ZAUJÍMAVOSŤ
Čierne ovce rodiny? Tieto modely vrhali tieň na povesť svojich výrobcov
Existujú autá, ktoré sa po prvotnom neúspechu stali lákavými zberateľskými kúskami. Teda, aspoň väčšina z nich.
Vydané Text: Eva Karolčíková
Každá automobilka zažila počas svojej histórie momenty, keď ambície a realita narazili na tvrdú stenu. Nech už sú dôvody akékoľvek – tlak trhu, finančné obmedzenia alebo nedostatok času – výsledkom boli modely, ktoré tak úplne nesplnili očakávania. Tieto „čierne ovce“ si ale napokon našli svoju fanúšikovskú základňu a z mnohých prepadákov sa postupom času stali vzácne a žiadané kúsky. S pomocou rebríčka Autocar vám predstavíme niekoľko z nich.
Jeepster Willys-Overland
S cieľom prilákať nových zákazníkov materská spoločnosť Jeepu uviedla na trh v roku 1948 model Jeepster. Prezentovali ho ako luxusný roadster, čiže úplný opak SUV CJ-2, ktoré značku preslávilo počas druhej svetovej vojny.
Marketing Jeepu dostupného iba s pohonom zadných kolies a nízkou svetlou výškou však nebol veľmi úspešný a o aute sa dozvedel len málokto. Následne sa jeho výroba v roku 1950 zastavila a z linky zišlo menej ako 20 000 kusov.
Chevrolet Corvair
Chevrolet mal s týmto modelom veľké plány – mal sa stať jedným z najpredávanejších modelov značky v 60. rokoch. V roku 1959 sa totiž výrobca rozhodol postaviť konkurenciu Volkswagenu Beetle s motorom vzadu, pričom ste si ho mohli vybaviť na želanie aj turbodúchadlom. Po stránke výbavy išlo o svieži model, no háčikom bolo niečo iné.
Inzercia
Bezpečnosť. V roku 1965 sa v sérii testov ukázalo, že zadná náprava modelu je mimoriadne nebezpečná a náchylná na nehody. V jednom článku sa dokonca autu dostalo titulu „Dangerous at any speed“ (nebezpečný v každej rýchlosti). Chevrolet sa svoju chybu snažil napraviť s druhou generáciou, ktorá dostala nezávislé zavesenie zadnej nápravy, no škoda na jej povesti už bola napáchaná. Výroba skončila v roku 1969.
Volkswagen K70
Inzercia
V roku 1969 predstavitelia Wolfsburgu chceli veľkú výrobnú kapacitu, a v tej dobe im padla do oka spoločnosť NSU. A tak sa dohodli, no vtedy zastavili uvedenie pôvodného štvordverového sedanu K70, ktorý si na svoju chvíľu musel počkať. Keď projekt znova schválili, mali iba jedinú pripomienku – auto bude niesť emblém nového majiteľa.
Aj keď bol sedan vyvinutý výhradne spoločnosťou NSU, stal sa prvým modelom Volkswagenu s motorom vpredu, a to vodou chladeným. Nikdy sa mu však nepodarilo nájsť miesto v ponuke, pretože konkuroval modelom, ktoré boli na trhu roky, ako napríklad Audi 100. Výroba sa zastavila v roku 1975, čo znamenalo koniec značky NSU.
Ford Pinto
Model Pinto priviedol Ford do segmentu amerického trhu, v ktorom nikdy nebol. Chceli totiž konkurovať neustále rastúcemu zoznamu dostupnejších áut dovážaných z Japonska a Európy. Vo Forde urobili maximum pre to, aby znížili náklady na vývoj auta, no pritom urobili hneď niekoľko zlých technických rozhodnutí. Tak napríklad, nádrž umiestnili medzi zadný nárazník a zadnú nápravu. Takže ak do vás niekto nabúral, a to aj pri nízkej rýchlosti, auto mohol následne uchvátiť požiar.
