Test
TEST Škoda Superb L&K 2,0 TDI 142 kW 7AP 4×4: O triedu vyššie
Nový Superb prichádza s dizajnom a technológiami, ktoré dokazujú, že česká Škoda si pozíciu lídra zaslúži.
Test: Dávid Hecl
Vydané Text: Autoviny.sk
Azda žiadna automobilka na tuzemskom trhu nedokáže spôsobiť taký ošiaľ, ako česká Škoda. A to najmä ak ide o predstavenie kľúčových modelov, medzi ktoré bez najmenších pochýb patrí aj Superb. Očakávania trhu sú totiž vždy obrovské a preto si výrobca musí dávať veľký pozor, aby to neprestrelil, alebo naopak, nepodcenil. Nová Škoda Superb bola ako mladý hokejista draftovaný z prvého miesta, ktorý má pred sebou prvú sezónu v NHL. Tlak verejnosti je obrovský, no zároveň tušíte, že obrovská pozornosť tu nie je len tak pre nič za nič. Veď český Superb vo svojej 4. generácii oficiálne prebral opraty triedy, v ktorej bol kedysi jasným lídrom sesterský Volkswagen Passat.
Povinné porovnanie
Nebudem sa príliš zapodievať prepojením aktuálnej generácie Škody Superb s 9. iteráciou nemeckého modelu. O tom sme sa v posledných mesiacoch dočítali až až. Vieme, že obe autá sa vyrábajú na spoločnej linke a vznikali pod taktovkou českej značky. Taktiež je dobre známe, že Passat Variant a Superb Combi zdieľajú omnoho viac než len výrobnú linku. Avšak čo taký Superb v karosárskom prevedení liftback? Ten je na to všetko sám, čo mu otvára mnohé možnosti.
Sám som mal od testu českej novinky veľké očakávania. Chcel som tomu mladému hokejistovi poriadne naložiť, nech si to hneď na začiatku svojej kariéry užije naplno. A viete čo? Prekvapilo ma hneď viacero vecí, no tou najdôležitejšou je, že Škoda Superb moju pomyselnú latku očakávania preliezla. A to sa nesáva často!
Inzercia
Sám proti všetkým
Pred istým časom som mal možnosť testovať ešte 3. generáciu tohto auta s najsilnejším benzínovým motorom. Príjemné povozenie mi kazil napríklad zážitok zo zábavno-informačného systému. Koncern Volkswagen bol nedávno v problémoch práve kvôli systému infotainmentu, no zdá sa, že všetko je preč. Ale poďme pekne postupne.
Škoda Superb v prevedení liftback je akýmsi osamelým vojakom v poli. Volkswagen sa totiž rozhodol, že práve Superb preberie túto dôležitú časť trhu. Škoda nemohla nechať nič na náhodu. Nová generácia jej vlajkovej lodi neprichádza s expresivitou na štýl ázijských modelov, ale zároveň nie je vyslovene nemecky sterilná. Predné partie sa do značnej miery inšpirujú modelom Enyaq – a to hlavne v oblasti svetlometov. Zároveň sa tu stretávam s evolúciou dizajnu predchodcu, čo je za mňa osobne pekným odkazom do minulosti.
TEST Škoda Superb Style 2,0 TSI 206 kW: Rozlúčkový test s českou vlajkovou loďou. Ako ďalej?
Detaily
Dlhá a nízko položená kapota plynulo prechádza do výraznej masky chladiča. Zaujímavým prvkom je logo výrobcu zapustené do obrovskej masy materiálu a zasahujúce do tradičného grilu. Predný nárazník s kryštalickou štruktúrou miestami odkazuje na českú vlajku a inokedy zase na české tradície. Páči sa mi jeho celistvosť. Dalo by sa povedať, že auto je až do B-stĺpiku na vlas rovnaké s modelom Combi.
Inzercia
Inzercia
No v zadných partiách dochádza k miernej zmene. Pretiahnutá línia strechy tu začína padať a miestami jej sklon pripomína kupé. Stále tu však zostáva pomyselná hrana veka batožinového priestoru. Nenechajte sa však oklamať. Škoda Superb už tradične ponúka praktickejšie otváranie 5. dverí. K tomu sa však dostanem až o chvíľku. Šetrenie nákladov na vývoj sa podpísalo napríklad aj na grafike svetiel. Inými slovami, celý modul svetla by mal byť totožný pre obe karosárske verzie. Dizajn auta musím pochváliť nielen pre štýlové obutie a čistotu tvarov, ale taktiež aj pre voľbu farby. Za mňa osobne je lakovanie s názvom „Žltá Ice Tea metalíza“ jednou z najkrajších farieb aké som na aute za posledné roky videl. Nejde o žiadnu ukážku expresivity ako pri lakovaní Dragon Skin. Superb je však aj tak dostatočne odlíšiteľný a nenápadne si pýta veľké množstvo pohľadov.
