Aktualita
Nová daň z nafty ako „zelené kladivo“? Pomôže Európe dosiahnuť ciele elektromobility?
V Európe momentálne krajiny diskutujú o zavedení naftovej dane, ktorá by podporila prechod k elektromobilite. Čo môže toto opatrenie priniesť motoristom?
Vydané Text: Marek Lehmann
V Európe opäť ožíva diskusia o „zelenej“ dani na naftu, ktorá by pomohla podporiť elektromobilitu a znížiť závislosť na spaľovacích motoroch. Táto potenciálna daň, známa ako „Diesel Tax“, by mohla znamenať historický zlom v automobilovom priemysle. Mnohé krajiny, vrátane Nemecka, zvažujú postupné zvýšenie dane na naftu, čím by sa naftové palivo stalo drahším a menej atraktívnym v porovnaní s elektromobilmi.
Zároveň však tento krok prináša výzvy a dilemy pre automobilový sektor, ktorý už dlhšie čelí neistote, poklesu výroby a obavám o zamestnanosť. Prejdime si teda, čo to znamená pre motoristov v Európe a čo od tejto dane môžeme očakávať v najbližších rokoch.
Inzercia
Prečo Nemecko skúma daň z nafty?
V Nemecku sa diskusia o zavedení naftovej dane vyostruje. Viaceré spolkové krajiny ako Dolné Sasko, Sársko a Hesensko už aktívne podporujú myšlienku, aby sa zvýšením zdanenia nafty opäť zaviedli dotácie na nákup elektromobilov. Tieto dotácie, ktoré boli prednedávnom v Nemecku zrušené, totiž zásadne ovplyvnili predaj elektromobilov – trh zažil v roku 2024 prepad o viac ako 50 %. Vláda sa zaviazala k ambicióznemu cieľu predaja 15 miliónov elektrických áut do roku 2030, no po zrušení dotácií sa tento cieľ zdá byť v nedohľadne.
Prechod k elektromobilite má však svoju cenu. Nemecká vláda čelí odporu, pretože naftové motory sú stále populárne a spolieha sa na ne množstvo ľudí. V súčasnosti jazdí po nemeckých cestách len približne 1,5 milióna elektromobilov, zatiaľ čo naftových vozidiel je 14,1 milióna. Naftová daň by tak pomohla vyrovnať cenovú priepasť medzi naftou a benzínom, čo by teoreticky malo zvýšiť atraktivitu elektrických áut. Teoreticky.
Aké dôsledky prinesie daň pre vodičov?
Ak by daň prešla schválením, vodiči môžu očakávať vyššie ceny za liter nafty. Tým by sa náklady na prevádzku naftových áut priblížili benzínovým, čo môže znechutiť mnohých majiteľov dieselových áut. Avšak, cena nafty v Európe bola dlhodobo umelo znížená vďaka daňovým úľavám, ktoré v mnohých prípadoch dosahovali miliardové sumy. Podľa nemeckej Spolkovej agentúry pre životné prostredie stojí tzv. „naftové privilégium“ ročne štát takmer 9,6 miliardy eur. Oproti tomu, náklady na environmentálny bonus pre elektromobily dosiahli len približne tretinu tejto sumy.
Podobné opatrenia, ktoré obmedzujú podporu pre naftu, sú diskutované aj v iných európskych krajinách, najmä tam, kde je tlak na zníženie emisií najvyšší. Cieľom je nielen redukcia znečistenia, ale aj postupné priblíženie cien pohonných hmôt k reálnej trhovej hodnote, čím by sa mohla Európa priblížiť k ekologickejším alternatívam.
Výzvy a výhody prechodného obdobia
Pri zavádzaní tejto dane budú mať motoristi zrejme ešte určitý čas na prípravu, keďže proces bude postupný. S príchodom prísnejších regulácií pre dieselové vozidlá v Európe sú však automobilky, ako aj samotní spotrebitelia, postavení pred nové výzvy. Prípadné zavedenie dane na naftu zároveň vyvoláva otázku, ako ovplyvní dlhodobé investície do infraštruktúry pre elektromobily, ktorá je nevyhnutná pre ich širšiu akceptáciu a praktickosť v každodennom živote.
Ak bude naftová daň úspešne implementovaná, mohlo by to znamenať koniec daňového zvýhodňovania nafty a začiatok skutočného ekologického prechodu. Aj napriek výzvam má však tento krok potenciál prispieť k výraznému zvýšeniu počtu elektromobilov na cestách a k zníženiu celkových emisií CO₂ v Európe. Či už to však pomôže Európe dosiahnuť zelené ciele bez výrazného dopadu na motoristov, ukáže až čas.