Rusi vracajú čínske autá ako na bežiacom páse! Prečo ich už nechcú?
Rusi masovo vracajú do showroomov čínske autá kvôli poruchám a nespokojnosti. Predajcovia čelia reklamáciám aj finančným stratám.
Vydané Text: Ivan Kratochvíl
V Rusku sa začína diať čosi, čo si ešte pred pár rokmi vedel predstaviť len málokto. Čínske autá, ktoré si za ten čas stihli získať poriadny kus trhu, sa teraz vo veľkom vracajú späť k predajcom. Rusi sa ich nezbavujú kvôli zľavám či výkupom, ale pre poruchovosť. Niektoré tamojšie médiá dokonca hlásia, že viac než polovica áut sa vracia v rámci reklamácie. Viac než polovica…
A teraz si predstavte, že ste predajca. Autá sa k vám vracajú jedno za druhým, zákazníci sú nespokojní, servisy preplnené. A výrobca? Mlčí. Alebo rovno odmieta preplatiť náklady na opravu. Výsledok? Obchodníci prichádzajú o peniaze aj o dôveru zákazníkov. A hoci sa snažia držať si tvár, priznávajú, že čelia aj takzvanému „zákazníckemu teroru“. Narážajú na ľudí, ktorí reklamujú úplne všetko – často neoprávnene – a ešte si najímajú právnikov, aby sa vrátenie auta stalo takmer istotou.
Áno, zákon im to umožňuje. Ak sa na aute objaví porucha do 15 dní od kúpy, Rusi môžu ho vrátiť. Alebo ak je v servise viac než 45 dní. Alebo ak sa nedá používať aspoň mesiac v roku. Také sú pravidlá. No čoraz viac ľudí ich začína zneužívať. A to predajcov nebolí len finančne, ale aj psychicky.
Zaujímavé pritom je, že boom čínskych áut v Rusku začal práve po tom, čo odtiaľ odišli európski a japonskí výrobcovia. Číňania prišli, ponúkli autá za „rozumné“ ceny, trh sa zaplnil a predajcovia sa radovali. No dlho to nevydržalo.
Nielenže je stále viac reklamácií, ale predaj čínskych áut sa v Rusku prudko prepadol. Po dvoch rokoch dominancie už nie sú jednotkou v exporte čínskej produkcie. Predbehlo ich Mexiko a Spojené arabské emiráty, pričom Rusko sa prepadlo až na tretie miesto.
Čo za tým všetkým stojí? Odpoveď je jednoduchá: kombinácia nespokojných zákazníkov, rýchlo rastúcich cien a nasýteného trhu. Čínske značky možno prišli rýchlo a vo veľkom, no teraz musia čeliť realite – a tá nie je ružová ani v krajine, ktorá ich spočiatku prijala s otvorenou náručou.