Jedinenčný roadster sa zrodil v hlave Boba Lutza (dnes viceprezident GM) pred 25 rokmi, ako koncept debutoval na začiatku roka 1989 v Detroite. Mimoriadne pozitívna reakcia publika sa postarala o to, že v roku 1992 sme spoznali sériovú verziu targa-roadstera Dodge Viper s dvoma bočnými výfukmi, trojramennými diskami kolies a najmä obrovským osemlitrovým motorom V10 z pick-upu. K vtedajšiemu majetku Chrysleru patrilo aj Lamborghini, ktoré dostalo úlohu motor upraviť pre športové auto, avšak nie všetky návrhy boli akceptované. Dvojventilový agregát tak začínal na 300 kW a 630 Nm, pri pohotovostnej hmotnosti 1 490 kg bol Viper riadny divoch.
V roku 1996 nasledovala verzia kupé (už bez bočných výfukov), ktorá sa dostala aj do pretekov. Vo farbách tímu ORECA vyhrala v Le Mans či Daytone (kategóriu GT2). V roku 2003 prišla na trh vizuálne menej výstredná druhá generácia (bočné výfuky sa však vrátili), od začiatku s oboma verziami karosérie. Aj tu pracoval pod kapotou motor V10, avšak zväčšený až na 8,3 resp. po facelifte 8,4 litra. V rámci upratovania koncernu Chrysler bol Viper škrtnutý z programu. Po prevzatí Fiatom sa však Sergio Marchionne rozhodol Zmiju (preklad mena Viper) oživiť. Ako samostatný model vzniklo nové kupé pod hlavičkou oddelenia Street and Racing Technology, čiže SRT. V rámci koncernovej politiky Viper aktuálne nespadá pod žiadnu značku.
Exotickosť Vipera zostala zachovaná. Pod dlhočiznou prednou kapotou je opäť motor 8.4 V10 s hliníkovým blokom, ktorý na 477 kW a 813 Nm (najvyšší krútiaci moment atmosférického motora v sériovom aute) nepotrebuje prepĺňanie. Konštrukcia kombinuje hliník a uhlíkové vlákna, podľa verzie auto váži od 1 495 do 1 556 kg. Napriek tomu má Viper najmä v porovnaní s prvou generáciou luxusnú výbavu s xenónovými svetlami, sedempalcovým displejom namiesto prístrojov, ozvučením Harman Kardon či koženým čalúnením O zastavenie sa starajú štvoripiestikové brzdy Brembo s priemerom kotúčov 355 mm. Špeciálne pneumatiky dodáva Pirelli.
Do Európy sa oficiálne dovážala prvá generácia po facelifte a potom druhá generácia pred faceliftom. V roku 2006 sa však dovoz zastavil. Hoci sa špekulovalo o tom, že nový Viper príde aj do Európy (úpravy podľa tunajších predpisov mala realizovať firma Prodrive), koncern dnes hovorí, že import na starý kontinent nie je na programe dňa. Oficiálne sa chce Chrysler koncentrovať na domáci trh, zákulisné správy však hovoria o tom, že desaťvalec s realtívne čistými emisiami by bol na európske pomery aj tak nedostatočne ekologický. Príčinou by mohla byť tiež cena, ktorá by sa z amerických 97 395 dolárov (základ) vyšplhala až niekam k 140 000 dolárom, teda odhadom 105 000 eur. To je viac ako stojí konkurenčný Chevrolet Corvette. Oproti výkonovo porovnateľným autám ako Mercedes SLS AMG, Ferrari 458 Italia či McLaren MP4-12C sú to stále polovičné peniaze, tu je však dôležitý aj správny imidž a ten Viper, žiaľ, nemá. Chevrolet však plánuje upraviť Corvette aj pre ľavostrannú premávku a prípadný úspech Corvette Sting Ray by mohol Chrysler zlomiť.
rum
