V topánkach mám piesok, v interiéri je piesok, všade je tá sypká vec… a to bol iba tréning. Zúčastnil som sa na jednom z posledných testovaní pred rely Argentína – Čile… nezabudnuteľné.
**Púštna búrka** Sedím obopnutý v pretekárskom sedadle, pripútaný päťbodovým bezpečnostným pásom v prerobenej Toyote Hilux Dakar so šesťvalcovým naftovým motorom. Agregát nepociťuje žiadnu nervozitu a pritom je pod nami obrovská priepasť. Práve som prešiel niekoľko sto metrov po hlbokom piesku a na prvýkrát sa mi podarilo dostať terénny pickup cez navlhnuté pieskové jazierko na vrchol krátera, odkiaľ sa musím spustiť dole na jeho dno. Tam ma čaká fotograf so svojím asistentom a striehnu na každý môj úkon či malú chybu. Auto kotúľajúce sa dole kopcom je vždy zárukou energických fotografií.
Cesta dole nebola až taká dramatická, len ten sklon cesty-necesty ma trocha vystrašil. To však už počujem v diaľke ohromný zvuk gigantického šestnásťlitrového osemvalca Deutz, ktorý poháňa pretekársku Tatru. Vyberám sa preto do provizórneho depa, kde budú zbierať z Tatry dôležité údaje. Český tím prišiel do vojenského priestoru v Malackách testovať a doladiť podvozok, aby sa potom s pokojným svedomím mohli zúčastniť drsnej rely Argentína – Čile.
Približne 800 konských síl a krútiaci moment vyše 3 000 Nm, 20 prevodových stupňov, 900-litrová nádrž a spotreba na 100 km pri záťaži vyše 100 litrov. Zelená Tatra je pri „mojom“ Hiluxe obor, ktorý keď sa nadýchne, zhltne pickup aj mňa bez varovania. Niekoľko členov tatrováckeho tímu si spomína na Toyotu… veď prečo aj nie? Zúčastnila sa na niekoľkých pretekoch a dnes slúži hlavne fotografom ako sprievodné vozidlo pre materský tím. Teraz si však prišla zaspomínať na ostré kilometre. O chvíľu sa k nám pridá jeden z našich najlepších country crossových motocyklistov, ktorý sa na svoj prvý Dakar len chystá, Štefan Svitko. Súboj, teda pre Tatru a motocyklistu tréning, sa môže začať.
Štefanova pretekárska KTM naštartuje bez mihnutia oka, nasleduje tiché naštartovanie japonského šesťvalca, zaklapne sa kabína kamióna a okolie zaplní hrom nazúrenej búrky Deutz. Osemvalec vypustí do okolia nejaké to kilo CO2 a všetky tri vozidlá sa vyberú do náruče vojenského priestoru. „Drž to v tom piesku na dvojke, daj mu pokojne plyn na podlahu, Hilux to tak má rád,“ neustále si opakujem inštrukcie jedného člena vlastne konkurenčného tímu. Motocyklista sa stráca v priestore pieskového cvičiska, vlhký piesok mi teatrálne nasypal až na strechu Toyoty. A Tatra? Jej pilot pritlačil plyn o vysokú podlahu kamióna, newtonmetre sa zaryli do sypkého podkladu a po zelenom aute ostal len dym z obrovských komínov.
V interiéri Toyoty všetko vŕzga, akoby sa chcela rozpadnúť. Dokonalé bočné vedenie škrupinových sedadiel a bezpečnostné pásy mi nedovolia jediný ležérny pohyb. Neustály boj rúk so šialene sa krútiacim volantom ma drží pri 100-percentnej koncentrácii. Volant si robí, čo chce, teda aj kolesá si robia, či chcú a mojou úlohou je držať ich v požadovanom smere, vnímať napruženia podvozka a nenechať sa prevrátiť. Jednoduché… možno! Tatra si išla odkrútiť ďalšie testovacie kolo, ja zatiaľ dostávam ranu zospodu, nepripraveným pľúcam to vyrazilo dych a motocyklista čaká na mieste, kde nás majú odfotiť. Narovnám si chrbticu a môžeme ísť ďalej. Kolo za kolom zrýchľujem, dostávam Toyotu do rúk a nenechávam si vyrážať dych. Začínam stíhať okoliu. Len tá Tatra mi robí vrásky, nestíham jej.
Pre mňa zábavu, pre ostatných tréning ukončilo oranžové svetlo, ktoré mi do tváre zakričalo, že nafty už niet. Pripojil som sa teda k tímu zelenej Tatry a múdro som sa vopchal do otvoreného motorového priestoru, kde mechanici práve všakovakými impertinentnosťami popisovali poruchu. Bolo treba rýchlo vybrať ventilátor, ktorého veľkosť prekvapila aj veľkosť mojej Toyoty. Ostatní mechanici zatiaľ merali stav tlmičov, teplotu oleja v tlmičoch, zbierali posledné údaje predtým, ako sa svorne poberú za pretekárskym dobrodružstvom do Argentíny, kde sa pokúsia zdolať 9 037 km súťaž. Z toho 4 810 km tvoria merané úseky, ktoré sa nesú v znamení piesku, dún a jemných sypkých zradností.
Rely Argentína – Čile štartuje na Nový rok 2010 v Buenos Aires a trasa bude viesť cez argentínske Pampy, niektoré osvedčené úseky sa pôjdu dokonca v opačnom smere – meraný úsek v Sierra Cordoba, ktorá je známou rýchlostnou skúškou z rely Argentína. Na pretekárov čakajú: sypký biely piesok vo Fliambale, púšť Atacama, duny v okolí San Rafaela a ďalšie menej či viac zradné miesta.
Poďakujem všetkým zúčastneným, posadím svoje dobité telo do Toyoty a vyberiem sa domov, plný dojmov a nových zážitkov. Tím okolo zelenej Tatry ešte niekoľko dní ostal trénovať, motocyklista odišiel s úsmevom niekam preč a ja… mám nový sen. Pozrieť sa do Argentíny.
Text: Samuel Vanko
Foto: Erik Toček
