Vyskúšali sme si jazdu v sanitke! Slováci sú za volantom spomalení a netušia, ako správne reagovať
Ako sa správať, ak sa blíži vozidlo záchrannej služby? Strávili sme nejaký čas zo záchranármi a absolvovali sme aj ostrý výjazd v sanitke, aby sme vám dali čo najpresnejšiu odpoveď.
Vydané Text: Peter Orosz
### Na vlastnej koži
Mnohokrát sme sa už stretli so situáciami, keď sa sanitka nevedela dostatočne rýchlo predrieť cez križovatku, lebo vodiči buď nedávali pozor alebo sa po ceste rozostavili tak, že nevznikol žiaden koridor. Práve tu vznikol náš nápad: odviezť sa v sanitke so zapnutými majákmi. Samozrejme, po splnení všetkých zákonom vyžadovaných náležitostí. **Chceme totiž vidieť, ako vyzerá premávka a reakcie vodičov z pohľadu vodiča sanitky** a z našich pozorovaní vám dať pár tipov, ako záchranným zložkám uľahčíte život. A možno pomôžete nejaký aj zachrániť.
### Námesační
Naplánovanie takejto reportáže nie je jednoduché, pretože nikdy neviete, kedy nastane výjazd. Ja som naň čakal vyše 4 hodiny, počas ktorých som sa zoznámil so záchranármi záchrannej služby ZaMED, **dozvedel som sa, ako niektorí pacienti záchrannú službu zneužívajú** a aký obrovský problém je dosiahnuť, aby sa to nestávalo. To je však na reportáž do iných novín. O približne pol jednej zrazu zvoní „budíček“. Ide sa na vec.
Sanitku je potrebné najprv odpojiť zo zásuvky. Má v sebe totiž množstvo príslušenstva, ktoré má veľkú spotrebu energie: chladiaci box s liekmi, defibrilátor, rôzne akumulátory pre motorizované nosidlá a ďalšie príslušenstvo, a **navyše je potrebné udržiavať aspoň trochu teplý aj samotný motor. Pri výjazde niet času na citlivé zahrievanie.**
Sadáme do sanitky, moje miesto je teraz v zadnej časti, šofér a záchranár sedia vpredu. Cez malý priezor sledujem, ako z areálu vychádzame so zapnutými majákmi a pred prvou križovatkou sa k nim pridáva aj siréna. Pri jazde v bočných uličkách pekne vidieť, ako vodiči áut reagujú. Väčšinou vidieť najprv brzdové svetlá a potom pokus o nejaký manéver. Zatiaľ je všetko fajn, ale len čo sa dostávame na hlavnú cestu s veľkými svetelnými križovatkami a kruhovými objazdmi, začína sa to výrazne komplikovať.
**Mnohí vodiči si nás všímajú neskoro. Niektorí brzdia vo svojom pruhu, niektorí sa sťahujú na ten kraj vozovky, ku ktorému majú práve bližšie, niektorí doprava.** Vidíme pár výstražných smeroviek a vidíme aj nejaké smerovky doprava – ak sa tým smerom vodiči rozhodli uhnúť. Sanitka robí, čo môže, našťastie premávka okolo obeda nie je až taká hustá, ale povedať, že ideme konzistentne v jednom pruhu, by bolo zjednodušenie.