Nenápadne, no presvedčivo
V duchu nenápadnosti sa nesie aj interiér auta. Spočiatku som sa obával jednej veci. A ňou je nepríjemné vŕzganie plastov a veľkých plôch. Hneď takto z úvodu musím priznať, že som sa s ním prakticky nestretol. Za to si Superb zaslúži palec hore. Čo však dizajn? Škoda prišla v posledných mesiacoch s novou logikou ovládania a tak sa aj celý interiér musel do značnej miery popresúvať. Centrom je dnes už 13-palcový dotykový displej infotainmentu (VW Passat má ešte väčší displej) zasedený do palubnej dosky s dizajnom grilu. Lesklé vertikálne lamely nemusia byť po vôli každému, no dá sa na to časom zvyknúť. Páči sa mi, že displej je akoby len položený na palubnej doske a niekedy ho mám chuť zobrať so sebou domov.
Konečne došlo k logickému vývoju softvéru a tak celá plocha displeja má svoje opodstatnenie. Na inak veľmi peknej zobrazovacej jednotke vidím všetky údaje o aute a taktiež oceňujem stálu ponuku vrchnej a spodnej lišty. Nemusím sa tak preklikávať viacerými vrstvami systému, ale všetko potrebné je dostupné prakticky jedným kliknutím. Kto by teraz začal samotný displej osočovať za to, že zasahuje do zorného poľa vodiča, nech si to najskôr vyskúša. V klasickom posede za volantom totiž jeho horná hrana splýva s vrcholom palubnej dosky. Je to ako tvrdiť že tienidlo prístrojového štítu znižuje viditeľnosť na cestu…
6 displejov
Ďalším displejom na palube – celkovo som ich napočítal 6 – je ten pred vodičom. Virtuálny kokpit s uhlopriečkou 10“ má peknú grafiku a čitateľnosť. Čo mu ale neviem odpustiť sú vyslovene masívne plastové rámiky v lesklom prevedení. Tie podľa môjho názoru nepôsobia prémiovo a zbytočne zaberajú miesto. Dalo sa to vyriešiť väčšou zobrazovacou jednotkou, alebo iným spôsobom zapustenia displeja do palubnej dosky. Takto dochádza k tomu, čo mnohí spočiatku kritizovali. Škoda Superb totiž na rozdiel od VW Passat stále disponuje aj klasickým tienidlom. To je však akoby nasilu nasadené na pretŕčajúci displej. V tomto bode ide asi o jedinú veci, ktorá mi na interiéri nového Superbu nesedí.
Ďalším displejom je ten, ktorý premieta informácie na čelné sklo. Aj keď som ho mal väčšinu testu vypnutý, oceňujem posun, ktorý Škoda v tejto oblasti urobila. Predchádzajúca generácia Superbu sa ešte zaobišla bez neho, no aktuálna ho priniesla v plnej paráde. Čitateľnosť, údaje a prehľadnosť systému je na vysokej úrovni. To však už v dnešnej dobe od auta tohto typu akosi očakávam.
Buďte Smart (Dials)
No a teraz poďme k tým zvyšným trom displejom, ktoré sú zároveň tým najzaujímavejším ovládacím prvkom auta. Smart Dials. Škodovka totiž preniesla tradičnú trojicu kruhových ovládačov z prvej generácie Kodiaqu do modernejšej podoby. Výsledkom je celkom nevšedný ovládací prvok. Trojica displejov umiestnená pod výduchmi ventilácie slúži na ovládanie hneď niekoľkých funkcií vozidla. V prvom rade je dôležité podotknúť, že displeje sú konfigurovateľné v samotnom infotanmente, kde je na tento účel vyhradená samostatná kapitola menu. Prostredné tlačidlo slúži na výber z celkovo až šiestich rôznych funkcií. Následne krajné sú vyhradené na ovládanie komfortných prvkov, ako je teplota zóny klimatizácie či vetranie alebo vyhrievanie sedadiel. Veľmi oceňujem, že Škoda pristúpila k možnosti personalizácie týchto ovládačov. Prepínanie jednotlivých funkcií prebieha prostredníctvom ich stlačenia.
