Milovaná a nenávidená. Škoda 1203 oslávila 55 rokov. Aký bol jej príbeh?
Kto nezažil Škodu 1203, nevie, aké to je jazdiť v pravom socialistickom aute. Už od začiatku bola odsúdená na (ne)úspech, a napriek tomu sa vyrábala dlhých 49 rokov.
Kedy vznikla originálna myšlienka postaviť auto tohto typu?
Čo stálo za jej pomalou jazdou v smútočnom sprievode či pri stúpaní do kopca?
Vydané Text: David Hecl
Ťažký život legendy sa začal už v 50. rokoch minulého storočia. Začiatok druhej polovice minulého storočia priniesol zvýšený dopyt po malých dodávkach, ktoré by boli schopné odviezť náklad, no zároveň by boli menšie ako brzdy ciest, dobové nákladné autá. Keďže vtedajší režim si nemohol dovoliť siahnuť po moderných západných dodávkach, ako Volkswagen T1 či Ford Transit a „priatelia zo Sovietskeho zväzu“ mali dosť práce s produkciou dodávok pre svoj trh, padlo rozhodnutie. Príbeh Škoda 1203 sa oficiálne začína.
Začala sa pohroma
Písal sa rok 1955 a Ministerstvo automobilového priemyslu vydalo zadanie na vývoj vozidla s trambusovou karosériou, ktorý mal vychádzať zo Škody 1200. Táto úloha teda logicky pripadla Škode. Prvé prototypy, dnes už legendárnej „tisícdvestotrojky“, vznikli krátko nato. Avšak, mali podobne veľa problémov ako finálny produkt. Hlavným z nich bol mizerný výkon, ktorý mal motor s koncepciou historického agregátu z Popularu 1100 OHV z roku 1938. Pre potreby dodávky však bola upravená prevodovka. Auto v štádiu prototypu aj tak nedosahovalo tých kvalít, ktoré sa od neho očakávali. Možno aj práve pre takéto fiasko bol v roku 1958 projekt ukončený (oficiálne pre nedostatok peňazí).
Dopyt po moderných dodávkach mala zažehnať „moderná“ Škoda 1203.
Vtedajší režim sa začal zameriavať predovšetkým na výstavbu novej haly v Mladej Boleslavi, kde mala prebiehať výroba nového typu auta s koncepciou všetko vzadu. Áno, tipujete správne. Išlo o Škodu 1000 MB. Napriek avizovanému nedostatku financií chytré hlavy minulého režimu na príkaz KSČ vývoj Škody 1203 už o rok neskôr obnovili. Každému bolo jasné, že projekt bude mať finančné problémy, no cesty späť už nebolo. O dva roky neskôr boli sfinalizované prototypy s konečnou podobou a začalo sa ich testovanie. Aj keď niektorí stále požadovali dodávku s pohonom oboch náprav alebo dokonca dodávku určenú pre armádne využitie, Škoda 1203 bola len krok od sériovej výroby. Povolenie na spustenie linky prišlo v roku 1963. Tým sa to však ano zďaleka nekončí.
Konečne
Trvalo totiž ďalších 5 dlhých rokov, pokým sa podarilo prvej dodávke, s extrémne ľahkým zadkom a motorom medzi prednými sedadlami, zísť z výrobnej linky. Škoda 1203 bola týmto odsúdená na (ne)úspech. Desať rokov od začatia vývoja sa Mototechna zaviazala, že ročne bude odoberať až 7-tisíc vozidiel. Nakoľko to bolo pomerne sľubné číslo, dopomohlo to k spusteniu samotnej linky. Nič to však nemenilo na tom, že v momente, keď bola prvá dodávka od Škody odovzdaná zákazníkom, bola vlastne už najmenej 13 rokov stará. Navyše, nedostatok rôznych komponentov vyriešili súdruhovia tým, že ich jednoducho prebrali zo Škody 1000 MB. Reč je napríklad o zadných svetlách, prístrojove doske, kľučkách dverí a mnohom inom. Podobný prístup vypožičiavania si dielov z iných modelov mladoboleslavskej značky si pritom „tisícdvestotrojka“ zachovala až do rozdelenia Československa.
