Parlament schválil vládny návrh zákona o cestnej premávke, ktorý mal platiť od 1. októbra. Zákon prináša veľa užitočných noviniek, no aj také, o ktorých opodstatnenosti či logike možno právom zapochybovať.
Najväčšou zmenou sú **zimné pneumatiky**, ktoré sa podľa nového zákona musia používať v prípade ak sa na ceste „nachádza súvislá vrstva snehu, ľadu alebo námrazy“ alebo ak vodič pôjde po trase, kde môže takúto situáciu predpokladať. Zmenou oproti pôvodnému návrhu je ustanovenie pre autobusy a nákladné vozidlá, ktoré musia mať zimné pneumatiky aspoň na jednej z hnacích náprav od 15. novembra do 31. marca.
V praxi to znamená, že vodiči osobných áut na juhu Slovenska nebudú musieť používať zimné pneumatiky po celý rok, kým ľudia v horských oblastiach aj niekoľko mesiacov. Nespokojnosť je pochopiteľná, ale bezpečnosť je prvoradá.
Polemiku vyvoláva aj **celoročné svietenie.** Hoci kritici argumentujú, že svietenie zvyšuje spotrebu a emisie a urýchľuje opotrebovanie žiaroviek, faktom je, že mnohé ťažké nehody sa stali práve preto, že sa vodiči nevideli. Podľa nás má ľudský život oveľa vyššiu hodnotu než pár litrov benzínu alebo žiaroviek, ktoré sú navyše lacnejšie než zničené vozidlo. S celoročným svietením počítajú aj samotné automobilky, pretože vo väčšine moderných autách sa svetlá automaticky rozvietia hneď po naštartovaní motora.
V parlamente prešla **nová definícia prednosti v jazde**, podľa ktorej by vodič na hlavnej ceste vôbec nemal meniť smer alebo rýchlosť jazdy. Ak teda zastavíte na „stopke“ tak, aby ste presne v duchu vyhlášky mali výhľad do križovatky, neraz musíte vysunúť aj polovicu auta. Lenže podľa nového zákona tým porušíte pravidlo o prednosti v jazde.
Podľa polície musí vodič zaistiť bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. V praxi to znamená asi toľko, že každý vodič musí mať v aute spolujazdca, ktorý v reflexnej veste umožní bezpečný vjazd na hlavnú cestu. Nevieme si dosť dobre predstaviť, ako sa takáto situácia bude riešiť napríklad na bratislavských cestách. Ibaže by poučená osoba bola ochotná zbaliť vestu do tašky a pokračovať do cieľa mestskou hromadnou dopravou. Preto si toto pravidlo oprávnene zaslúži titul „Najväčší nezmysel“.
Autori nového zákona sa konečne rozhodli ochrániť vodičov pred nepozornosťou chodcov, ktorým pri prechádzaní cez cestu zakázali používať mobilné telefóny alebo prehrávače. Podľa hovorcu polície Viktora Plézela síce policajti nebudú stáť pri priechodoch, ale v prípade, že takýto priestupok zaregistrujú, hrozí chodcom pokuta do 2 000 korún.
Výrazných zmien sa dočkali **pravidlá pre predchádzanie.** V prvom rade platí úplný zákaz predchádzania pre nákladné vozidlá a autobusy s hmotnosťou nad 7,5 t na diaľnici. Na diaľnici a v obci nesmú predchádzať ani tí, ktorí by výrazne pomalšou jazdou obmedzili iné vozidlo, ktoré začalo tento manéver skôr. S predbiehaním súvisí aj bezpečné zaraďovanie sa vozidiel späť do jazdného pruhu. Kým doteraz museli pred sebou ponechať dostatočný priestor iba nákladné vozidlá, podľa nového zákona táto povinnosť už platí pre všetkých. V súvislosti s plynulosťou premávky mnohých poteší novinka, podľa ktorej vodič vozidla s hmotnosťou nad 3,5 t musí pri jazde do kopca umožniť prejazd rýchlejších áut a v prípade potreby zastaviť na parkovisku alebo odpočívadle.
Dôležitou témou sú **dopravné nehody**. S cieľom odbremeniť políciu zavádza zákon tzv. škodovú udalosť, pri ktorej sú materiálne škody nižšie ako 120-tisíc korún. Účastníci takejto udalosti sa však musia dohodnúť, z koho poistky sa škoda uhradí. Ak sa nedohodnú, alebo ak je niektorý zo zúčastnených pod vplyvom alkoholu, zo škodovej udalosti sa stane dopravná nehoda so všetkým, čo k tomu patrí. V prípade vážnych priestupkov či dopravnej nehody môže policajt zadržať vodičský preukaz. Určite to nie je príjemné, ale polícia preukaz napokon vráti.
