FASCINÁCIA: Ferrari 599 GTB Fiorano HGTE a California
Po dvoch dňoch strávených v slnkom rozhorúčenom Taliansku za volantom Ferrari 599 GTB Fiorano HGTE a kabrioletu California si človek odnesie nielen spálenú hlavu, ale tiež poriadne rozpálenú telesnú schránku.
Vydané Text: Redakcia
Maranello vyzerá ráno podobne ako veľa iných mestečiek v severnom Taliansku. Už od samého východu slnka je vzduch schopný vás uvariť. Je také teplo, že nebo nie je azúrovo modré, ako sa spieva v toľkých plážových hitoch o Taliansku, ale zlovestne biele. Jedna zásadná vec však Maranello odlišuje od Sien a Ravenn: na kruhových objazdoch nejačia Vespy, ale burácajú Ferrari. A že ich tu je! V uliciach ich zabiehajú prominentní technici z fabriky, bez skúšobnej jazdy sa neexpeduje k zákazníkovi žiadne auto. Po troch dňoch si už zvyknete, že vás od rána do súmraku budia z letnej letargie ukričané osem- a dvanásťvalce. A teraz sa do tohto koloritu zaradíme aj my.
Lenže zatiaľ čo mechanici odjazdia sotva niekoľko desiatok kilometrov, my môžeme vrátiť kľúčiky od novučičkého Ferrari California až večer. Povolanie novinára umožňuje zviezť sa v rôznych skvostoch, a tak nás, úprimne povedané, úhľadne zaparkovaná California pred slávnou bránou s nápisom Ferrari práve neuchvátila. Tvarmi skôr uhladená (jeden Talian sa nás dokonca pýtal, či je to naozaj Ferrari!), zadná časť väčšia trocha viac, ako sa na štýlové auto z Maranella patrí, a k tomu zadné veko zasahujúce do nárazníka azda ešte nižšie než v novej Škode Yeti. Batožinový priestor so svojou rozľahlosťou (0,340 m3 so strechou, stále obdivuhodných 0,240 m3 bez nej) tiež pripomína skôr kombi ako taliansky kabriolet. Skrátka, poviete si, tí úspešnejší z amerických finančníkov sa majú na čo tešiť. A čudujete sa karbónovo-keramickým brzdám. Síce ušetrili 15 kg hmotnosti, ale ich tradičné vlastnosti – horšie dávkovanie pri „nešportovej jazde“ – budú boháčom určite na príťaž.
V interiéri začnete názor meniť. Červené pole otáčkomera sa začína pred 8 000 ot./min. a rýchlomer sa končí hodnotou 340 km/h. Volant je taktiež „pravý“ ferraristický, kompaktný, tuhý a s magickým prepínačom manettino. Na začiatok nechávame režim Comfort, Sport príde na rad neskôr a vypnutie elektroniky nebudeme hádam ani potrebovať. Zadunenie osemvalca 4,3 l (338 kW/460 k) znie povzbudzujúco, rýchlosť radenia sedemstupňovej dvojspojkovej (!) prevodovky tiež. Rozpis nás vedie z rovinatých uličiek do neďalekých kopcov, v ktorých testujú aj skúšobní jazdci Ferrari. Po niekoľkých minútach vieme prečo. Cesta strieda všetky možné povrchy a polomery zákrut a postupne vyzýva vodiča na vyššiu a vyššiu rýchlosť. Netrvalo to ani pol hodinu a California je „naša“. Prvé prekvapenie: karoséria sa vôbec nekrúti. Ťažko povedať, ako sa to konštruktérom, ktorí otvorili zadnú časť pre golfové vaky, podarilo, ale je to tak. Aj vďaka tomu je riadenie presne také, aké ho potrebujete, pričom to isté platí aj o vedení kolies. Nový priamovstrekový motor sa zo spodných otáčok zbiera trocha ospalo, takže pred ostrými „vracačkami“ podraďujeme páčkou pod volantom až na jednotku, ale dôvodom je tiež fakt, že nás kabriolet začína neskutočne baviť. Manettino už dávno ukazuje na režim Sport, v ktorom stabilizácia F1-Trac dovoľuje jemné pretočenie kolies a zároveň netlmí toľko vášne motora. Na konci roviniek sa rýchlomer nehanbí zobrazovať údaje, za ktoré by sme sa mali červenať aspoň my dvaja.