Jedinou nevýhodou tohto riešenia, s ktorou som sa stretol, je potreba viacnásobného preklikávania tlačidla alebo rotovania s jeho otočným ovládacím prvkom v prípade, že sa v systéme tak trochu stratíte. Na všetko sa však dá zvyknúť, takže zásadný problém v tom nevidím. K spracovaniu však mám taktiež jednu pripomienku. Z marketingových materiálov som tak trochu očakával, že obvodový prstenec bude hliníkový, čo by interiéru dodalo punc prémiovej triedy. Nakoniec som tak trochu zostal sklamaný. Prvotný dotyk s materiálom mi mierne naznačil, že v tejto oblasti muselo dôjsť k šetreniu výrobných nákladov… Škoda…
Prvá trieda
V interiéri sa ďalej objavuje aj niekoľko ďalších noviniek z pohľadu českej značky. Škoda Superb prináša kompletne čistý a minimalizovaný stredový tunel. Ten je do značnej miery určený na odkladanie vecí, prípadne na bezdrôtové nabíjanie na klimatizovanej podložke. Volič jazdných režimov prevodovky tu nehľadajte. Nakoľko Superb definitívne prišiel o možnosť voľby manuálnej prevodovky, volič režimov tej automatickej sa presunul na miesto pravej podvolantovej páčky. Takéto riešenie prináša aj Kodiaq. Stredový tunel tak po očistení disponuje poctivou dávkou odkladacích priestorov. Zároveň si však stále ponecháva lemovanie v klavírnom laku…
Ďalšou z veci, ktoré je možné ovládať prostredníctvom 13-palcového displeja infotainmentu sú masážne funkcie sedadiel. V oblasti komfortu sa tak Škoda Super posúva o level vyššie. Jednotlivé hlavy masážneho systému skvelých ergonomických sedadiel masírujú presne a hĺbkovo. Už žiadne symbolické hladkanie alebo prifukovanie vakov. Sedadlá celkovo patria medzi najväčšie prekvapenia aké mi Superb priniesol. Sú veľmi pohodlné, mäkké a zároveň poskytujú telu solídnu oporu. V prípade potreby je možné zapnúť aj funkciu sušenia, kedy sa naraz aktivuje vetranie a vyhrievanie. To sa samozrejme týka oboch predných kresiel.
Limit je limit
Zadná lavica je síce konvenčnejšia, no aj tak patrí medzi to lepšie čo je na trhu. O miesto na kolená v druhom rade azda ani hovoriť nemusím. Už 2. generácia Superbu ukázala, čoho je Škoda schopná. Vo štvrtej iterácii nezostala svojej povesti nič dlžná. Možno menšou nevýhodou môže byť padajúca línia strechy prevedenia liftback. Viem si totiž predstaviť, že vyšší ľudia budú mať vzadu menej miesta nad hlavou ako v combi verzii. Preto s tým treba počítať pri kúpe.
Napriek inému tvaru karosérie sú prepravné schopnosti Superbu bezkonkurenčné. Batožinový priestor s kapacitou až 645 litrov ťažko nájde vyzývateľa. Avšak aj tu platí, že menej je niekedy viac. Problém vidím predovšetkým v jednom z možných scenárov. Predstavte si totiž, že je vonku hnusný sychravý deň a vy máte kompletne špinavé auto. Potrebujete niečo dostať z kufru, avšak daný predmet je až pri zadnej lavici. Bez toho aby ste kolenami utreli zadný nárazník na to nedočiahnete. Kufor je totiž tak dlhý, že menšie osoby budú mať problém s dosiahnutím do jeho zadných partií. Následne vám teda zostáva len dopomôcť si nejakým iným predmetom, alebo daný objekt získať cez sklopená zadné sedadlá (to môže byť ťažšie ak na nich máte uchytené detské sedačky). Pred časom som na to upozorňoval aj pri súčasnej generácii Škoda Octavia, no Superb tento problém o niečo zhoršil.
