Neprispôsobenie rýchlosti jazdy stavu vozovky a schopnostiam vodiča – táto obľúbená formulácia sprevádza veľkú časť dopravných nehôd na Slovensku. Zahŕňa niekoľko príčin kolízií, všetky však majú spoločné jedno – vodiča. Debaty o zlom stave našich ciest, silných autách a zbytočných obmedzeniach sú časté, sebakritika slabšia. Pritom práve správanie sa vodičov na cestách najväčšou mierou ovplyvňuje premávku a ostatných okolo.
Štatistiky policajného zboru za minulý rok radia na prvé miesto príčin dopravných nehôd porušenie základných povinností: má na svedomí až 39 % nehôd. Čo sa pod tým skrýva približuje zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Zahŕňa aj hojne využívané „prispôsobenie správania sa vodiča stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty“, okrem neho dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, jazdu pod vplyvom alkoholu, prekážanie v jazde rýchlejším vozidlám a ďalšie.
Príčinou ďalšej viac než tretiny nehôd je nesprávny spôsob jazdy. Zákon v tejto časti spomína jazdu v jazdných pruhoch, odbočovanie, predchádzanie, bezpečný odstup, otáčanie, zastavenie, státie a iné. Významnú úlohu zohráva aj neprimeraná rýchlosť, podieľa sa na zhruba 15% z celkového počtu nehôd. V tejto súvislostí vidí hovorca prezídia policajného zboru Martin Korch tri hlavné príčiny: „Rýchlosť v kombinácii so silným autom s nevyjazdeným vodičom, rýchlosť a nedodržanie bezpečného odstupu, rýchlosť a nedostatočné venovanie sa jazde.“ Neprimeraná rýchlosť je tak spoločným menovateľom mnohých nehôd.
Dôležitou súčasťou bezpečnej premávky je aj ohľaduplnosť, ktorá podľa zákona patrí medzi základné povinnosti vodiča. No nemožno ju konkrétnejšie podchytiť zákonom, tvorí sa až priamo na ceste. Ide napríklad o dodržiavane „pravidiel zipsu“, pustenie rýchlejšieho pred seba, mávnutie vodičovi z vedľajšej. Podľa dopravného psychológa Petra Kuceka závisí na konkrétnom človeku, či vychádza v ústrety ostatným. Ak sa však vodič na ceste správa pozorne a jeho činy majú pozitívnu odozvu, vnútorne sa cíti lepšie, čo sa premietne aj do relaxovaného štýlu jazdy. Dopravný psychológ pridáva aj ďalší charakterový rozmer: „V aute sa človek cíti anonymne a môže si jazdou kompenzovať slabiny.“ S tým súvisí aj ďalší z prípadov, ktorý nahnevá okolitých vodičov. Rýchly jazdec predbehne niekoľko áut v kolóne, a keďže sa potom nemá kam zaradiť, spraví tak na tesno a na poslednú chvíľu. „Niektorí si povedia, keď môže on, môžem aj ja a vyštartujú tiež,“ hovorí P. Kucek. U väčšiny však takáto situácia vyvolá pocit nespravodlivosti a i keď sa do nebezpečného predbiehania nepustia, na pokoji to nepridá. „Celá kolóna potom stráca na pohode.“
Ešte viac napätia vytvorí situácia, keď vodiči zoberú spravodlivosť do vlastných rúk. Prichádzajúci do hlavného mesta po diaľnici D1 dennodenne zažívajú upchatú cestu. Viacerí si vtedy robia jazdný pruh aj z odstavného a s vidinou súvislej jazdy predbiehajú kolónu. To sa nepáči „poctivému“ vodičovi, ktorý zo svojho pruhu odbočí do odstavného a zablokuje vypočítavému cestu. Čo sa stane v prípade, že odstavný pruh potrebuje využiť polícia alebo sanitka, je ľahké vydedukovať. Na vine budú obaja vodiči.
Názory na problematiku správania sa šoférov sa v mnohom líšia. Niektorí hovoria, že je to stále horšie, iní naopak vidia v posledných rokoch postupné zlepšovanie. Ľudia si v preplnených mestách cibria pozornosť, zrýchľujú reakcie a mnohí sa aj učia byť pozornými k ostatným. Na druhej strane pribúda silných áut a čerstvých vodičov z autoškôl. Štatistiky dávajú všetkým dohadom aspoň o málo presnejší rozmer. Hovoria, že v porovnaní s rokom 2006 klesol v minulom roku počet nehôd o zhruba 1,6%. Niektoré čiastkové štatistické ukazovatele však ukazujú skôr negatívny posun (pozri tabuľku).
**Povedomie je iné než na Západe**
Podľa dopravného psychológa Petra Kuceka sú domáce dopravné predpisy dobré a kompatibilné so zahraničím, avšak slovenská realita je často iná. Ako príklad môže slúžiť klišé, že Slovák v štáte západnej Európy jazdí slušnejšie a viac dodržiava predpisy než doma. Naopak, štýl jazdy slovenských vodičov si návštevníci zo Západu dokážu osvojiť už po pár kilometroch. „Je za tým aj menšia hrozba sankcií zo strany polície, no najviac to ovplyvňuje celkové prostredie,“ vysvetľuje psychológ. V dopravne skúsenejšom zahraničí je podľa neho väčšie povedomie demokratického správania, človek na ceste viac dbá na morálku. „Takáto atmosféra pozitívne ovplyvní aj slovenských vodičov v daných krajinách.“
**BA verzus vidiek**
Časté porovnanie Bratislava verzus zvyšok Slovenska možno využiť aj pri správaní sa vodičov. Mnohí nadávajú na agresívnu jazdu áut, ktorých EČV začína na „BA“, no cieľom výhrad sú aj „cezpoľní“ v hlavnom meste. Bratislavčania sú kvôli upchatejším cestám zvyknutí jazdiť tesnejšie, rýchlejšie a dodržiavať menšie odstupy. Krízové situácie riešia chladno a okamžite, čím dokážu zabrániť zbytočným zmätkom. Tento štýl jazdy potom aplikujú aj za dopravne pokojnejšími hranicami metropoly. A naopak, vodiči z menších miest sa po príchode do Bratislavy nevedia hneď zžiť s rýchlym tempom na cestách.
**Jazda len vo sviatok**
Problémom na úplne opačnom konci rýchlostného spektra sú takzvaní sviatoční vodiči. „Majú viac nacúvané z garáže, než najazdené v premávke,“ odľahčene vysvetľuje policajný hovorca Martin Korch. Na ceste ich ľahko spoznať zmätkovaním, ustálenou jazdou v ľavom pruhu a výrazne nižšou rýchlosťou, aká je na danom úseku povolená. Pri takomto správaní sa má však polícia málo možností zakročiť. Priznáva to aj zástupca hovorcu policajného zboru Viktor Plézel: „Pokiaľ sa nedopustia priestupku proti bezpečnosti alebo plynulosti cestnej premávky, nemáme ich za čo riešiť.“
Text: Ľuboš Mistrík
Foto: PANER
