Je nudný, chýba mu nápad a lacnejšie pôsobiaci interiér by ste hľadali len ťažko. Napriek týmto faktom je Nissan Almera jedným z najlepších áut na trhu jazdených vozidiel.
Kľúčovým faktorom pri výbere tohto auta je spoľahlivosť. Žiadna jeho vlastnosť nevyčnieva nad ostatné práve tak ako táto. Už v čase predstavenia prvej Almery (1995) pôsobil jej interiér typicky japonsky (lacno). Pred trinástimi rokmi sa však Japonci len učili európskemu vkusu, takže lacných detailov nájdete na aute viac. Palubná doska bola posiata malými ovládačmi, tenký veniec volantu pôsobil chatrne a manžeta radiacej páky vyzerala ako z Ikarusu. To je však asi jediné, čo sa dalo tomuto modelu vytknúť. Jeho mechanická odolnosť je až zarážajúca, preto sme sa nenechali odradiť lacnými detailmi a naskočili sme do strieborného sedanu z roku 1998 s poctivo najazdenými 190 000 km na tachometri. Pod jeho prednou kapotou bol vôbec najrozšírenejší agregát, na aký u nás môžete v Almere naraziť, benzínový štvorvalec 1.4 16V s výkonom 64 kW (87 k).
Interiér auta pôsobil už v čase príchodu tohto modelu na náš trh veľmi lacným dojmom a pribúdajúce roky tomuto faktu nijak nepomohli. Sivé tvrdé plasty, neprehľadná kopa malých tlačidiel a pár detailov pripomínajúcich krajinu pôvodu tohto auta odradili nejedného kupcu ešte pred tým, než si auto vyskúšal. A je to škoda, pretože po mechanickej stránke nie je Almere čo vytknúť. V porovnaní so súdobými konkurenčnými európskymi modelmi na tom bola najmä po stránke spoľahlivosti a ponúkaného vnútorného priestoru omnoho lepšie. Na širokých a pohodlných predných sedadlách sa dokázal usadiť takmer každý, pričom vzadu poskytla Almera miesta ešte viac.
V testovanej verzii sedan k nadštandardnému priestoru pre posádku navyše poskytla aj veľmi slušný batožinový priestor. Lacným plastom v interiéri však nemôžeme uprieť ich odolnosť, čo bolo poznať na ich pomerne slušnom stave aj po desiatich rokoch prevádzky. Sedadlá neboli presedené a ich čalúnenie nahlodal zub času len minimálne. Odolnosťou bol povestný aj podvozok Almery. V našom prípade už bol hlučnejší, na jeho istote a držaní stopy sa to však negatívne nepodpísalo. Takmer 200 000 kilometrov je poriadna porcia, a tak má podvozok na nejaké tie vôle nárok.
Vo veľmi dobrom stave bol motor. Jeho ochota a chuť do života je dnes až nepochopiteľná a dáva možnosť zaspomínať si na emisne benevolentnejšie obdobie, kedy prekážalo motorom v dýchaní omnoho menej prekážok ako dnes. Testovaná Almera bola aj po desiatich rokoch vo veľmi slušnom stave, čo len potvrdzuje teóriu o jej nadpriemernej výdrži. Jej tvary už samozrejme tak atraktívne nie sú a sotva sa dnes za ňou niekto otočí, na druhej strane však práve to môže nakoniec rozhodnúť v jej prospech.
Text: Václav Lipavský
Foto: Martin Ruisl
**Časté poruchy**
Zablokovaný imobilizér, skrútené brzdové kotúče, pretrhnutý rozvodový remeň (naftový motor do roku 1998), upchaté kanáliky hydraulického vymedzovania ventilovej vôle (naftový motor), rozladená geometria prednej nápravy, problémový regulátor alternátora, zničený akumulátor, slabnúci štartér (naftový motor).
**Naše odporúčanie**
Pokiaľ ste sa rozhodli pre Almeru, rozhodne voľte základný benzínový motor 1.4 16V s výkonom 64 kW (87 k). S ľahkou Almerou nemá veľa roboty, je mimoriadne spoľahlivý a nenáročný na údržbu. Jeho výhodou je aj jeho bohatý výskyt, pretože väčšina nových áut mala pod kapotou práve spomínaný štvorvalec. Vyhnite sa naftovému štvorvalcu 2.0 D (55 kW/75 k) s nepriamym vstrekovaním: má problémy nielen so spoľahlivosťou, ale aj spotrebou, ktorá len zriedkakedy klesne pod úroveň spotreby benzínovej jednaštvorky. Motor je navyše dosť náročný na pravidelnú údržbu.
Vozidlo zapožičala na test spoločnosť AAA Auto.