Postupne červenie nielen temeno hlavy, ale aj tvár. Krvný tlak stúpa, ruky sa potia, ale volant s perforáciou naďalej zaručuje pevné držanie. Pred každou druhou, treťou zákrutou ďakujú vodič aj spolujazdec (ten možne ešte častejšie) autorom Californie, že namiesto lacnejších oceľových bŕzd použili karbónovo-keramické – ich zásadovosť a neochvejnosť príde vhod, zvlášť na prudko sa meniacich vlásenkách. Keď dôkladne prepotíme košele, ideme schladiť seba i auto na cesty prvej triedy. V polohe Comfort sú tlmiče nezvyklo vláčne, prevodovka ústretová a človek sa úplne vidí, ako sa deň čo deň, so strechou či bez nej, presúva do svojej kancelárie v Beverly Hills skontrolovať prísun dolárov za prenajímané nehnuteľnosti, zatiaľ čo ich cez víkend utráca za odpísané pneumatiky na prenajatom okruhu.
To zážitky s 599 GTB Fiorano, obohateného o puritánsky podvozkový paket HGTE (Handling Gran Turismo Evoluzione), sú výrazne iné. Niežeby vás do nejakej tej kancelárie či na luxusnú večeru nedoviezlo, ale každou jazdou cez mesto budete trápiť seba i Ferrari. Dvanásťvalec s objemom 5 999 cm3 totiž ponúka výkon 620 koní, teda na žrebca presne ako v „normálnom“ Fiorane, avšak s hrubším zvukovým prejavom. Ten však bude zrejme častejšie ako doteraz sprevádzaný piskotom tvrdo skúšaných pneumatík. Zadné čierne valce majú na bokoch nápis 305/35 ZR 20, ale verte, že aj tak majú s dvanásťvalcom čo robiť.
Teda, aby sme boli presnejší: ťažkosti nespôsobuje príliš veľa výkonu ani nedostatok trakcie, pretože v konečnom dôsledku je auto veľmi dobre vyvážené, čo dokazuje fakt, že na zadné poháňané kolesá pripadá 53 % hmotnosti. Zásadný problém má vodič v tom, aby vhodne nadávkoval plyn, v správny čas pustil brzdu a práve včas zatočil volantom. Jazda s 599 GTB je neuveriteľný zážitok – zatiaľ čo autá s motorom pred zadnou nápravou vyžadujú na hrane ozaj skúsených jazdcov, toto auto zvládne aj stredne skúsený pilot a veľmi skoro ho dostane pod kontrolu. Lenže ako rastie sebavedomie a zvyšuje sa rýchlosť, máte pocit, že nie je nemožné sa priblížiť samotnej hranici, stačí sa len koncentrovať… Pohľad sa zmenší na úzky pruh pred vami, zákruty vnímate už len podľa toho, či sa budú dať prejsť na trojku, alebo si trúfnete ponechať vytočenú dvojku, čítate nerovnosti a štrk nahádzaný vnútri oblúka, to všetko rozhodne o tom, ako budete za pár desatín sekundy točiť volantom. Ten okamih, keď dvanásťvalec buráca okolo 7 000 ot./min. a diódy na karbónovom volante začnú varovne svietiť a nabádať na preradenie, v človeku zostane ešte dlho.