Rovnaký problém sa vyskytol aj pri modeli Mercury Bobcat, ktorý sa od Pinta líši iba názvom a logom značky. Majitelia áut podali na Ford veľké množstvo žalôb a nakoniec spoločnosť zorganizovala najväčšiu servisnú kampaň v histórii (v tom čase). Týkala sa 1,5 milióna vozidiel (Pinto + Bobcat), ktoré boli uvedené do prevádzky po dodatočnej inštalácii ochrany nádrže a modernizácie hrdla palivovej nádrže. Výrobcu stála táto zvolávačka milióny dolárov a dala modelu definitívny klinec do rakvy.
Ford Mustang II
Ford to však s Pintom úplne nevzdal. Keďže ropná kríza v roku 1973 bola stále citlivou ranou do chrbta, Ford vyvinul druhú generáciu Mustangu, no tentokrát s ohľadom na spotrebu paliva a nie na vysoký výkon.
Aby ušetrili čo najviac peňazí, využili už existujúcu platformu Pinta a Mustang postavili na ňu, vďaka čomu bol menší a ľahší ako originál. Tento krok však stál Mustang takmer život, našťastie sa Američania s treťou generáciou už spamätali.
Porsche 924
924-ka bola spoločným projektom Porsche a Volkswagenu. Porsche potrebovalo nástupcu 914-ky a Volkswagen chcel špičkové kupé. VW ale nakoniec išiel inou cestou a rozhodol sa uviesť na trh Scirocco, ktoré vychádzalo z Golfu. Tým pádom muselo Porsche dokončiť projekt osamote, no na zmiernenie DNA Volkswagenu bolo už príliš neskoro.
Pôvodne dostala 924-ka 2,0-litrový štvorvalcový motor, ktorý zdieľala s Audi 100 a Volkswagenom LT, a štvorstupňovú manuálnu prevodovku prevzatú zo skladu Audi. Výroba prebiehala v bývalej továrni NSU v Neckarsulme (Nemecko). Mnohí puristi dnes ale tvrdia, že 924 nie je skutočné Porsche, pretože má motor vpredu a rozhodne z neho cítiť ducha Volkswagenu. Neskoršia verzia Carrera GT je však zberateľmi veľmi cenená.
Ferrari Mondial 8
Mondial 8 sa zapísal do histórie ako jedno z najhoršie prijatých áut, ktoré nesú odznak Ferrari. Kritici sa sťažovali najmä na 3,2-litrový motor V8, ktorého 205 koní bolo údajne nedostatočných.
Po čase sa ukázalo, že 4-miestne Ferrari trápilo veľké množstvo mechanických a elektrických problémov. Ale neskoršie verzie modelu boli rýchlejšie a kvalitnejšie.
Cadillac Cimarron
Cadillac sa obrátil na Chevrolet s prosbou o pomoc pri rozšírení svojho radu, aby mohol konkurovať rastúcim európskym modelom, ako sú Saab 900 a BMW radu 3. To, čo nasledovalo, bolo jednou z najväčších ilustrácií takzvaného „odznakového inžinierstva“ a viedlo k vážnemu chaosu. Cimarron z roku 1982 reprezentoval Chevrolet Cavalier (priemerný model základnej úrovne, ktorý bol príbuzný európskemu modelu Opel/Vauxhall Cavalier).
Auto ponúkalo bohatú výbavu (typické pre Cadillac), no pocitovo a správaním na ceste malo od modelov značky ďaleko. Preto ho v reklamách nazývali „Cimaron, by Cadillac“ namiesto Cadillac Cimarron. Bol to prvý štvorvalcový automobil značky od roku 1914 a šéfovia spoločnosti dúfali, že sa ho predá minimálne 50 000 kusov. Bohužiaľ, v roku 1982 bolo predaných iba 25 968 a Cimarron sa stal jedným z najväčších zlyhaní v histórii.
Maserati Biturbo
Maserati Biturbo sa malo podľa plánov zapísať do histórie ako jedno z najlepších áut 80. rokov. Na papieri ponúkalo výkon Maserati v balení, ktoré bolo menšie a dostupnejšie ako Quattroporte.
Talianska firma však spravila pri výrobe niekoľko chýb a vyrobila svoje najnespoľahlivejšie auto všetkých čias. Mechanické a elektrické problémy boli bežné najmä pri starších výrobných jednotkách modelu, a predaj prudko klesol, keď si zákazníci uvedomili, čo kupujú.
