Trik s prázdnou fľašou na kolese: úžitok má, ale nie pre motoristov. Prečo dnes o ňom toľko čítame?
Podrobne vysvetľujeme, ako funguje malý podvod s pútavým obsahom na internete.
Čo z toho vlastne prevádzkovateľ webstránky má?
Aktualizácia príspevku zo septembra 2022
Vydané Text: Erik Stríž
- V príspevku sa podrobne venujeme téme „Prázdna fľaša na kolese“.
- Prečo sa teraz častejšie objavuje na zahraničných webstránkach?
- Aký má mať ponechávanie fľaše na kolese význam?
- Celú túto tému považujeme za určitý podvod na čitateľov, pretože ide o spôsob nalákania čitateľov na reklamu.
Prečo sú na internete články o plastových flašiach na pneumatikách? Je to malý podvod
Internet dneška doslova prekypuje clickbaitovým obsahom a kybernetickými nástrahami. Je to jeden obrovský priemysel, ktorý generuje finančný zisk a jeho terčami sú internetoví používatelia bez ohľadu na to, do akej miery sú naivní. Kliknúť na zaujímavý odkaz môže totiž ktokoľvek práve tak, ako si ktorýkoľvek vzdelaný a za iných okolností rozhľadený človek môže osvojiť celkom iracionálne a bežnou populáciou nepochopiteľné názory na vážne spoločenské údalosti – spravidla politické, ekonomické alebo tie, čo súvisia so zdravím. Cieľovou skupinou clickbaitových článkov sú teda doslova „všetci“, hoci práve takáto definícia cieľovej skupiny je pre marketingových expertov neprijateľná, keďže je príliš všeobecná. Funguje to tak, že v niektorej reklamnej sieti koluje platený obsah, práve zmienené odkazy na články. Jeden čitateľ na takýto obsah klikne a je tak, niekedy aj viacnásobne, presmerovaný na cieľovú webstránku s avizovaným obsahom. Spravidla si nárok na malý honorár za takéto presmerovanie môžu nárokovať aj sprostredkovatelia, ak je na tom založený ich obchodný model, to hlavné sa však deje až práve v cieľovej webstránke. Je na nej množstvo internetovej reklamy z rôznych reklamných sietí a pôvodný obsah je potlačený až do úplného úzadia, aby čitateľ musel pred objavením obsahu prv vidieť množstvo inzercie. Keď už čitateľ avizovaný obsah nájde, zisťuje, že pozostáva z veľkého množstva strán – a práve toto je princíp, vďaka ktorému je možné na takomto obsahu zarobiť z pozície prevádzkovateľa webstránky. Keby ste inzerciou nasmerovali čitateľa na svoj jediný príspevok, nemôžete na tom nijak zarobiť, pretože cena toho jedného kliku bude vždy vyššia ako zisk z reklamy vygenerovaný daným návštevníkom. Lenže keď sa preklikáva desiatkami strán obsahu a neustále pritom nanovo zobrazuje reklamy, už to ekonomický zmysel dáva. Čitateľ, ktorý sa chcel dozvedieť o tom, prečo nechávať prázdnu fľašu na pneumatike auta po jeho zaparkovaní, sa tak musí preklikávať desiatkami iných odporúčaní, ktoré s danou témou súvisia. Dozvie sa napríklad to, že má zmysel usporiadať náklad v kufri auta pomocou debničiek, že sa oplatí v aute voziť malý kôš alebo ako dôsledne vyčistiť interiér vozidla. Kým sa dokliká k informácii o flaši na pneumatike, musí prejsť aj viac ako dvadsiatimi stranami iných tipov. Dá sa povedať, že ide o taký malý podvod na čitateľa, pretože ten je nútený preklikávať sa neúmerne veľkým množstvom iného obsahu, aby sa dostal k avizovanej informácii – navyše, častokrát to vzdá, pretože sám nevie, či sa k nej vôbec má šancu dopracovať. Pri našom vlastnom pokuse sme to vzdali po 25. kliknutiach na tlačidlo „Next page“. Áno, aj na našej stránke je internetová reklama a vo veľkom množstve, avšak v porovnaní s uvádzanými príkladom jej sledovanie nie je podmienkou dostupnosti obsahu, neobmedzuje čítanie, nevynucuje si kliknutia a predovšetkým je bezpečná, keďže využíva bezpečnostné filtre od prevádzkovateľov reklamných sietí, teda spoločností Google, Strossle a ContentExchange. Tá bezpečnosť je pritom celkom kľúčová.Bezpečnostná hrozba kvôli malvéru a iným nebezpečným softvérom
