Prvá jazda
Prvá jazda: Opel Frontera ponúka nízku spotrebu, dynamickú jazdu a cenu pod 25 000 €
Značka Opel oživila známe meno. Jeho nový nositeľ reprezentuje iné hodnoty, ale tým sa nedajte vyrušiť. Schopnosti auta na mene nestoja, ani nepadajú. Aký je nový Opel Frontera?
Vydané Text: Juraj Hrivnák
Reakcie verejnosti na oživenie starých názov automobilov na seba nikdy nedajú dlho čakať, najmä ak sa nový model odkloní od pôvodnej filozofie. Ford by o tom vedel niečo rozprávať. Teraz prichádza na rad Opel a jeho Frontera. Už to nie je kompaktná terénna štvorkolka ako v roku 1991. Keby bola, vôbec by jej to nepomohlo. Trh si totiž pýta niečo úplne iné.
„Dajte nám rozumné rodinné auto do 25 tisíc!“ kričia ľudia v komentároch na internete. Nuž, tu je. Kompaktné – s dĺžkou menej ako 4,4 metra – ale priestranné, so 460-litrovým kufrom. A rovno aj s LED svetlami, hybridom a automatom v základe. A dokonca od 22 490 €. Zrazu to meno nemusí byť až také podstatné. A sledujte tie štýlové plecháče!
Podstata
Opel sa snažil model odlíšiť od koncernového súrodenca Citroën C3 Aircross. Frontera má vlastný dizajn, svoju palubnú dosku aj so šikovným odkladacím priestorom v stredovej konzole, kam umiestnite aj väčší telefón, alebo tablet a na mieste vám ho podržia gumené pásy po oboch stranách, ktoré sa prispôsobia jeho rozmerom. Od určitej hranice sa potom musíte tomuto predmetu prispôsobiť aj vy, aby ste ho netriafali kolenom.
Interiér je však robený účelne a robustne. Mäkčené plasty aj čalúnené výplne dverí Opel vynechal, avšak na sedadlách nešetril. Majú špeciálne upravený tvar tak, aby znižovali záťaž kostrče. My sme Fronteru v rámci prvých jázd na spletitých cestách Malorky trápili dlhé hodiny a na unavený chrbát či boľavý zadok sme sa sťažovať nemohli. Stavba karosérie je do vysoka, preto vodič sedí viac vzpriamene a s pokrčenými nohami, avšak táto poloha môže vyhovovať starším ľuďom.
Tí sa potešia aj jednoduchému nastupovaniu vďaka vyvýšenej pozícii sedadiel a štedrým otvorom dverí. To ocenia aj mladé rodiny pri manipulácii s deťmi a detskými sedačkami. Mimochodom, Opel plánuje aj 7-miestnu verziu. Bude prístupná vo vyššej výbave GS za príplatok 800 €. Druhá dostupná výbava sa volá Edition. K tomu sú v ponuke dva príplatkové balíky prvkov a to je viac-menej všetko. Načo to komplikovať.
Úsporný hybrid
Na test sme si zobrali najprv výkonnejšiu hybridnú verziu. Tú poháňa nový motor s objemom 1,2 litra s výkonom 100 kW (136 k) a krútiacim momentom slušných
230 Nm, ktorý už miesto nespoľahlivého mokrého remeňa používa rozvodovú reťaz. Pomáha mu 21 kW (28 k) elektromotor zabudovaný do 6-stupňovej dvojspojkovej prevodovky. Reálna dynamika auta aj v náročných stúpaniach horských priechodov veľmi milo prekvapila. Hybrid sa podieľal na dobrých reakciách na plyn a skvelej pružnosti aj pri akcelerácii z nízkych otáčok.
