Spravodajstvo
Podvodníci a zlodeji si vydýchnu. HAKA oficiálne končí po 7 rokoch. Iniciatívu občanov štát prebrať nechcel, vraj kto by to robil
HAKA, občianska iniciatíva, ktorá pomáhala hľadať kradnuté vozidlá, končí. Štefan Farkas a Roman Grožaj projektu venovali niekedy aj 12 hodín denne a bez akéhokoľvek financovania.
Zaujímali nás dôvody, prečo s projektom končia a čo bude nasledovať.
Prikladáme archívny rozhovor so zakladateľom Štefanom Farkasom z mája 2019
Vydané Text: Erik Stríž
Projekt HAKA za sedem rokov existencie pomohol tisícom ľudí nájsť svoje odcudzené vozidlá a čeliť podvodníkom s motorovými vozidlami.
Zakladateľ Štefan Farkas a jeho, podľa vlastných slov, pravá ruka Roman Grožaj oficiálne ukončili projekt s tým, že ho neodovzdávajú ďalej súkromným osobám, pretože nechcú nasledovníkov vystaviť enormnému tlaku, ktorý správa projektu obnáša.
Farkasove slová potvrdil v telefonáte pre denník Autoviny.sk aj Roman Grožaj, ktorý v rámci projektu aktívne komunikuje s občanmi a rieši jednotlivé prípady. Grožaj tvrdí, že na projekte HAKA pracoval aj 12 hodín denne popri štandardných pracovných a rodinných povinnostiach – a to celkom zadarmo.
„Fungujeme absolútne zadarmo,“ pripomína Farkas vo svojom príspevku na sociálnej sieti v skupine HAKA-Hľadá sa auto krádeže automobilov, ktorá má dnes závratných 298,9 tisíc členov. „Za vyše 7 rokov sme nikdy neprijali 2% dane, štátne dotácie ani eurodotácie.“
Môžeme to potvrdiť z osobnej skúsenosti. Napriek tomu, že pred niekoľkými rokmi aj osobe z našej redakcie pomáhal Roman Grožaj z HAKA informovať zúčastnenú verejnosť o odcudzení automobilu, odmietol ponúkaný honorár alebo akúkoľvek formu odmeny.
„HAKA mala vždy cieľ robiť zadarmo a slúžiť občanom,“ uvádza sa v príspevku informujúcom o skončení projektu HAKA.
Zaujímalo nás, či zrušenie HAKA nemá súvislosť s aktuálnym politickým dianím, zmenami v trestnom zákone či dianím v polícii.
„Nie, toto nikdy nebolo u nás témou, či je vláda taká alebo onaká. Každý máme nejaké názory, ale nikdy sme neprezentovali, ani to neplánujeme prezentovať. Zrušenie projektu nemá nič, absolútne nič s politikou, kto je vo vláde, či sa niečo ruší, neruší, naozaj nič,“ potvrdil v telefonáte Grožaj.
„Touto myšlienkou sa zaoberáme už dlho. Poviem vám to takto, čas sa nedá kúpiť. V rámci 24 hodín, ak to máte skĺbiť s deťmi, rodinou, prácou, dá sa to do nejakej fázy, ale už to nabralo také rozmery a objemy, že z dvanástich hodín som pomaly osem hodín na telefóne,“ hovorí Grožaj.
Čo bude s projektom ďalej?
„Tristotisíc je iba počet členov, ale keby sa to meralo aj inak, tých ľudí by bolo oveľa oveľa viac,“ povedal Grožaj pre Autoviny.sk.
Projekt HAKA má teda význam pre celú krajinu a môžeme ho považovať za vydanený a účinný projekt občianskej iniciatívy, ktorá sprevádza obete trestných činov až k riešenia danej veci s políciou.
Projekt HAKA-Hľadá sa auto krádeže automobilov týmto končí bez nasledovníka.
„Skupinu na odhaľovanie podvodníkov som zrušil dnes. V tejto práci by nikto nepokračoval. Keby áno chcel by som vidieť blázna ktorý by kvôli pomoci iným chodiť na políciu, aby vysvetľoval všetko, za čo podvodníci podávajú trestné oznámenia alebo kto by riskoval svoj život alebo majetok. Táto skupina je dosť nebezpečná pre bežného občana, ktorý by takto chcel ľuďom pomáhať. Toto riskovať nebudem,“ uvádza Farkas.