To, že sa čitateľ nedostane k avizovanej informácii, je síce frustrujúce a otravné, ale nie nebezpečné. Nebezpečenstvo vzniká vtedy, keď má čitateľov smartfón alebo počítač slabšie alebo žiadne antivírusové zabezpečenie. Mnohé reklamné siete s internetovou inzerciou totiž nemajú vytvorené také kvalitné bezpečnostné filtre ako Google, a tak zobrazujú aj reklamy s takzvanými škodlivými kódmi. Už len samotným zobrazením takejto reklamy môže čitateľ do svojho zariadenia natiahnuť škodlivý kód, ktorý sa bude prejavovať ako obyčajný vírus spomaľujúci počítač v pozadí ťažiaci bitcoiny, v horšom prípade pôjde o malvér alebo momentálne veľmi populárny ransomvér. Ransomvér je taký typ „počítačového vírusu“, ktorý zablokuje celý obsah vášho zariadenia a požaduje výkupné na jeho sprístupnenie. Obyčajne ide o relatívne nízke sumy a prevod má prebehnúť v niektorej kryptomene, aby sa nedala finančná transakcia sledovať autoritami, lenže po zaplatení nie je vôbec isté, že sa k zašifrovanému obsahu skutočne dostanete. Do popredia tak opäť vystupuje známe odporúčanie IT špecialistov, že svoj digitálny obsah máme „zálohovať, zálohovať, zálohovať“. Nezálohuje vraj len ten, kto ešte o všetko neprišiel. Ako sa takýmto kybernetickým hrozbám brániť? V prvom rade mať nainštalovaný a spustený bezpečnostný softvér, známy ako antivírus, nebáť sa za neho zaplatiť – dnes máme na trhu veľa bezpečnostných firiem, od ESET cez Kaspersky až po mnohé menej robustné a lacnejšie. Podstatné je mať aspoň niektorý z nich.Reálne dôvody, prečo nechávať prázdnu fľašu na pneumatike zaparkovaného auta
Napriek tomu, že webstránky avizujúce odpoveď na otázky o ponechávaní fľaše na pneumatike spravidla odpoveď ani len neposkytnú, nemôžeme túto tému celkom ignorovať. Vraj existujú pádne dôvody, prečo by sme tak mali robiť. Ako hlavný dôvod som počul to, že keď sa niekto snaží vaším autom pohybovať, prázdna fľaša tlačiaca sa medzi blatníkom a kolesom bude vydávať výrazný zvuk, takže vy by ste aj z domu mali počuť, že sa niečo deje. Teda má ísť o akýsi svojpomocne vyrobený alarm. Fungovať to môže, ale osobne toto riešenie považujem za naivné a prakticky nevyužiteľné. Jedna slovenská stránka dokonca vydala príspevok s nadpisom, že keď takúto fľašu nájdete na svojom aute, máte okamžite volať políciu. Toto už považujem za clickbait, pretože cieľom je naviesť čitateľa na vyslovene zavádzajúci a klamlivý príspevok odvolávajúci sa na video, ktoré bolo medzičasom z YouTube odstránené. Existuje aj ďalšie vysvetlenie, ktoré neodpovedá na to, prečo by ste to mali robiť vy. Vraj ide o spôsob, akým si zlodeji áut označujú vyhliadnuté vozidlá. Vraj keď takúto fľašu nájdete na svojom kolese, mali by ste okamžite s autom odísť preč alebo si dávať väčší pozor.Tento predpoklad považujem za silne zavádzajúci a za nepravdivý. Tretie vysvetlenie sa týka kamionistov, ktorí údajne nechávajú prázdne plastové fľaše hrdlami vložené na skrutkách kolies. Má ísť o jednoduchý indikátor prípadného poškodenia pneumatík a preventívnu ochranu pred zamrznutím skrutiek – do akej miery sú tieto vysvetlenia pravdivé, si netrúfam odhadovať, považujem ich skôr za výmysly.
Erik Stríž
Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.
Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk
