Novinársky deň? Čas určený pre motoristických žurnalistov sa rok za rokom mení na paškvil, frašku plnú „chlebičkárov“, ktorí prídu, zjedia čo vidia, zoberú tlačové materiály a odídu… bez výstupu. Nejde len o nitriansky autosalón, podivných tulákov stretnete i v Bratislave. S vizitkou z Roľníckych novín, v ktorých už roky nepracujú, sa postaršie dámy novinárky, či už dávno nie činní páni novinári dostanú všade. Na „odplachtovanie“ slovenskej premiéry, vychutnajú si kávu, úvodný program, zjedia sladkosť a odnesú si darček aj s tlačovými informáciami. Vnúčence dostanú od prarodičov model auta, budú šťastím bez seba a tí, čo naozaj potrebujú k práci tlačové materiály si pôjdu hľadať papiere do kontajnera, kam ich zberatelia šiltoviek a darčekových igelitiek uložili.
Rok čo rok sa v deň, keď pre odbornú verejnosť otvoria autosalón, točím v posteli a rozmýšľam, či sa mi tam chce ísť. Bude to rovnaké ako minule, skončím znechutený, uchodený a unavený? Opäť budem hľadať kút, kam by som schoval hanbu, ktorá ma vždy premáha aj za príživníkov, ostrými lakťami brániacich svoju korisť? Chce sa mi znova na vlastnej koži zažiť pochod s fotoaparátom na krku a zápisníkom v ruke, odháňanie desaťročných detí, mysterióznym spôsobom vlastniacich novinársky preukaz? Nakoniec aj tak mávnem rukou a smutný si pozriem celé výstavisko len ako divák. Budem z obďaleč sledovať celý ten zmätok, vrátim sa do redakcie a napíšem niekoľko zatrpknutých viet a s pokriveným úsmevom skonštatujem, aký bol úžasný tento autosalón? A čo sa stane, ak nie? Nahnevajú sa vystavovatelia, importéri či požierači občerstvenia? Nepotlačiteľný syndróm slovenskej malomeštiackej neschopnosti urobiť kvalitný konsenzus sa dostal aj do vôd motorizmu. Malý trh, veľa provokatérov, ktorí potrebujú na seba upozorniť. Dve súťaže o najkrajšie dievča, dve veľké veteránske zoskupenia, dva autosalóny. Každému ide o to isté a nik nedosiahne cieľ. Najkrajšie dievča môže byť len jedno, no sú dve, medzi združeniami veteránistov neexistuje komunikácia, ktorá by viedla v prospech zberateľov. A autosalóny? Nitra bola tento rok ochudobnená o viacero veľkých a zaujímavých hráčov na slovenskom trhu. Stala sa akousi anorektickou napodobneninou skutočnej motorshow, napriek lákavému programu, ktorý sa v Agrokomplexe dial. Bratislava výrazne ťažiaca z bratislavocentrizmu pomaly ale isto ničí niekdajšiu slávu autosalónu v Nitre a medzi návštevníkmi vzniká polemika, na ktorý z nich je lepšie kúpiť si vstupenku. Na oba, či len na jeden?! Bratislava však nemá to, čo má Nitra, obrovské priestory a slávnejšie meno. Dávať návod na striedanie sa dejiska, podobne ako to robia Francúzi s Nemcami? Nezmysel? Paríž a Frankfurt sa dokázali dohodnúť, dnes sú oba autosalóny špičkou na celom svete. Prečo by aj Incheba a Agrokomplex nemohli pod hlavičkou jedného meniť mesto a pripraviť pre všetkých veľkolepú motoristickú senzáciu? Vyhrajú lobistické záujmy a budú aj naďalej zo súčasného stavu ťažiť chlebíčkari?
Text: Samuel Vanko