Plán ako často premazávať jednotlivé dielce na Škode 1203.
Poznali triky
Prvotné nadšenie, ktoré 1203-ka spôsobila na veľtrhu v Brne, vystriedali rozpačité reakcie vodičov, ktorí si ju vyskúšali. Auto, ktoré bolo dlhé 4 520 milimetrov, malo rázvor len 2 320 milimetrov, teda o 100 milimetrov menej ako Škoda Citigo. Tá ale merala o takmer meter menej. Nič to ale nemenilo na tom, že dodávka mala papierovú nosnosť až jednu tonu. S pohonom zadnej nápravy však mali mnohí problém vôbec sa pohnúť, najmä keď mali auto prázdne a boli na mokrej či zamrznutej vozovke. Niektorí pamätníci uvádzajú, že auto sa dokázalo pohnúť až vtedy, keď si do priestoru pre náklad prihodili dva-tri betónové obrubníky.
Naopak, pri plnom zaťažení slabučký motor nevedel, čo robiť a autu trvalo neskutočne dlho, pokým sa dostalo aspoň na rýchlosť aspoň 50 km/h. K tomu sa navyše pridala aj charakteristická kulisa radiacej páky. Vodiči si medzi prvým a tretím stupňom vyberali formou lotérie a necitlivé riadenie umožňovalo otočiť volantom o viac ako pol otáčky bez akéhokoľvek okamžitého pohybu kolies. S „tisícdvestotrojkou“ tento nedostatok prežil niekoľko dlhých rokov.
Inzercia
Inzercia
Jedna z karosárskych verzií legendárnej Škody.
Príbeh sa nekončí
Príbeh sa však ani zďaleka nekončil. Rok po príchode ruských tankov sa do výroby dostali aj ďalšie vyhotovenia Škody 1203. Išlo o legendárnu sanitku, valník či dokonca 5-miestne kombi. Aby bol celý paradox doby zavŕšený, v roku 1970 sa zo sanitky stal pohrebák. Ten bolo možné dokonca zakúpiť so špeciálnou redukciou prevodovky, ktorá mu umožňovala pomalú jazdu v smútočnom sprievode. S trochou nadhľadu teda môžeme povedať, že „tisícdvestotrojka“ bola životným autom. Niektorých „šťastlivcov“ totiž odniesla od pôrodnice až do smútočnej miestnosti.
Postupne sa však výroba začala presúvať z Vrchlabí do Trnavy. Bolo to spôsobené potrebou priemyselnej vyrovnanosti. A tak úlohu vyrábať auto dostala fabrika Kovosmalt Trnava, ktorá dovtedy nemala s výrobou podobného produktu skúsenosti a produkovala napríklad práčky. Od roku 1968 bola paradoxne dodávateľom motorov práve pre túto dodávku. Celý prenos výroby bol zavŕšený v roku 1973. Autá vyrábané v Trnavských automobilových závodoch (TAZ), ako sa neskôr Kovosmalt Trnava volal, kvalitou neoslňovali. Väčšina z nich sa vyrábala štýlom „do-do“ (dorobíš doma), a to aj napriek tomu, že v roku 1974 prišla väčšia modernizácia.
Do kopca horolezec, z kopca plavec
Ani tá ale nepriniesla nový motor. Stále sa medzi prednými sedadlami nachádzal slabučký 1,2-litrový motorček s výkonom 33 kW (45 k). Motor bol tak slabý, že priniesol viac vrások na čele ako úsmevov z jazdy. Dokonalým príkladom bola hučiaca sanitka, ktorá brzdila premávku ako najrýchlejšie vozidlo v koone pri stúpaní do kopca. Prevodovka v nej bola navrhnutá skôr na jazdu po rovine, a preto sa často stávalo, že pacienti v nej počuli hlučný zvuk motora, ktorý sa snažil zdolávať stúpanie na ceste za záchranou. Pozitívom je, že aspoň personál a ošetrujúci lekár mali výhodu. Mohli sa hlavou zaprieť o strop a tak sa ochránili pred plavným štýlom jazdy. Ten mnohým pacientom okrem dôvodu ich jazdy v sanitke mohol spôsobovať aj morskú chorobu.