Vynikajúci podvozok s jednou chybou…
Pri displeji infotainmentu ešte na moment zostanem. Ďalšou z veci, ktorú si tu viete nataviť, je voliteľný podvozok DCC Plus. Ide o absolútnu novinku v portfóliu Škoda a zároveň aj o novinku v danej triede z pohľadu koncernu. Dvojventilové tlmiče inšpirované autami rally priniesla Škoda do ponuky Superbu a Kodiaqu práve s príchodom najnovších generácií oboch áut. Musím uznať, že naladenie podvozku je špičkové. Tlmiče ani v krajných polohách nebúchajú a do auta vtedy neprenášajú takmer žiadne rázy z vozovky. Navyše rozdiel medzi najkomfortnejším a najdynamickejším nastavením je skutočne priepastný. Celkovo až 15 rôznych tuhostí nastavenia umožňuje auto prepnúť do režimu „vzduchového podvozku“ alebo do režimu „motokáry“. Samozrejme v oboch prípadoch ide o menšie nadhodnotenie situácie, no všetko len za účelom poukázania na kompletne rozdielnu charakteristiku nastavenia v jednotlivých režimoch.
Čo mi však vadí, a možno to má niečo spoločné aj so zmenou tvaru karosérie, sú rany od zadnej nápravy. V čase keď som v aute jazdil sám bez väčšieho zaťaženia zadnej nápravy, sa z tejto oblasti ozývali nepekné tupé údery po prejazdoch cez priečne nerovnosti a jamy. Keď som jeden z týchto nárazov začul prvýkrát, mal som pocit, že s podvozkom niečo nie je v poriadku. Samotnú situáciu pripisujem tomu, že prioritou inžinierov bolo navrhnúť auto s karosériou combi a až neskôr sa zamerali na liftback. Ťažší zadok kombíku určite eliminuje tieto nepekné zvuky, nakoľko stačilo dozadu posadiť jedného cestujúceho a zvuky sa z 90% vytratili. Inak podvozku nemám skutočne čo vytknúť. Treba však podotknúť, že najvyššia výbava Laurin a Klement v testovanom aute mala k dispozícii len jeden z celkovo štyroch podvozkov, ktoré má štandardný Superb k dispozícii (základný podvozok, športový podvozok (-15 mm), podvozok pre zlé cesty (+15mm) a DCC Plus).
Overená klasika
Poslednou kapitolou v tomto rozsiahlom teste Škoda Superb je motor. Pod kapotou v testovanom aute pracoval tradičný dvojlitrový naftový štvorvalec s výkonom 142 kW a krútiacim momentom 400 Nm. Výkon bol pomocou 7-stupňovej prevodovky DSG distribuovaný na všetky kolesá. O tom, že by naftový agregát negeneroval dostatočné množstvo sily nemusíme ani diskutovať. Silný motor pracoval väčšinu času v nižších otáčkach za čo môže dobre poskladaná prevodovky. Konečne, po dlhých rokoch, musím pochváliť auto za to, že sa zbytočne nesnažilo zápasiť s prevodovými stupňami súkaním toho najvyššieho na najnižšiu rýchlosť. Aj tak som však bol zástancom režimu S. Vtedy je reakcia na pedál akcelerátora prirodzenejšia a presnejšia. Auto vyslovene čaká na váš pokyn a ak ho dostane, okamžite ho vykoná.
Jediná vec, ktorá mi na motore nesedela, bola jeho zvuková kulisa. Tento istý zvuk som počul už v druhej generácii Škody Superb. Tým nechcem poukázať na to, že Škoda si má najať zvukové štúdiá a odladiť zvuk motorov. Avšak v dnešnej dobe sú dvojlitrové naftové štvorvalce aj kultivovanejšie. Niektoré z nich dokonca svojim prejavom a zvukom pripomínajú benzínové agregáty. A priznám sa, že benzínový zvuk mi celkovo k novému Superbu sedí o niečo viac.
Škoda Superb ako kráľ triedy
Aké je teda celkové hodnotenie? Škoda Superb v 4. generácii určite útočí na popredné priečky predajov vo svojej triede. Bohatá paleta moderných systémov, špičkové vonkajšie osvetlenie, dizajn, solídne dielenské spracovanie a predovšetkým komfort. To sú okruhy, ktorými chce auto z Bratislavy osloviť zákazníkov. Samozrejme, že sa na ňom nájdu aj muchy, ktoré som vo väčšine popísal vyššie. Avšak každý kto si Superb kúpi, vie čo od neho čakať a na čo sa spoľahnúť. Príkladom je motor. Napriek vyššiemu výkonu a pohonu všetkých štyroch kolies som sa s dlhodobou spotrebou usadil na hodnote 6,1 l/100km. V kombinácii s veľkou nádržou a precíznou aerodynamikou tak na jedno natankovanie prejdete aj 1100 kilometrov. A presne to je niečo, čo pri kúpe auta zaváži…
