Test
TEST Seat Tarraco XP 2,0 TSI 245k: Skvelé auto, ktoré nikdy nedostalo druhú šancu…
SEAT Tarraco sa lúči, no zanecháva silný dojem. Aj napriek vyššiemu veku sú jeho prednosti výrazné. Zaslúžilo si skončiť?
Text: Dávid Hecl
Vydané Text: Autoviny.sk
SEAT v posledných rokoch prechádza výraznými zmenami, ktoré sa dotkli nielen smerovania automobilky, ale taktiež aj viacerých kľúčových modelov. Jedným z nich bolo práve veľké SUV Tarraco. Jeho osud bol spečatený už dávnejšie, a v posledných mesiacoch sa skôr už len vypredávali skladové zásoby. SEAT Tarraco sa tak zaradil medzi modely, ktoré nedostali druhú šancu, a to aj napriek tomu, že patrili medzi tie obľúbenejšie. Poďme sa teda spoločne pozrieť na posledné stovky kilometrov, ktoré som s týmto autom odjazdil.
Nenápadne
Prvý septembrový týždeň tohto roka som sa rozhodol zobrať SEAT Tarraco na dovolenku pri Jadranskom mori. Pod kapotou čierneho, a trochu nenápadného Španiela, pracoval dvojlitrový benzínový motor s výkonom 245 konských síl. Inými slovami, importér si na rozlúčku s modelom pripravil to najlepšie, čo produktová línia mohla ponúknuť, aspoň po motoristickej stránke. Aj keď testované SUV malo najsilnejší motor, stále som sa nevedel zbaviť pocitu, že na ňom niečo nesedí…
-
- SEAT Tarraco patril medzi prvé modely, ktoré prišli s novým dizajnovým jazykom. Jednoduché línie stále skrývajú dostatok emócií a Tarraco, aj napriek tomu, že končí, pôsobí stále moderne. Dovolím si tvrdiť, že jeho dizajn je aj po rokoch pred mnohými konkurenčnými autami. Pohľad na vzhľad exteriéru je však subjektívnym hodnotením. To ale nemení nič na fakte, že Tarraco dodalo základným tvarom karosérie prevzatým z VW Tiguan Allspace špecifický charakter so španielskym sexappealom.
-
- Spočiatku sa mi na tomto SUV nepáčil jeden dizajnový prvok – nefunkčné prepojenie zadných svetlometov. Časom sa však z tohto mnou neobľúbeného detailu stala funkčná LED linka, ktorá dodala „zadku“ auta špecifický charakter, a to najmä v noci. Kontrastný zadný difúzor s dvojicou falošných koncoviek výfuku zase robí auto opticky robustnejším.
245 koní? Áno, ale…
-
- Svetlá neponúkajú žiadnu pokročilú matrix technológiu. Namiesto toho majú len klasické automatické prepínanie medzi stretávacím a diaľkovým režimom. Musím však uznať, že Tarraco patrí medzi autá s nadpriemerným svetelným výkonom. Je pravda, že vyrezávanie okolitých objektov a protiidúcich áut je žiaducou funkciou každého moderného vozidla, avšak priznám sa, že mi to nijako zásadne nechýbalo.
-
- „Ručne“ napísaný názov modelu na piatych dverách už neodmysliteľne patrí k tejto generácii modelov zo Španielska. Samotné piate dvere boli, samozrejme, ovládané elektricky, no ich rýchlosť mohla byť o niečo vyššia.
-
- Spočiatku som bol skeptický voči tak veľkému obutiu. Predsa len, 20-palcové disky kolies nemusia vždy prispievať k najpohodlnejšej jazde. Vzhľadom na športovejšie nastavenie podvozku som však zostal milo prekvapený. Auto nielenže dokonale filtrovalo všetky nerovnosti, ale taktiež prekvapivo dobre držalo stopu. Rád by som podotkol, že cesta na dovolenku prebiehala s plne obsadeným vozidlom – štyria ľudia na palube a plný batožinový priestor. Ani takto naložené Tarraco však nenarazilo na limity podvozku na serpentínach jadranského pobrežia.
-
- Niekoľko stoviek kilometrov za volantom SEAT Tarraco mi trochu odhalilo aj civilnejšiu stránku pohonu zo Škoda Kodiaq RS. Vlastne ani neviem, ako presne začať. Pamätám si tento motor z čias, keď som mal možnosť testovať Kodiaq RS. Vtedy mi prišiel živý, smädný a akoby po dobrej trojitej káve, zaliatej energetickým nápojom. V Tarracu mi však táto energia akosi chýbala. Čiastočne za to mohol nepríjemne pomalý systém štart/stop, a čiastočne aj softvér prevodovky. Niekedy boli reakcie na plyn veľmi pomalé, dokonca pomalšie, než by sa patrilo. Celkovo však ide o podarený agregát. Jeho výkon je už spomenutých 245 koní (180 kW) a krútiaci moment 370 Nm. Príjemným prekvapením bola spotreba. Po týždni na cestách (väčšinou po diaľnici) sa ustálila na hodnote 8,6 l/100 km. V porovnaní s Kodiaq RS je to takmer o 2 litre menej.