Občas musíme zvoliť protismer, občas zas odbočovací pruh doprava. Čím kreatívnejší je spôsob prejdenia križovatky, tým viac musí vodič sanitky spomaliť, lebo musí predpokladať, že nie každý očakáva sanitku napríklad v protismere na kruhovom objazde. Úplne najhorší sú však chodci. Kým na vodičoch vidieť snahu uhnúť sanitke z cesty, chodci často na sanitku vôbec nereflektujú. Akoby si mysleli, že na prechode majú vždy prednosť. Cez cestu sa vyberajú aj rovno pred sanitkou a až na úporné trúbenie zrýchlia krok. Najhorší sú tí s nosmi zaborenými do telefónu a so slúchadlami na ušiach. Pár bolo aj takých, ktorí po zbadaní sanitky ani len nepridali do kroku. **Na okreskách bola situácia s autami miestami komplikovanejšia. Mnohí vodiči si sanitku za sebou dlhšie nevšimli a potom sa na poslednú chvíľu zľakli** a začali brzdiť pred tým, než sanitke uhli z cesty, často však bez smeroviek. Sanitka tak musela brzdiť tiež. Našlo sa kopec vodičov, ktorí sanitku zbadali včas, aj sa stiahli na okraj cesty, ale pokračovali v rýchlosti 100 až 110 km/h. Ťažkej sanitke trvá dosť dlho, než takéto auto predbehne, takže sa predlžuje čas, **keď čiastočne zasahuje do protismeru a musí sa spoľahnúť na to, že všetky autá idúce oproti si ju včas všimnú.**
Medzitým naberáme pacienta, teraz sa dostávam do kabíny sanitky – druhý zdravotník je vzadu s pacientom. My máme človeka s tlakom na hrudníku, čo môže znamenať slabý infarkt, takže vodič môže jazdiť relatívne dynamicky. Ak by však bol v sanitke pacient po vážnej dopravnej nehode, ktorý by si navyše vyžadoval priebežnú starostlivosť, štýl jazdy by sa musel drasticky zmeniť a cieľom by bola plynulosť. Sám som si vyskúšal aj jazdu pripútaný na nosidlách a agresívna jazda zo strany vodiča sanitky vôbec nie je príjemná – a to som počas jazdy nebol nijako zranený.
**Za celú cestu sme narazili iba na troch šoférov, ktorí sanitke uvoľnili cestu tak, že komplexne riešili celkovú dopravnú situáciu s cieľom zabezpečiť jej bezpečný prejazd.** Mnohí sa síce stiahnu na bok a zastavia, ale už neriešia, či to situácii naozaj pomohlo.
Pacientku sme vyložili v nemocnici a ja si dávam dokopy zoznam rád motoristom, aby lepšie pomohli sanitke dostať sa bezpečne a rýchlo za človekom, čo to potrebuje.
### AKO UĽAHČIŤ CESTU ZÁCHRANNÝM ZLOŽKÁM:
* Dávajte pozor, často kontrolujte spätné zrkadlá a hudbu počúvajte len tak hlasno, aby ste počuli prípadné sirény.
* Keď zbadáte sanitku (platí aj pre hasičov alebo políciu), stiahnite sa na kraj vozovky a použite pri tom blinker. To platí aj pre vodičov v protismere! Vodič sanitky tak vie, že ho registrujete.
* Neriešte len seba a svoje auto, riešte situáciu komplexne.
* Ako sa sanitka blíži, sledujte priebežne jej zámery a ak je to potrebné, upravte pozíciu svojho auta.
* Ak stojíte na semaforoch, nebojte sa vojsť kúsok do križovatky, aby sa autá za vami mohli pohnúť a vytvoriť koridor. Najhoršie je zostať stáť pri ostrovčeku a zablokovať križovatku.
* Neustále myslite na vytvorenie záchranárskej uličky.
* Na okreske nestačí stiahnuť sa na okraj, treba aj spomaliť! To isté platí pre vozidlá v protismere.
* Niekedy je lepšie spomaliť než úplne zastaviť, lebo so stojacim vozidlom sa nedá manévrovať.
* Vždy používajte rozum a predvídajte.
* Komunikujte svoje zámery, nadväzujte očný kontakt s vodičom sanitky ak ho púšťate a upozorňujte na sanitku aj ostatných, ak sa vám zdá, že o nej nevedia.
Headline, Jazda, Prednosť Sanitke, Predpisy, Sanitka, Vyhýbanie Sa Sanitke, Zácharnári, Záchranné Zložky
Peter Orosz
Automobilový priemysel čelí najťažšej skúške od samotného vzniku. Vysporiadať sa musí nielen s novými technológiami, reguláciou či elektrickou revolúciou, ale aj s čoraz častejším prehodnocovaním významu a dôležitosti automobilov v našich životoch. Ako to celé nakoniec dopadne, zatiaľ nie je známe. Transformácia sa však ešte len začína a budem veľmi rád, keď sa na túto cestu vyberiete spolu so mnou. Držte si klobúky!
Inzercia