V novom zákone však podľa nás chýba doživotný zákaz jazdenia. Podľa Viktora Plézela takýto trest môže udeliť iba súd ako nadradený orgán polície. Myslíme si však, že doživotný zákaz by bol oveľa väčším strašiakom než akokoľvek vysoká pokuta.
Práve **vysoké pokuty** patria medzi najkontroverznejšie. Kompetentní pri každom ich predošlom zvýšení argumentovali, že tým chcú prispieť k väčšej disciplíne. Stačí sa však pozrieť na situáciu na cestách – a v hlavnom meste zvlášť – a každému je jasné, že ich úmysel sa minul účinkom. Slováci jazdia čoraz agresívnejšie a bezohľadnejšie a žiadna pokuta im v tom nezabránila. Prečo? V právnickom žargóne sa tomu hovorí vymáhateľnosť práva. A tá je u nás žalostne nízka.
V nemalej miere to súvisí s nedôslednou prácou policajtov, presnejšie povedané s jej príčinou. Ako je inak možné, že aj najväčší piráti meter za hranicou jazdia ako z učebnice? Odpoveď znie: rešpekt. Žiadny policajt odtiaľto na západ s previnilcom nediskutuje a neohrozí svoje miesto, sociálne výhody a slušný dôchodok pre vrtinôžku, ktorý si myslí, že mu patrí svet.
Preto ak chceme mať na cestách poriadok, štát by mal zaplatiť policajtov tak, aby sa im pre pár korún „všimného“ neoplatilo prísť o zabezpečenú budúcnosť. A kým sa tak nestane, budú mastné pokuty rovnako zbytočné a neúčinné ako to povestné Kladivo na čarodejnice.
**Prezident zákon nepodpísal**
Prezident Ivan Gašparovič na prekvapenie nový zákon o cestnej premávke nepodpísal a teda ho vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu. Jeho výhrady smerovali hlavne k navrhovnému skúšaniu adeptov na vodičské oprávnenie prostredníctvom súkromných firiem a k ustanoveniam, ktoré sa dotýkajú výstavby diaľnic. Parlament sa zákonom opätovne bude zaoberať na septembrovej schôdzi a je pravdepodobné, že ho opäť schváli bez väčších zmien. V takom prípade bude musieť prezident zákon podpísať. Je však nepravdepodobné, že všetky tieto kroky sa podarí stihnúť do 1.10.2008.
**Zákon neprešiel druhým schvaľovaním**
Poslanci na septembrovej schôdzi NR SR neschválili návrh zákona o cestnej premávke, ktorý im vrátil prezident. Podľa dostupných informácii išlo o politickú pomstu jednej z koaličných strán za odmientnutie jedného z jej zákonov. Ministerstvo vnútra chce návrh opätovne predložiť na októbrovú schôdzu, hoci to nie je v súlade s právnym poriadkom. Definitívne sa však posúva plánovaný štart platnosti zákona.
Text: Soňa Zverková
Foto: PANER
**Pokuty**
Vodič, ktorý spôsobí dopravný priestupok, bude si môcť pokutu nad 2 000 korún odpracovať verejnoprospešnou prácou (VPP). Hodina VPP stojí sto korún a vinník musí trest odpracovať do jedného roka. Toto ustanovenie má vstúpiť do platnosti až 1. júla 2009.
**Toto vám hrozí za:**
\- bežné dopravné priestupky
\- 2 000 až 10 000 korún
\- zadržanie vodičského preukazu do dvoch rokov
\- požitie alkoholu ( – 5 000 až 25 000 korún
\- zadržanie vodičského preukazu do troch rokov
\- jazda pod vplyvom alkoholu (> 1 ‰) alebo návykovej látky
\- 7 000 až 30 000 korún
\- zadržanie vodičského preukazu do piatich rokov
\- odmietnutie vyšetrenia na požitie alkoholu alebo omamných látok, útek z miesta nehody
\- 10 000 až 40 000 korún
\- zadržanie vodičského preukazu na 1 až 5 rokov
\- podnikateľom a firmám hrozia mastné pokuty: za zneužívanie ŠPZ až do výšky pol milióna korún alebo ak zveria vozidlo osobe bez dokladov či pod vplyvom alkoholu až do výšky stotisíc korún
\- horná hranica pokuty pre mladistvých sa zvyšuje zo 4 000 na 10 000 korún, v blokovom konaní z 500 na 2 000 korún
**Rýchlostné obmedzenia**
**Najvyššia povolená rýchlosť v km/h**
V obci: 50 predtým 60
Mimo obce: 90 predtým 90
\- nákladné vozidlá: 90 predtým 80
Diaľnica:
\- osobné vozidlá: 130 predtým 130
\- autobus: 100 predtým 110
\- nákladné vozidlá: 90 predtým 80
Diaľnica v obci: 90 predtým 80
**Najnižšia povolená rýchlosť**
Diaľnica: 80
Diaľnica v obci: 65
