaný naftový štvorvalec 2.0 16V TD4 (82 kW/112 k). Moderný systém priameho vstrekovania common-rail mu zabezpečuje úspornosť a dostatočný ťah z nízkych otáčok. Jeho problémom je len podávacie palivové čerpadlo, ktoré niekedy predčasne vypovie službu. Dobrým motorom je aj základný benzínový štvorvalec 1.8 16V s výkonom 88 kW (120 k). Vďaka dlhozdvihovej charakteristike vie poriadne zabrať už pri nízkych otáčkach. Krátke prevody manuálnej prevodovky mu navyše zabezpečujú prekvapivú dynamiku. Silnou stránkou je aj jeho spoľahlivosť. Vyhnite sa šesťvalcovému motoru 2.5 V6 24V (130 kW/177 k). Má krásny zvukový prejav a vysokú kultúru chodu, ale má neuveriteľne vysokú spotrebu a drahý servis. Trpí na prehrievanie a poruchy rozvodového mechanizmu.
Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.
