GPS navigácia je dnes čoraz bežnejšou súčasťou motoristickej výbavy. Je lepšie zaplatiť viac peňazí za zabudované zariadenie, alebo kúpiť malú prenosnú navigáciu za oveľa menej korún?
Takmer každý výrobca automobilov dnes ponúka navigačný systém GPS aj ako príplatkovú výbavu, v drahších modeloch je dokonca prítomná aj v rámci bežnej výbavy. Napriek tomu množstvo motoristov uprednostňuje malé, prenosné zariadenia, ktoré sa prísavkou upevnia na čelné sklo. Dôvodov je hneď niekoľko a snáď najpodstatnejším je cena. Kým navigácia zabudovaná v automobile priamo od výrobcu vás vyjde na niekoľko desiatok tisícok, prenosné zariadenie kúpite aj za menej než 10 000 korún. Pritom ponúka neraz oveľa lepšie služby a navyše je ho možné kedykoľvek ľahko pripojiť k počítaču a aktualizovať mapy, či v pohodlí domova si naplánovať a uložiť trasy. Aby sme zistili, ako spoľahlivo dokáže doviesť do cieľa lacná prenosná navigácia a drahá zabudovaná, vybrali sme sa na testovací výlet.
Na prvý test sme sa vybrali do rakúskeho Eisenstadtu, ležiaceho asi 80 km juhozápadne od Bratislavy. Voľba padla na mesto, kde ešte nik z posádky vozidla nebol, a tak sme sa museli spoliehať len na navigáciu. Ako cieľ cesty sme si vybrali systémom „pichni prstom na mapu“ ulicu s názvom Burgstalgasse a číslo 3. Po zadaní cieľa do navigácie v novej Mazde 6 aj v prenosnej navigácii Mio Moov 360 vyrážame z centra Bratislavy.
V Mazde nie je prítomná mapa Slovenska, približný smer jazdy ukazuje iba virtuálny kompas na displeji. Ten je na dnešné pomery riadne „hrubozrnný“, takéto slabé rozlíšenie displeja sa dnes nepoužíva ani v najlacnejších MP3-prehrávačoch. Naopak, Mio ukazuje detaily trasy veľmi čisto a aj pri zapnutom trojrozmernom zobrazovaní pracuje dostatočne rýchlo a prekresľovanie vodič nevníma. Vďačí za to možno aj grafickému spracovaniu, ktoré namiesto zbytočne prikrášlených detailov stavilo na jednoduchosť.
Po prechode hranice sa dostávame na rakúsku diaľnicu A6, spájajúcu Bratislavu s Viedňou. Na naše počudovanie, navigácia v novom modeli Mazdy tento úsek nepozná (bol pritom otvorený už v novembri minulého roka) a snaží sa nás navigovať po starých okresných cestách. Spoľahneme sa teda na prenosné Mio, ktoré s týmto diaľničným úsekom žiadne problémy nemá.
Napriek tomu, že cestujeme po trase, ktorú navigácia v Mazde nepozná, systém neponúka prepočet na novú trasu a tvári sa ako, by sme jazdili po poliach. Po tom, ako odbočíme na diaľnicu Viedeň – Budapešť, sa Mazda „chytí“ a naviguje tak isto ako Mio.
Chybičkou krásy prenosnej navigácie je v tomto prípade mierne neskoré hlásenie na odbočovania, ak si teda šofér nedá pozor, ľahko sa mu môže stať, že odbočiť nestihne. Ničím príjemným nie je ani ženský hlas, ktorý náramne pripomína hlásenia na železničnej stanici niekde v okresnom meste. Naopak, hlas v Mazde, aj keď v angličtine, má príjemnú intonáciu, dokonca by sa dalo povedať, že je sexi…
Po necelej hodine prichádzame do Eisenstadtu. Obe navigácie bez problémov volia zhodnú trasu a onedlho ohlasujú, že sme v cieli. Zastavíme v malej uličke a po ľavej strane máme malý domček s tabuľou označujúcou „Burgstalgasse 3“.
Verdikt: Napriek tomu, že navigácia v Mazde má väčší displej a ponúka podrobnejší prehľad trasy, do cieľa by nás doviedla kľukatými okresnými cestami. Mio sa, až na malé oneskorenia v hláseniach, počas celej cesty nepomýlilo.
Na druhý test sme si zvolili starší model automobilu, a teda aj navigačného systému. Naša voľba padla na Peugeot 607, prenosné zariadenia opäť zastupuje Mio Moov 360. Tentoraz sme sa odviezli do stredu Šamorína a chceme, aby nás navigácie doviedli do centra Bratislavy, konkrétne na Lazaretskú ulicu číslo 2. Navigácia v Peugeote síce má aj mapu Slovenska, Šamorín však reprezentuje len hlavná cesta a bodka na mape.
Ako vchádzame do Bratislavy, situácia sa zlepší. Displej má pomerne slušné rozlíšenie a aj jeho čitateľnosť je dobrá. Na mape vyskakujú niektoré ulice v okolí, nevedno, podľa akého kľúča, čo môže byť pre vodiča, ktorý Bratislavu nepozná, mierne mätúce. Takisto je zaujímavý rozdiel v doplnkových údajoch. Podľa navigácie Mio nám cesta bude trvať necelých 40 minút (čo sa blíži realite), GPS v Peugeote predpokladá, že trasu Šamorín – centrum Bratislavy zvládneme za 15 minút. Čo je naopak od reality ďalej. Postupne sa tieto údaje začínajú harmonizovať a ako sa dostávame do širšieho centra mesta, sú už takmer identické. Obe navigácie ukazujú totožnú trasu, včas upozorňujú na križovatky. Do cieľa prichádzame bez problémov.
Verdikt: Navigácia v Peugeote má kvalitnejší displej napriek tomu, že je staršieho dáta ako v Mazde. Nevýhodou je zlé pokrytie Slovenska, ako aj nepresné prepočítavanie času zostávajúceho do cieľa. Ani Peugeot neponúka slovenčinu, pri hlasovej navigácii tak musí vodič zvládnuť aspoň základy cudzieho jazyka. Oneskorenie hlásení navigácie Mio sa v prípade nižšej rýchlosti nejaví ako chyba. Najmä pri jazde v centre mesta dostáva vodič, na rozdiel od rýchlejších úsekov, hlasové informácie včas.
Text: Ján Štefanovič Foto: autor a TMV
**Testované navigačné systémy:**
**Zabudované GPS (Mazda 6 a Peugeot 607)**
**Plusy:**
\+ veľkosť a kvalita displeja
\+ integrácia do interiéru vozidla
\+ displej slúži aj na iné účely
\+ príjemný hlas
**Mínusy:**
\- extrémne vysoká cena
\- spravidla staršia technológia
\- problémy s aktualizáciou
\- absencia slovenského alebo českého jazykového a hlasového rozhrania
**Cena:**
Mazda 6: 80 000 Sk
Peugeot 607: 72 000 Sk
**Prenosné GPS Mio Moov 360**
**Plusy:**
\+ cena
\+ jednoduchá aktualizácia
\+ prenosnosť
\+ možnosť využiť aj na iné účely ako navigovanie (prehliadanie fotiek, prehrávanie hudby, handsfree…)
**Mínusy:**
\- menší displej
\- slabšia čitateľnosť displeja na slnku
\- nepríjemný ženský hlas pri slovenčine
\- slabá výdrž batérie
\- oneskorené hlásenie pri vyššej rýchlosti
**Cena:** 9 590 Sk
