Kto hľadá praktickú dodávku na prevoz materiálu aj ľudí, má z čoho vyberať. Keď sa však sústredí na segment kompaktných úžitkových vozidiel odvodených od osobných malých áut, výber sa výrazne zúži. Jednou z možností však stále ostáva Opel Combo, technicky vychádzajúci z malej Corsy. S ňou zdieľa okrem niekoľkých karosárskych dielcov aj mnoho technických komponentov, čo výrazne nahráva jeho nízkej cene.
Na trhu jazdených vozidiel sa vyskytuje len zriedkavo, preto sme si nenechali ujsť príležitosť do jedného z nich nasadnúť a presvedčiť sa, čo dokáže svojmu majiteľovi poskytnúť. Testované biele Combo bolo z roku 2004, na tachometri malo 136 000 km a pod jeho kapotou klopal naftový štvorvalec 1.7 Di. Túto kombináciu si v čase testu v autobazáre cenili na 219 000 Sk.
Po umytí voňalo auto novotou. Jeho lak bol v slušnom stave, škrabancov bolo menej ako býva na úžitkových autách zvykom a plastové nárazníky nestihol predchádzajúci majiteľ nijako poškodiť. V interiéri už bolo jeho zúrivé využívanie cítiť viac. Vnútorné čalúnenie utŕžilo niekoľko malých rán a niektoré plasty už nelícovali tak ako za nova. Za jazdy žili plasty vlastným životom a ich povŕzgavanie pripomínalo menší koncert. Všetky ovládače však fungovali správne.
Naftový šestnásťventilový agregát 1.7 Di od Isuzu s výkonom 48 kW (65 k) bol v dobrom stave. Vstrekovanie paliva mu zabezpečuje spoľahlivé radiálne čerpadlo, novší motor 1.7 CDTi so vstrekovaním common rail už taký spoľahlivý nie je. Rozvody má poháňané remeňom, ktorý výrobca odporúča meniť po 150 000 km. Vzhľadom na to, že naše auto malo najazdených 136 000 km, je jasné, že nový majiteľ sa tejto procedúre nevyhne. Po jeho výmene by však mal agregát spoľahlivo slúžiť ďalej.
Za volantom nečakajte zábavu, na to koniec koncov ani nebolo auto konštruované. Riadenie preto s vami veľmi nekomunikuje. Auto ťahalo po pustení volantu doprava, čo symbolizovalo problém s prednou nápravou. Jej oprava by však nemala byť finančne náročná. Vzhľadom na úžitkový charakter bolo testované Combo v slušnom stave. Motor nepotreboval žiadnu výraznejšiu opravu a interiér neurazil ani pri rodinnom výlete. Jediné, čo si tak vyžaduje dôkladnú revíziu, je podvozok, konkrétne predná náprava.
Text: Václav Lipavský
Foto: Martin Ruisl
**Plusy**
\+ úsporné naftové motory
\+ jazdné vlastnosti
\+ veľký vnútorný priestor
**Mínusy**
\- pomerne chudobná výbava
\- hlučnosť naftových motorov
\- lacné plasty v interiéri
**Časté poruchy**
Praskajúce rozvodové remene, vôle v riadení, praskajúce žiarovky v hlavných svetlometoch vplyvom prepätia v elektrickej sieti, netesnosti vodného čerpadla, korózia výfukového potrubia, vôle v uloženiach prednej nápravy.
**Naše odporúčanie**
Naftové štvorvalce 1.7 Di a 1.7 DTI sú pomerne spoľahlivé a úsporné. Slabšia verzia (48 kW/65 k) poskytuje najmä naloženému autu len priemernú dynamiku, je však za každých okolností veľmi úsporná. Dobre si skontrolujte stav podvozka, ktorý je často preťažovaný.
Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.