Grožaj potvrdil, že v minulosti sa obaja predstavitelia HAKA stretli aj s antikampaňou, ale ukončenie projektu nie je reakciou na aktuálne vyhrážanie sa. Spomína na plagátovú antikampaň alebo na to, ako omylom niekto pomaľoval dom Farkasovmu susedovi.
„V roku 2018 sme to ponúkali ministerstvu, nech si to zoberú a spravujú, ale to bolo akoby sme im dali pŕhlavu do ruky, odskočili hneď, že toto oni robiť nebudú. Hlavne na to nemajú kapacity a kto by robil zadarmo,“ hovorí Grožaj. Zároveň však podotýka, že keby sa takýto projekt stal štátnym, mohla by sa z neho vytratiť občianska iniciatíva, ktorá HAKA poháňala.
Ďakujeme obom správcom projektu za ich cennú a dôležitú prácu, ktorú vykonali pre túto krajinu v uplynulých rokoch!
Archívny rozhovor so Štefanom Farkasom z mája 2019
Facebooková stránka HAKA – Hľadá sa auto krádeže automobilov vznikla v roku 2016, no ozajstný boom zažila až v minulom roku. Ako sa celý projekt vyvíjal a na základe čoho vlastne vznikol a čo bol zlomový bod?
Začínal som v júli v roku 2016, keď som založil stránku Hľadá sa auto krádeže automobilov. Dôvod bol pomerne jednoduchý, celý život sa venujem bezpečnosti a viac ako 11 rokov som bol bezpečnostným manažérom vo veľkej nadnárodnej firme. Spravoval som viacero firiem, ktoré sa venovali logistike, takže som mal pod palcom veľké logistické centrá. Podieľal som sa na tvorbe bezpečnostných procesov a podobne, no dostal som sa pod istý bod, keď som sa vo firme nachádzal viac ako doma. Po návrate na Slovensko som chvíľu pôsobil na ministerstve dopravy, neskôr som pôsobil ako oblastný riaditeľ v slovenskej bezpečnostnej firme. K odchodu z tejto oblasti ma prinútili na jednej strane vážne zdravotné problémy, na druhej strane plat stredného manažmentu je na Slovensku dosť nízky na to, aby sa oplatila tvorba zisku pre firmy na úkor osobného času a zdravia.
Celý život sa venujem bezpečnosti a ochrane majetku, poznám bezpečnostné procesy a viem, ako funguje organizovaný zločin a veľmi rád ľudom pomáham, napokon, ak vám ukradnú auto, väčšinou ste v tom sami, nanajvýš vás poľutujú.
Stránke som sa spočiatku nevenoval intenzívne aj preto, že som bol stále nielen zamestnaný, ale aj plne vyťažený, takže ešte v roku 2017 mala skupina iba 8- až 9-tisíc ľudí a hoci skupina pozvoľne rástla, jej účinnosť bola slabá. Uvedomoval som si najmä to, že kradnutých áut pribúdal, no našlo sa ich iba zopár. Potreboval som zvýšiť účinnosť, preto som prišiel s nápadom vytvoriť aplikáciu, ktorá by spoznávanie kradnutých áut uľahčila.
Spomínate aplikáciu. Bola práve ona zlomovou udalosťou pri zvýšení počtu členov skupiny?
Aplikácia výrazne prispela nielen k zvýšeniu počtu členov, ale najmä k efektivite našej skupiny. Hoci impulzy na fungovanie našej skupiny som pridával aj ja počas môjho pobytu v nemocnici a zotavovania sa. Prakticky ihneď, ako som sa začal venovať skupine, rástol nielen počet členov skupiny, ale aj počet kradnutých áut. Rozhodol som sa s tým niečo robiť. Ako bezpečnostný technik som postupy poznal, dostal som nápad spraviť aplikáciu. Dal som tak výzvu na Facebook d našej skupiny, kde som hľadal niekoho, kto by nakódoval aplikáciu. Ozval sa mi jeden študent, ktorý tvrdil, že nejaké skúsenosti má a že mi s tým pomôže. Keďže nebol naporúdzi nik iný, rozhodol som sa spolu s týmto študentom navrhnúť aplikáciu s názvom HAKA.
Ako je na tom aplikácia dnes?
