Veteránska rely Sachsen Classic sa za posledných šesť rokov stala prestížnym podnikom, na ktorý organizátori zostavujú čo najatraktívnejšie štartové pole.
Tohto ročníka sa osobne zúčastnil aj náš český kolega Honza Blažek s nemeckou poštárskou dodávkou VW „Fridolin“ z roku 1971.
Pre českých priaznivcov starých áut má Sachsen Classic jednu obrovskú výhodu – ide sa totiž blízko Českej republiky a vo dvoch prípadoch dokonca i po jej území. S výnimkou Krásnej Lípy, kde se už tradične účastníci stretávajú s milým a početným publikom, je však jasné, že sa táto rely teší najväčšej priazni v domácom Nemecku. Štartuje sa z mesta Zwickau a behom troch dní sa konvoj oldtimerov a youngtimerov presunie do cieľových Drážďan, kde sa končí pred sklenenou manufaktúrou Volkswagenu.
Princip veteránskych rely, ako je táto, nespočíva iba v akejsi spanilej jazde peknou krajinou, ale každej posádke (aj keď to možno na začiatku neprizná), ide aj o umiestenie. Podľa akých kritérií, keď sú štartujúce autá s rokmi výroby od 1903 do 1988 úplne neporovnateľné? Okrem toho, že sú vozidlá rozdelené do tried práve podľa roku výroby, prípadne si posádky ešte pred štartom zvolia, či budú využívať digitálne alebo mechanické stopky, sa poradie ako jednotlivých etáp, tak celkové, určuje na základe počtu trestných bodov, ktoré posádka získava behom časových meraných skúšok za pozitívnu či negatívnu odchýlku od vopred stanoveného času. Znie to možno komplikovane, ale v princípu je to veľmi jednoduché. V princípu – v praxi je to totiž ozaj zložité.
Každá etapa je rozdelená do niekoľkých časových segmentov, behom ktorých musíte absolvovať stanovenú trasu od jednej časovej kontroly k druhej. V tomto prípade sa vám počíta čas s presnosťou na minúty a za odchýlenie máte trestné body. Okrem toho prebieha v rámci celej rely ešte 19 špeciálnych skúšok, v ktorých sa presnosť príjazdu do cieľa sleduje na stotiny sekundy.
Len pre vaše predstavu – napríklad v jedenástej skúške, ktorá zhodou okolností prebiehala v Krásnej Lípe, sme s mojím nemeckým kolegom dosiahli na trati dlhej 700 metrov časovú odchýlku 0,27 sekundy od vopred stanoveného času 66 sekúnd. Vcelku dobrý výsledok, poviete si možná ako ja, lenže sme v tejto skúške skončili až na 29. mieste. Tí najlepší totiž majú odchýlku len zhruba 0,01 sekundy! Vo štvrtok sme odštartovali krátko po poludní a na programu bola kratšia etapa s dĺžkou 125 kilometrov. Vzhľadom na to, že som sa podobne profesionálneho podniku zúčastnil prvý raz, naše sny o slušnom umiestnení sa rozplynuli hneď pri niekoľkých prvých skúškach. Aj napriek tomu, že som sa ozaj dôkladne teoreticky pripravoval na základe rád skúsenejších kolegov, v praxi som zmätkoval. Skrátka, niet nad osobnú skúsenosť.
V piatok bola na programe kráľovská etapa s dĺžkou 288 kilometrov. Štvrtkové skúsenosti prispeli k podstatnému zlepšeniu a my sa posúvame z 93. na 67. miesto.
Sobotná záverečná etapa merala 250 kilometrov. Tentokrát sa striedame – môj kolega naviguje, ja pilotujem. Som až prekvapený ako rýchlo som si zvykol na ovládanie Fridolina. Ano, je to totálne sparťanské auto, ide predsa o dodávku na rozvoz pošty, už po pár kilometroch si však celkom dobre rozumieme. Motor s výkonom 34 koní (25 kW) má síce tú nevýhodu, že neumožňuje takmer žiadne rýchlostné korekcie v priebehu časových testov, a tak vlastne stále ideme „plný knedlík“.
Je to ale zábava, ľudia stojaci pozdĺž trasy nadšene mávajú, celé dedinky aj mestečká organizujú na námestiach či na trase prejazdu slávnostné ovácie. Sobota nám z hľadiska celkového umiestnenia príliš nevyšla, a tak sme nakoniec skončili až na 104. mieste s počtom trestných bodov 4238, kým víťazi Luciano Viaro s Allesandrou Inverardiovou v Lancii Stratos získali za tri dni iba 140 trestných bodov. Áno, máte pravdu, sú to profesionáli, ktorí vlastne nerobia nič iné, iba trénujú na podobné súťaže a zúčastňujú sa ich. Luciano Viaro okrem toho vyhral spoločne so svojím synom tohtoročný najprestížnejší podnik tohto druhu, slávnu Mille Miglia.
Napriek tomu musím pred výkonom tejto dvojice zložiť klobúk až na zem: Allesandra Inverardiová je totiž nevidomá a navigovala podľa roadbooku prepísaného do Braillovho písma. Nemožné, nepochopiteľné, a napriek tomu skutočné! Ak vám naskočila husia koža rovnako ako mne, keď som sa túto skutočnosť dozvedel prvý raz a potom zakaždým, keď som Alessandru videl, vítam vás do klubu.
Text: Jan Blažek
Foto: Jan Dvořáček