Od vanu a valníku, cez mikrobus či sanitku až k pohrebnému vozu so špeciálnou redukciou prevodovky na pomalú jazdu. Škoda 1203 bola auto mnohých tvárí.
Sanitka-nesanitka, moderné dvojokruhové brzdy dostala Škoda 1203 až v roku 1980. Teda celých 12 rokov po prvom vyrobenom kuse. Ak teda dovtedy niekto prešliapol brzdový pedál až na podlahu bez odozvy, mohol sa čiastočne spoľahnúť na ručnú brzdu, ktorá prebrala úlohu brzdy záchrannej. Rok 1985 predsa len mnohých potešil. Už TAZ Š-1203 M dostal silnejší 1,5-litrový motor s výkonom 42 kW (57 k) a 5-stupňovou prevodovkou, no pôvodný staručký motor sa stále vyrábal až do roku 1989.
Výroba aj po prevrate
Aj po prevrate v roku 1989 sa TAZ Š-1203 (neskôr TAZ 1500) naďalej vyrábal. Na začiatku 90. rokov prišla modernizácia, ktorá opäť dodala recyklované prvky z iných modelov. Išlo predovšetkým o prístrojový štít zo Škody 125. Postupne, aj vďaka príchodu západných áut, o našu legendu záujem upadal. Nedopomohla k tomu ani laminátová nadstavba strechy z roku 1992, ktorá dokázala zvýšiť objem úložnej časti auta až na 6,35 m3. Taktiež nepomohlo ani prepracované riadenie, ktoré sa zbavilo charakteristickej črty starších áut alebo posuvné dvere, ktoré TAZ dostal v roku 1995. Nasadenie naftového motoru s objemom 1,9-litra od Volkswagenu v roku 1997 bolo už len akýmsi výstrelom do prázdna.
V roku 1998 ešte TAZ 1500 dostal lepšie plastové nárazníky či dokonca elektrický ventilátor pre chladenie benzínového motora. V roku 1999 aj napriek tomu prišlo definitívne ukončenie výroby v Trnave a presun niektorých častí linky naspäť do Českej republiky. Tam sa ich ujala firma Ocelot Roman Jirouš v Žacléři, ktorá postupne v malej výrobe pokračovala. Neskôr sa vyrábali už len jednotlivé komponenty a staré autá prechádzali prerábkami. V roku 2017, teda celých 49 rokov po prvej vyrobenej Škode 1203, opustil obmedzenú výrobnú linku posledný nový kus tohto legendárneho auta.
49 rokov výroby
Samotná sériová výroba trvala neskutočných 31 rokov. Do roku 1981 sa vyrobilo 69 727 kusov Škody 1203. Výroba pokračovala s rôznymi obmenami, čo v konečnom zúčtovaní toto číslo o niečo zvýšilo. Napriek mnohým zlým skúsenostiam od viacerých bývalých vodičov tejto dodávky, jej cena dnes rastie. Nárast ceny je spôsobený aj tým, že mnohí majitelia sa v minulosti s radosťou jednotlivých exemplárov zbavovali čo vyvtorilo ich nedostatok. Škoda 1203, TAZ Š-1203 či TAZ 1500 aj tak zostanú neodlúčiteľnou časťou našej automobilovej histórie. Niektorým pripomenú príjemné chvíle ich skoršieho života či mladosti, niekto si zase s úsmevom spomenie na útrapy, ktoré s nimi zažil. Jedno je ale isté. Kto sa v nich aspoň raz nezviezol, nikdy nespoznal pocit z jazdy v pravom československom socialistickom aute.
David Hecl
Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.