Naša aplikácia k dnešnému dňu má vyše stotisíc stiahnutí a denne sa vykonáva vyše tritisíc kontrol. Osobne vidím kontrolované vozidlá a, samozrejme, vidím aj výsledok, anonymita „kontrolóra“ je však zachovaná. Vidím aj výsledky jednotlivých kontrol, ak sa v systéme nachádza nula, vozidlo je v poriadku, ak je tam jednotka, vozidlo bolo v pátraní. Celkovo sme k dnešnému dňu vykonali vyše 1,2 milióna kontrol cez našu aplikáciu.
Wau! To sú neskutočné čísla pre jednu aplikáciu a občiansku družinu na Facebooku. Plánujete sa rozšíriť aj do okolitých štátov?
Nieže plánujeme, ale už dnes naša aplikácia dokáže kontrolovať vozidlá až z ôsmich štátov a, samozrejme, je tak v daných štátoch aj využiteľná. Funguje na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Nemecku, Litve, Belgicku, Slovinsku, Holandsku a okrem toho sa využíva aj jedna špeciálna databáza, ktorú využíva naša aplikácia. Takže ak vám ukradnú vozidlo a dostane sa do databázy kradnutých vozidiel, naša aplikácia dokáže toto vozidlo vypátrať v prípade, že by niektorí z našich členov kontroloval vaše kradnuté vozidlo. Naša aplikácia však neodhaľuje iba kradnuté vozidlá, dokážete skontrolovať aj evidenčné číslo, respektíve to, na aké auto bolo dané evidenčné číslo vydané. Inak povedané, môžete zistiť, že EČV bola vydaná na strieborný VW Golf, nie na červenú Kiu Ceed. Takto sme dokázali párkrát prichytiť páchateľov priamo pri čine. Zlodeji si totiž na kradnuté autá namontujú EČV z iného vozidlo tak, aby ich policajné automobily vybavené systémom SOITRON automaticky nerozpoznali ako kradnuté.
Koľko vozidiel sa vám do dnešného dňa podarilo nájsť a vrátiť pôvodným majiteľom? Mám chuť povedať, že ste úspešnejší ako polícia.
Nie, to nie sme. Na Slovensku bolo minulý rok ukradnutých vyše 1 400 automobilov, z ktorých bolo nájdených zhruba 600 a naša skupina objasnila alebo výrazne prispela k objasneniu 93 ukradnutých automobilov. Z týchto čísel vyplýva, že polícia je úspešnejšia, má to však svoje veľké ALE. Ak porovnáme vybavenosť polície, ich rozpočet aj fakt, že polícia má niekoľko útvarov, ktoré sa venujú výlučne majetkovej kriminalite, tak v zrkadle týchto faktov je naša skupina a aplikácia mimoriadne úspešná. Naši členovia to robia na báze dobrovoľnosti a vo svojom voľnom čase. Náš rozpočet na mesiac je iba tisíc eur, v zásade nás podporuje päť firiem po dvesto eur. Z tisíc eur kryjeme naše náklady na telefónne účty, keďže potrebujeme dáta, platíme servery a, samozrejme, keďže kontrolujeme autá v teréne, potrebujeme hradiť aj pohonné látky.
Nedá sa mi neopýtať, ak ľudom nájdete auto, zvyknú sa vám ľudia odvďačiť aj finančne?
Nie, naša pomoc je bezplatná. Za celú existenciu sme nezobrali od majiteľa ukradnutého auta žiadne peniaze. Jedine jeden majiteľ ukradnutého Mercedesu nám na skupinu prispel po tom, čo sme mu našli vozidlo. No dodnes to ľutujem, lebo naša skupina funguje na báze dobrovoľnosti. Máme síce transparentný účet kvôli sponzorom, no cieľom našej činnosti je pomáhať ľudom a za to sa peniaze neberú. Dva roky som túto činnosť vykonával úplne zadarmo, od 10. 1. 2018 máme dve autá požičané od sponzorov, a tak, ako som spomínal, ďalší sponzori nám prispievajú na chod skupiny HAKA. Nepoberáme ani eurodotácie, ani iné formy podpory, lebo mojím osobným cieľom je, aby táto činnosť slúžila ľudom a nebola spolitizovaná ani inak zneužitá inými osobami na osobné ciele.
Prečo sa tak bránite prijať nejakú finančnú pomoc, nemyslíte si, že by sa mohla zvýšiť účinnosť pri hľadaní kradnutých áut?