-
- Hlavným dôvodom oneskorených reakcií motora môže byť, okrem jeho vypínania, aj softvér prevodovky. Úprimne, klasický režim D je skôr na diaľničné plachtenie než na reálne používanie v dynamickej premávke. Reakcie na plyn sú citeľne spomalené. Po prepnutí do športového režimu však auto nádherne ožije. Ak k tomu vypnete systém štart/stop, pohonná sústava pôsobí, akoby bola pokropená živou vodou. Zásadný rozdiel v správaní jednotlivých prevodových stupňov je cítiť najmä pri potrebe rýchlejšej akcelerácie v neprehľadných križovatkách. Raz sa mi stalo, že som nevypol štart/stop a auto zostalo v režime D. Na križovatke sa mi vypol motor a jeho opätovné naštartovanie spolu s rozbehom trvalo takmer 3 sekundy, pričom reakcia prevodovky tiež nepatrila medzi najrýchlejšie…
Test: Škoda Kodiaq RS je jedno z najlepších áut koncernu. Táto vec ma ale skutočne rozčuľovala!
Inzercia
Obklopí vás pohodlie
-
- Interiér je v duchu overených tvarov a línií. Nadčasovo pôsobiaca prístrojová doska je spracovaná na výbornú. Oceňujem aj elimináciu lesklých plôch na minimum.
-
- Digitálny prístrojový panel aj po rokoch patrí k tomu lepšiemu, čo nájdete na trhu. Široká ponuka individualizácie nesmie chýbať. Informácie na ňom sú tradične prehľadné a usporiadané v logických celkoch. Chvíľku mi však trvalo, kým som si na jeho ovládanie zvykol.
-
- Centrálny displej infotainmentu je jediným miestom, kde som narazil na lesklé plochy. Výrazné rámiky okolo zobrazovacej jednotky opticky zmenšujú displej. S čitateľnosťou na slnku neboli žiadne problémy. Jedinou nevýhodou je lesklá povrchová úprava, na ktorej sú vidieť všetky odtlačky.
-
- Výrazný stredový panel medzi prednými sedadlami je domovom viacerých ovládacích prvkov. Okrem voliča režimov prevodovky a aktivácie parkovacieho asistenta či priehradky na odkladanie predmetov, tu narazíte aj na kruhový volič jazdných režimov. Tomu sa prispôsobuje aj adaptívny podvozok s pohonom oboch náprav. Príjemne ma prekvapilo, aký rozdiel je medzi komfortným nastavením a športovým režimom.
-
- Predné sedadlá určite nemožno nazvať športovými, čo by som koniec koncov od výbavy XPERIENCE ani nečakal. To, že predné sedadlá nie sú športové, nie je negatívny postreh. Sú prekvapivo pohodlné a ani po dlhých kilometroch na diaľnici z nich nevystupujem unavený. Ich povrchová úprava v kombinácii mikrovlákna a kože je tiež skvelou voľbou.
-
- Priestor ako v prvej triede. Zadná lavica je posuvná, no v základnom usporiadaní sedadiel poskytuje toľko miesta, že by ste sa s trochou preháňania mohli dobre vyspať aj na zemi. Ale teraz vážne. Priestor pred nohami je skutočne kráľovský. Vďaka vyššiemu posedu nebude problém ani s manipuláciou s deťmi. Oceňujem aj odkladacie priestory po oboch okrajoch lavice.
¡Adiós SEAT Tarraco!
Presne tak. Adiós, alebo aj dovidenia. SEAT Tarraco sa na trhu ohrial len pár rokov. S jeho koncom sa uzatvára aj kapitola veľkých SUV s označením SEAT. Auto, ktoré by si zaslúžilo druhú šancu, ju žiaľ, nedostane. Nech sa snažím, ako chcem, Tarraco je proste tak dobré rodinné auto, že sa na ňom hľadajú negatíva len ťažko. Jedným z nich je spomenutý softvér prevodovky či pomalé reakcie systému štart/stop. Inak ide stále o špičkové SUV pre rodiny s deťmi, ktoré hľadajú veľkopriestorové auto za dobrú cenu. 51 800 eur za Tarraco v tejto výbave môže byť na prvý pohľad veľa, no po prejdení si cenníkov konkurencie zistíte, že ide už skôr o strednú cenovú reláciu než o najdrahšie autá z ponuky.
Každopádne, Tarraco svojím šarmom očarilo mnohých. Jeho štafeta zostane aspoň nateraz neprebratá. Preto tí, čo si ho kúpia teraz zo skladových zásob, určite neurobia chybu. Aj napriek vyššiemu veku sú jeho prednosti výrazné. Zaslúžilo si skončiť? Podľa mňa určite nie!
Deus Vayanne: Ako vzniklo prvé rakúske superauto s výkonom 2 230 koní?
