Nevyhnutným predpokladom pre hospodársky rozvoj Slovenska je funkčná sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií. Najdôležitejší ťah D1 medzi Bratislavou a Košicami mal byť hotový do roku 2010, no budeme si musieť počkať dlhšie.
Všetci slovenskí motoristi netrpezlivo čakajú, kedy sa konečne pohodlne odvezú po diaľnici z Bratislavy do Košíc. Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti si však budú musieť počkať prinajmenšom štyri až päť rokov.
**Prioritou vlády je diaľnica D1, na ktorej je niekoľko kritických úsekov.** V smere z Bratislavy je prvým kritickým miestom úsek pri Považskej Bystrici. Jeho výstavbu spomalili najmä ťahanice okolo majetkového vyrovnania, ktoré prispeli aj k schváleniu sporného zákona o vyvlastňovaní. Medzičasom už výstavbe nič nestojí v ceste a NDS chce úsek odovzdať a sprejazdniť v máji 2010.
Skutočná kovbojka sa začína pred Žilinou, ktorá vznikla práve pre spory okolo majetkoprávneho vyrovnania. Výstavba sa posúvala doslova od brány k bráne, až sa zastavila tesne pred mestom v povestnom „lieviku“. Hrozba sa však nekončí. Po otvorení Považskej Bystrice totiž centrum Žiliny zaplaví tranzitná doprava a mestu hrozí kolaps, keďže alternatívne trasy prakticky neexistujú. Problematický úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka sa má pritom sprejazdniť až dva roky po otvorení Považskej Bystrice.
Za Martinom síce ešte budeme škrípať zubami, no okolo Popradu už svitá na lepšie časy. Diaľnicu medzi Važcom a Jánovcami tvoria tri úseky, na ktorých sa horúčkovito pracuje. NDS už v tomto roku otvorí spolu s druhým úsekom aj tretí, ktorý sa mal pôvodne sprejazdniť v roku 2012. Prvý úsek bude motoristom k dispozícii v polovici budúceho roka.
Na pohodlnú cestu medzi Jánovcami a Prešovom si počkáme do roku 2012. Práve v tomto kritickom období hrozí mestu podobný dopravný chaos ako Žiline. Južný obchvat po D1, ktorého súčasťou je vyše dvojkilometrový tunel, a severný obchvat v rámci projektu rýchlostnej cesty R4, sa totiž majú otvoriť až v roku 2014.
Ďalšou možnosťou pohodlného cestovania by sa mal stať južný ťah. Ten je však hudbou budúcnosti, pretože rýchlostné cesty R1 a R2 majú byť dobudované v rozpätí rokov 2011 až 2018. **Mnohé z úsekov na D1 a R1 sú súčasťou partnerstva verejného a súkromného sektora (PPP).** Odborníci sa však obávajú predraženia stavby.
Súkromná firma či konzorcium si totiž môže do konečnej ceny započítať nielen riziká, ale aj infláciu, rast nákladov na stavebný materiál či pohonné hmoty. To môže byť z hľadiska transparentnosti kritické, pretože odhadnúť vývoj cien na 30 rokov dopredu, počas ktorých bude štát diaľnicu splácať, hraničí s jasnovidectvom. Navyše, stavať sa bude bez európskych peňazí, čiže bez prísnej kontroly Bruselu.
Spornou sa javí aj otázka vyvlastňovania. Diaľnicu možno v podstate považovať za súkromný majetok, štátnym sa stane až po 30 či 35 rokoch. Nemyslíme si však, že firma môže ľudí vyvlastňovať. Už samotný zákon sa pohybuje na hrane ústavnosti, no vyvlastňovanie v rámci PPP je ešte spornejšie.
Na druhej strane je ľahké pochopiť, prečo k tomu došlo. Ľudia, ktorých pozemky skončia pod diaľnicou, chceli „vytrieskať“ čo najviac. Lenže počas ťahaníc výstavba stála a spolu s omeškaním rástli aj náklady. Funkčná diaľničná sieť je kľúčovým predpokladom pre hospodársky rozvoj a štát jasne určil priority. Predstavitelia NDS aj vlády síce zdôrazňujú, že chcú postupovať korektne, ale v konečnom dôsledku z toho zrejme najviac vyťažia právnici.
Text: Soňa Zverková
mapa: NDS
ÚsekDĺžka (km)Plánované otvorenieSverepec – Vrtižer (I. a II. úsek)9,62010Hričovské Podhradie – Ivachnová77,62010 – 2012Mengusovce – Jánovce (I., II. a III. úsek)25,92008 – 2009Jánovce – Behárovce27,12011 – 2012Fričovce – Prešov, západ19,22008 – 2010Prešov, západ – Prešov, juh7,12014Budimír – hranica s Ukrajinou88,52010 – 2018
Zdroj: NDS