Auto má napriek vyššiemu podvozku vynikajúcu trakciu a solídnu trakčnú kontrolu, ktorá citlivo pribrzďuje vnútorné prešmykujúce sa koleso vo vlásenkách a účinne prenáša výkon na zaťažené koleso. Na príjemnom zrýchlení (stovka za 9 sekúnd) má určite nemalý podiel aj nízka hmotnosť auta, ktorá podlieza hodnotu 1,4 tony. To sa dnes často nevidí. Na záver veľmi prekvapila spotreba. Ani pri vyslovene dynamickej jazde neprekročila 6,5 l/100 km. Výrobca udáva spotrebu o liter nižšiu. Pri bežnej jazde nemáme problém tomuto údaju veriť.
Dodajme, že k dispozícii bude aj slabší hybrid so spaľovacím motorom naladeným na výkon 74 kW (100 k) s maximálnym krútiacim momentom 205 Nm. Tomu trvá šprint na stovku o 2 sekundy dlhšie a ušetríte na ňom 1 000 €. Radenie stupňov nemáte ako priamo ovládať, ale vôbec mi to neprekážalo. Svoju prácu si odvádza dobre a najmä v režime L (Low), ktorý je určený na zvýšenú záťaž, alebo vyšší brzdný účinok pri jazde dolu kopcom, sa prevodovka správa vyslovene športovo. Radí aj podraďuje pre zákrutou pokojne aj do 2. prevodového stupňa a celkovo sa správa presne tak, ako by som radil ja. To nezvláda ani kopec drahších a vyslovene športovo orientovaných áut.
Jazdí ako Opel
Frontera dostala upravené uloženia ramien, nový softvér riadenia a prepracované tlmiče najmä zadnej nápravy, aby sa odlíšila od svojich francúzskych súrodencov. Jej vývoj prebiehal v Nemecku, v Rüsselsheime, a je to cítiť. Riadenie má prirodzenú odozvu a auto sa vrhá do zákrut s väčšou istotou. Tuhší podvozok nie je nikdy nekomfortný a musím priznať, že na mokrých serpentínach daždivej Malorky odvádzal svoju prácu naozaj dobre. Jazdu som si užíval, za čo môžu určite aj úchvatné cesty, avšak zle nastavený podvozok, brzdy a riadenie by mi vedeli určite pokaziť radosť. Tu sa to nestalo.
Na záver som si vyskúšal elektrickú verziu. Jej výkon 83 kW (113 k) neočarí, ale cieľovke bude postačovať. Je to najmenej dynamická verzia Frontery. Má 44 kWh batériu a poskytuje dojazd 305 km podľa WLTP. Jej úspech závisí od ceny, ktorú v tomto momente nepoznáme. Do mesta aj kúsok mimo neho je to však tiché a príjemné auto. Neskôr pribudne aj verzia s dlhým dojazdom, ktorá by mala zvládnuť na jedno nabitie viac ako 400 km. Frontera je teda späť s úplne novou tvárou, ale zároveň v novej dobe, ktorá si pýta rozumné a dostupné auto pre normálnych ľudí. A tam poslúži znamenite.
Rozsvietila sa kontrolka motora? Toto je 5 najčastejších dôvodov, prečo sa to mohlo stať
Juraj Hrivnák
Vždy som túžil pracovať s autami a tento sen sa mi splnil v tej najdokonalejšej podobe. A nevyužil som ho len na to, aby som sa mohol voziť po meste. Chcel som autám rozumieť a vedieť ich čo najlepšie ovládať. Tak som si ako prvé auto kúpil staré BMW 328i. Po rokoch úprav (auta aj šoféra 🙂 ) som s ním na Slovakia Ringu už naháňal oveľa novšie a silnejšie autá. Vždy ma fascinovala jazda na hrane a tak na okruhu trávim čo najviac času. Či už pre zábavu, alebo občas ako inštruktor. Autá nehodnotím len podľa infotainmentu a objemu kufra, ale najmä podľa charakteru, techniky a jazdných vlastností. Obľúbené autá? Toyota GT86, Mazda MX-5, BMW M3 a Porsche 911 GT3.