Keď zmeníte prevodový stupeň (trvá to len 85 ms), strojovňa pri zadnej náprave bleskovo poslúchne príkaz a auto s precíznym kovovým cvaknutím pokračuje plynulo z oblúka von, tlačené neúnavnou akceleráciou. Pokiaľ neustúpite a podržíte motor ešte sekundu či dve, pocítite jemné trhanie v zadnej časti, kde odvádza perfektnú prácu nielen prepracovaný hliníkový záves, ale tiež samosvorný diferenciál. Diódy na hornej časti volantu naozaj nie sú na parádu a najskôr nie ani tak na ochranu motora ako skôr na stabilitu. Rozsvietený celý „semafor“ červených kontroliek je varovaním, že za týchto okolností je veľmi vhodné zaobchádzať s volantom veľmi opatrne. Len pre poriadok: obmedzovač vám túto zábavu dovolí dosť dlho – do 8 400 otáčok, na druhej strane, vzhľadom na rýchlosť a mrazivo jemné šmyknutie zadnej nápravy, sa k nim dostanete skôr zriedka.
Lenže 599 HGTE nepoľaví. Motor stále vytrvalo zrýchľuje za súčasného prídelu približne 40 l benzínu na 100 km, brzdy bez váhania spomaľujú auto pred vjazdom do ďalšej previerky bočného preťaženia, prevodovka hádže rýchlosti s presnosťou švajčiarskych hodiniek. Manettino má v tomto vozidle päť polôh, od snehu a mokra cez športový režim až po nami preferovaný pretekársky mód a kompletné vypnutie elektroniky. Nechýba systém Launch Control umožňujúci efektný štart s viac či menej pretočenými zadnými kolesami (záleží na vás, nakoľko vyženiete otáčky), čo je však skôr ničenie prevodového ústrojenstva a pneumatík než čokoľvek praktické. Avšak zvlnená dvojica šmúh od zadných pneumatík, ktorú sme zanechali na jednej ľudoprázdnej križovatke v severnom Taliansku, nám prišla ako dôstojný autogram jasnočerveného Ferrari na záver jedného nezabudnuteľného dňa.
Vraciame sa do Maranella, kde stretávame ešte zahalený prototyp 458 Italia. Fiorano aj posádka pomaly chladnú a ukazovateľ dojazdu varuje, že pokiaľ chceme pokračovať aj naďalej rovnakým tempom ako v priebehu dnešných 250 kilometrov, vystačí nám to, čo zostalo v 105-litrovej nádrži, už len na nejakých päťdesiat kilometrov. Preberajúci technik nad tým uznalo kývne hlavou, s neskrývanou úľavou prehliadne pneumatiky i brzdy a je po všetkom.
Súčasne sa končí pracovná zmena a pracovníci Ferrari sa rozchádzajú na autobusovú zastávku. Nikto z nich sa po práci neprezlieka, všetci hrdo kráčajú mestom v červených montérkach, ktoré vďaka logu Shell pripomínajú overaly pretekárskych jazdcov. A zatiaľ, čo si naše horúce hlavy usporadúvajú zážitky, zamestnanci bez povšimnutia míňajú „naše“ Fiorano, ako by to bolo najvšednejšie auto v Taliansku.
Text: Michael Kudela
Foto: autor a archív
Technické údajeModel California**599 GTB Fiorano HGTE**Typ motora V/8**V/12**Zdvihový objemcm34297**5999**Najvyšší výkonkW (k)338 (460)**456 (620)** ot/min.7 750**7 600**Najvyšší krútiaci momentNm485**608** ot/min.5 000**5 600**Prevodovka/počet stupňov man./6 alebo dvojspojková/7**manuálna alebo robotizovaná/6**Suchá/prevádzková hmotnosťkg1 630/1 735**1 580/1 690**Dĺžka x šírka x výškamm4 563 x 1 902 x 1 308 **4 665 x 1 962 x 1 336**Rázvormm2 670**2 750**Objem batožinového priestorum30,240/0,340 **0,32**Pneumatiky vpredu 245/40 ZR 19**245/40 ZR 19**Pneumatiky vzadu 285/40 ZR 19**305/35 ZR 20**Objem palivovej nádržel78**105**Najvyššia rýchlosťkm/h310**„viac ako 330“**Zrýchlenie z 0 na 100 km/hs„menej ako 4 s“**3,7**Spotreba palival/100 km13,1**17,9**Základná cenaeur178 350**278 470**