Bloodhound odhalil koncept najrýchlejšieho auta planéty. Dizajnom pripomína skôr motorový čln pripútaný k rakete, ako auto, ktoré by ste si mohli predstaviť.
Modro-oranžový tubus s nasávaním vzduchu ako zo supersoniku F-16, zadným „smerovým“ kormidlom a mini kolieskami v aerodynamických krytoch dostal náročnú úlohu. Má sa pokúsiť prekonať šialenú métu 1 000 míľ za hodinu, čiže 1 610 km/h! Samozrejme po kolesách a na zemi. Lietať nemá, to by sa nemuselo skončiť šťastne. Do kokpitu ale paradoxne usadne pilot kráľovského letectva sedlajúci Phantom F-4 a Tornado – Andy Green. Istotne si na neho spomínate, v roku 1997 sa na soľnom jazere vystrelil v Thruste SSC na 1 228 km/h (766 míľ) a stal sa najrýchlejším mužom na štyroch kolesách.
Spoločnosť Bloodhound zatiaľ predstavila len repliku, respektíve nepojazdný, 12,8 metrov dlhý model z rezinu, sklenených vlákien a 5 m3 polystyrénu. Je tak natiahnutý, že na jeho plochu by sa zmestili štyri za sebou zaparkované vozidlá Mini. Aerodynamika sa pod vedením Rona Ayersa skúšala miliónmi prepočtov a počítačovo modelovanou dynamikou tekutín na Univerzite Swansea. O šesťvrstvové lakovanie Akzo Nobel sa postarali experti na vojenské a civilné lietadlá, váha sa ustálila na 950 kg a o prepravu troch samostatných kusov do Farnborough (kvôli enormnej dĺžke) sa postaral Hauliers G&J Lockwood.
Vývoj „rakeťáka“ sa nesie v znamení hesla „priveďme mládež k technickým vedám“. Projektu sa účastní aj minister školstva a promočné aktivity sa už rozbehli naplno. Andy začal poctivo trénovať, pri rekordne spred trinástich rokov mal totiž problémy so samotným riadením a musel podstúpiť základné školenia v jazde. No šepká sa, že už vo svojej stíhačke skúša strmhlavý let a prudké klesania. Pri maximálnom zrýchlení Bloodhoundu sa pilotovi totiž nahrnie všetka krv a telesné tekutiny do zadnej časti tela a mozgu, pri brzdení sa zasa presunie do nôh a hrozí okamžitá strata pamäti. Následky by boli konečné pre pilota, i vozidlo…