Alfa Romeo Arna
Úspech Golfu na konci 70. rokov bol pre mnoho automobiliek náročný. Talianska spoločnosť mala vtedy vážne finančné ťažkosti a nemohla si dovoliť vyvinúť model od nuly. Spojila teda sily s Nissanom, aby mohla do tohto segmentu vstúpiť čo najrýchlejšie a za čo najmenej peňazí. Tak sa zrodila Arna, čo je vlastne Nissan Cherry s maskou chladiča špecifickou pre Alfu a podvozkom Alfasud.
Už v prvom roku na trhu sa modelu nepodarilo dosiahnuť predaje plánované manažmentom Alfy Romeo. Aj variant Ti vyzeral viac japonsky ako taliansky a zatienila ho drahšia Alfa Romeo 33. Spoločnosť však chcela koncom 80. rokov model aktualizovať, no medzitým Fiat prevzal kontrolu nad Alfou Romeo a nové vedenie jednoducho túto myšlienku zavrhlo.
Fiat Multipla
Pôvodný Fiat 600 Multipla, uvedený na trh v roku 1956, rozdelil verejnú mienku svojím nekonvenčným, no veľmi funkčným dizajnom. Znovuzrodenému modelu z roku 1998 táto kvalita chýbala, pričom takmer všetci dodnes majú názor, že ide o jedno z najškaredších áut, aké kedy boli vyrobené.
Je veľká škoda, že vtedy sa nikto nekochal šikovným interiérom so 6 miestami na sedenie a veľkým vnútorným priestorom. V roku 2004 dal Fiat modelu Multipla kompletný facelift a pokračoval v jeho výrobe až do roku 2010. Na konci svojej výrobnej série zostal jedným z najkontroverznejších modelov.
Renault Avantime
Ako by asi vyzerala luxusná dvojdverová verzia modelu Espace? Ak ste sa niekedy zamýšľali nad touto otázkou, vedzte, že to isté spravil aj výrobca. Či to malo zmysel, je však otázne. Kvôli svojim proporciám a ťažkým dvojkrídlovým dverám je Avantime často uvádzaný ako príklad toho, čo sa v automobilovom dizajne nerobí. Navyše sa na trhu objavil približne v rovnakom čase ako Vel Satis, čím zmiatol potenciálnych kupcov, ktorí nevedeli, ktorá je skutočná vlajková loď Renaultu.
Predaje boli nízke a výroba skončila po tom, čo spoločnosť Matra, ktorá ho vyrobila pre Renault, v roku 2003 zatvorila svoju divíziu výroby automobilov. Renault nakoniec počas svojej 22-mesačnej výrobnej série predal 8 557 exemplárov modelu Avantime.
Jaguar X-Type
Jaguar vyvinul X-Type ako súčasť Ford’s Premier Automotive Group. Bol to luxusný model základnej úrovne, ktorý konkuroval BMW radu 3 a Mercedesu-Benz triedy C, ale bol postavený na platforme s pohonom predných kolies, ktorú používal Ford Mondeo. Aby toho nebolo málo, Angličania ho uviedli na trh s benzínovou V6 a pohonom štyroch kolies v čase, keď sa Európanom začali páčiť naftiaky.
Z celkového pohľadu bol ale X-Type inovatívny – bol to prvý model vybavený dotykovou obrazovkou. Rok 2001 ale nebol jeho rokom. Dokazujú to slabé predaje v Európe a Amerike a i keď sa Jaguar pokúsil zmeniť pomer síl v segmente s modelom XE, neuspel.
Aston Martin Cygnet
Od výrobcu prémiových športiakov by ste čakali asi hocičo, len nie malé mestské autíčko, no Cygnet predsa uzrel svetlo svetlo. Veľa toho pobral z Toyoty iQ a jedným z hlavných dôvodov, prečo ho Aston Martin uverejnil na trhu, boli predpisy o CO2 uložené Európskou Úniou.
Hoci dostal kvalitnejší interiér ako iQ, mini Aston si zachoval 96-koňový 1,3-litrový štvorvalcový motor Toyoty. Výrobca optimisticky oznámil, že ročne predá 4000 kusov, no výroba sa v roku 2013 zastavila na 300 kusoch, ktoré sú ale v dnešnej dobe veľmi cenné.
