Prečo sú moderné motory odsúdené na prehrievanie a čo robiť, keď sa rozsvieti kontrolka teploty?

Vriaca nemrznúca zmes v chladiči, para, ukazovateľ teploty v červenej zóne… zdá sa, že o príznakoch prehriatia motora vieme všetko, vrátane jeho následkov v podobe zdeformovanej hlavy valcov. Dôvody sú tiež známe už dlho – upchatie chladiaceho systému či pokazený termostat. Lenže toto všetko platilo pred 20 rokmi. Moderné motory sú, paradoxne, svojimi konštruktérmi odsúdené na neustálu prácu na hranici prehriatia a vodič to spravidla zistí až vtedy, keď je príliš neskoro. Dnes si vysvetlíme, ako sa to stalo a čo je to „pravidelné prehrievanie“.

Vydané 25. augusta 2022, Text: Redakcia (s)

Zopár slov o prevádzkovej teplote

Každý motor má svoju prevádzkovú teplotu a až po jej dosiahnutí funguje správne a optimálne. Po „zahriatí“ motora sa do takéhoto optimálnemu režimu uvedenie systém riadenia vstrekovania, mazania, časovania ventilov a ďalšie podsystémy motora. Aká by mala byť prevádzková teplota? Zvyčajne ide o rozpätie 75 až 105 stupňov Celzia pre takmer všetky konštrukcie motorov, vznetové, benzínové a aj tie spaľujúce plyny. Je však realitou, že v posledných rokoch sú motory čoraz viac nútené pracovať pri zvýšených teplotách od 115 do 130 stupňov Celzia, čo je priamy dôsledok „marketingových ukazovateľov“ účinnosti a šetrnosti k životnému prostrediu. Pýtate sa, ako môže vyššia teplota prospievať, keď je najväčším problémom spaľovacích motorov ich nízka účinnosť spôsobená práve privysokými tepelnými stratami? Čítajte ďalej. Je to totiž dobré predovšetkým pre obchodníkov, ktorí rok čo rok hlásia, že ich autá sú o niečo rýchlejšie a „čistejšie“. Zvýšenie prevádzkovej teploty má mimoriadne negatívny vplyv na komponenty agregátov, pretože pri teplotách ako 120 či dokonca 130 stupňov Celzia je vzniká nevhodné prostredie pre gumové a plastové prvky, Erudovaný čitateľ si všimne, že výrobcami uvádzaných 120-130 stupňov je teplota motora naprázdno a na cestách väčšinou klesne na prijateľných 85-90 stupňov. Než sa na túto tému pozrieme podrobnejšie, ujasnime si, ako vlastne funguje chladenie moderných motorov.

Väčšina vodičov vraj nepozná význam 15 kontroliek z palubnej dosky, ukázal prieskum

Prieskumu sa zúčastnilo viac ako dvetisíc vodičov z európskych krajín vrátane Slovenska.

Ako fungujú moderné chladiace systémy?

Sú oveľa komplikovanejšie ako tie, o ktorých ste mohli počuť na hodinách teórie v autoškole alebo od svojho suseda, večného mechanika vlastnej starej škodovky. Všetky v súčasnosti predávané nové vozidlá využívajú chladiaci systém s variabilnou rýchlosťou ventilátora na prefukovanie chladiča, prípadne aj niekoľko ventilátorov s viacerými prevádzkovými režimami. Chladiaci systém už pritom nie je ovládaný iba jednoduchými tepelnými senzormi a spínačmi, ale prostredníctvom elektronickej riadiacej jednotky, ktorá berie do úvahy aj rýchlosť, zaťaženie, prevádzkový režim klimatizačného systému a mnohých ďalších faktorov. Takmer všetky používajú nastaviteľný termostat, no v niektorých prípadoch je nahradený elektronicky riadeným cievkovým ventilom. Mnohé autá a už nielen tie prémiové majú elektricky ovládané aktívne vzduchové klapky v maske chladiča, ktoré zlepšujú aerodynamiku auta pri vysokých rýchlostiach tým, že sa vhodným spôsobom natočia či zatvoria. Čo sa týka vodných čerpadiel, stále je najrozšírenejšie jednoduché čerpadlo poháňané kľukovým hriadeľom, existujú však prevedenia s variabilným pohonom alebo aj elektrickým čerpadlom. Takýto dôležitý a zároveň zložitý systém musí byť kontrolovaný – spravidla jednoducho indikátorom prehriatia a ručičkovým ukazovateľom teploty. Skúsenejší motoristi už vedia, že keď sa rozsvieti kontrola prehriatia, obyčajne ide o nedostatok chladiacej kvapaliny alebo poruchu termostatu. Lenže riadiaci systém je tiež riadený elektronikou a snaží sa majiteľa auta „neobťažovať“ informáciami o prevádzke auta „navyše“. Takže takmer vždy číselník a dokonca aj digitálne ukazovatele teploty neodrážajú skutočné hodnoty a reálny stav motora. Šípka ukáže hodnotu „okolo 90“ pri teplote 85, no aj pri teplote 125. Počas prevádzky agregátu môže šípka stáť na mieste, aj keď sa motor obyčajne v dopravnej zápche zahrieva viac ako pri jazde po diaľnici. A iba pri skutočnom prehriatí, zvyčajne keď teploty vystrelia až na 130-150 stupňov, sa šípka pohne tesne predtým, ako rozsvieti indikátor prehriatia.

Neštartuje vám auto? Toto je najčastejších 5 dôvodov a riešení

Ak auto nenaštartuje, podozrenie celkom prirodzene rýchlo padá na autobatériu. Ale je tu aj množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu motor paralyzovať.

Čo je to „bežné pravidelné prehrievanie“

Ako ste už pochopili, „jednoduchá“ prevádzka chladiaceho systému je už dnes pomerne komplexnou záležitosťou. Aj pri absencii blikajúcich červených svetiel na palubnej doske môže byť teplota ďaleko od tej optimálnej. Napríklad benzínové motory od BMW sú naladené na prácu pri teplotách 115-125 stupňov a skutočná prevádzková teplota môže byť ešte vyššia a bez chýb. A v oveľa jednoduchších motoroch, aké používal Opel a VW, sa motory celkom pravidelne zahrievajú na 115-120 stupňov. Od takýchto teplôt už nie je ďaleko k „skutočnému“ prehrievaniu, pretože chladiace systémy sú neustále pod tlakom a pracujú na hranici svojich možností. Ak teplota ešte vzrastie alebo sa prejaví chyba v tesnosti, okamžite to povedie k vážnejšej poruche. V niektorých prípadoch dochádza k lokálnemu zvýšeniu teploty časti motora nad konštrukčné maximum. O takomto probléme sa vodič nemusí vôbec dozvedieť a napriek zdanlivej nedôležitosti takejto poruchy hrozí poškodenie motora, pričom vodič vozidla si nemusí ani uvedomiť príčinu všetkých problémov. Väčšina vozidiel s riadeným chladiacim systémom, ktoré majú viac ako tri roky, je viac-menej náchylná na takýto defekt. Neprofesionál si zároveň len ťažko všimne odchýlky v chode motora. Koniec koncov, indikátor teploty pevne ukazuje „normálnu teplotu“ a skutočnosť, že auto jazdí trochu horšie, že klimatizácia sa horšie chladí, že spotreba paliva rastie a olej sa postupne spotrebúva, si väčšina vodičov nevšimne. Problémy nemusí odhaliť ani preventívna návšteva servisu, pretože protokoly chýb budú pravdepodobne prázdne. Rozdiel medzi požadovanou a skutočnou prevádzkovou teplotou je medzitým až 30-40 stupňov. Tieto druhy problémov sú jednoducho vlastné moderným európskym automobilom. V záujme vyššie uvedených ukazovateľov šetrnosti k životnému prostrediu a hospodárnosti sú „povinní“ zahriať sa na 120 – 130 stupňov pri voľnobehu. To je na prácu v záťaži priveľa, no na státie v zápche je prijateľné. Problémom je, že po rozbehnutí nie je možné okamžite znížiť teplotu na ideálnych 85-90 stupňov, takže motor ešte nejaký čas potom pracuje pod záťažou pri veľmi nebezpečných teplotách. V krajných prípadoch môže najmä pri autách, ktoré veľmi veľa času trávia v dopravných zápchach a následne na plný plyn jazdia diaľnicou, nastávať problém so spaľovaním, poklesom tlaku oleja, poškodením piestov a odštiepením vložiek valcov na „celohliníkových“ motoroch. A s vekom problém narastá, pretože v dôsledku znečistených chladičov, prešmykovania remeňov čerpadla, zhoršenia prenosu tepla zo stien hlavy valcov, starnutia ventilátorov chladiaceho systému a poklesu napätia prevádzková teplota motora postupne prestáva teplota klesať z voľnobehových 130 po prevádzkových 90 podstatne pomalšie.

Abnormálne prehriatie a smrť motora

Oveľa menej bežné je prehrievanie sprevádzané obláčikmi pary spod kapoty – ak sa to stane, spravidla ide o finálny efekt prehriatia motora. Najčastejšou príčinou takýchto problémov je zvyčajne únik kvapaliny z chladiaceho systému, teda chladiacej kvapaliny alebo zlyhanie termostatu, ktorý totálne prehriatie dovolil. Ak v takejto chvíli zastavíte motor, potom sa s najväčšou pravdepodobnosťou dá vyhnúť vážnym problémom. Najlepšie je jednoducho auto odstaviť a nechať niekoľko hodín chladnúť a až potom riešiť, čo ďalej. Ak máte do servisu blízko, môžete k nemu dôjsť aj s autom, ktoré má takýto problém s prehrievaním, no lepšie bude nechať si ho tam doviezť alebo odtiahnuť. Najpodstatnejšie je nespraviť žiadny nerozvážny krok, predovšetkým nesmiete do rozpáleného motora nalievať vodu a tak sa ho snažiť schladiť. Je nanajvýš nerozumné otvárať otvor nádržky s chladiacou kvapalinou, pretože môže vytrysknúť a popáliť vás. Ak by ste do rozhorúčeného motora nalievali chladnú alebo aj vlažnú vodu, riskujete v krajnom prípade aj prasknutie bloku motora a poškodenie jeho ďalších komponentov, ktoré môžeme považovať už za smrť motora. V takom prípade vás čaká buď nákladná oprava, prípadne výmena celého motora.