Bránim sa tomu najmä preto, aby to v mysliach ľudí neskĺzlo do roviny biznisu. Ak by našu aplikáciu i skupinu začali vnímať ľudia cez peniaze, zrejme by množstvo členov odišlo a angažovanosť by zrejme klesla tiež. A to nie je mojím ani naším cieľom, ak môžem hovoriť za svojich kolegov. Ja som sa v tejto skupine našiel, som rád, že môžem a najmä viem pomôcť. Teší ma, že som mohol zúročiť svoje znalosti z oblasti bezpečnosti a pomôcť niektorým s hľadaním ich kradnutých áut.
Ako sa k vašim aktivitám stavala polícia? Rokovali ste s nimi o spolupráci, prípadne vás podporujú?
Odpoveď na túto otázku by som rozdelil na dve časti. Veľmi si cením prácu niektorých policajtov a musím povedať, že aj na prezídiu mi niektorí poskytli pomoc, napríklad Petar Lazarov či pán viceprezident Ľubomír Ábel, ktorí k nám boli ústretoví a nápomocní. No čím vyššie sme sa k predstaviteľom polície dostali, tým menšia bola ochota pomôcť. Pritom sme chceli iba prístup do databázy kradnutých vozidiel, aby sme mohli zvýšiť účinnosť našej aplikácie. Ponuky pripojiť sa k dobrovoľným strážcom poriadku radšej nekomentujem. Osobne v tom vidím akýsi strach o výsledky práce polície, ktoré sú často vykúpené drahými investíciami a o tieto zásluhy nechcú vedúci pracovníci prísť. Zmena nastala až po príchode novej pani ministerky Sakovej, no to sme už mali aplikáciu vyvinutú a začali sme dosahovať aj výsledky a zároveň sme mali prístup k relevantným databázam. Opakujem, prácu mnohých policajtov si cením a najmä radoví policajti sú mnohokrát našimi fanúšikmi, členmi a aj sa aktívne podieľajú na hľadaní automobilov. Problém na vyšších poschodiach polície nechcem a zrejme ani neviem riešiť a možno som aj trocha rád, že HAKA ako skupina je úplne nezávislá od politiky a neslúži žiadnej ideológii.
Ak sa dobre pamätám, chceli ste vykonať aj test zabezpečovacích zariadení. Napokon sa však neuskutočnil. Prečo?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Sú to peniaze, ktoré sme na absolvovanie testu nezohnali. Chceli sme otestovať desať systémov, mali sme nakontrahovaných aj profesionálnych zlodejov a pripravené aj autá na test, potrebné financie sa nám však nepodarilo zohnať. Navyše, akýkoľvek víťaz testu by mal automaticky PR s ohľadom na dosah skupiny. Takže sa veľký test napokon nekonal, najmä preto, že vlastné peniaze som už nebol ochotný do tohto projektu investovať. A rovnako som sa bál aj spochybnenia samotných výsledkov.
Ako vidíte budúcnosť skupiny HAKA?
Momentálne riešime nielen krádeže, ale aj neprepísané vozidlá, prípadne krádeže kolies a podobne, snažíme sa pomôcť, kde sa dá. Zároveň vyvíjame aplikáciu a v súčasnosti používame už jej druhú verziu. Naša aplikácia neregistruje iba dáta kradnutého vozidla, ale aj fotografie kradnutého auta a takto vyriešené to momentálne nemá ani polícia. Dokonca sme testovali aj online kontrolu vozidiel cez kamery, kde by boli EČV nasnímané a v reálnom čase aj skontrolované. Automaticky a bez zadávania. Túto aplikáciu voláme HAKA-tron, no narážame na problém kapacity servera, lebo množstvo áut, ktoré dokážu byť takto skontrolované, je veľmi veľké a potrebovali by sme mať rezervovanú veľmi veľkú kapacitu servera, ktorú nevieme momentálne prefinancovať. Narážame na úspech vlastnej skupiny, ktorý už naráža na limity môjho osobného času. To znamená, že neviem garantovať maximum služieb, veď okrem našej skupiny chodím denne do roboty. A opakujem, mojím cieľom nikdy nebolo zarábať na hľadaní ukradnutých áut, ale reálne ľudom pomáhať. No všetko má svoje limity, aj môj osobný čas. Kým budem vládať, budem ľudom pomáhať.
Ďakujem za rozhovor. Zhováral sa Majo Bóna.
Erik Stríž
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk