Retro: Jawa 550 predbehla dobu. Dnes je to vyhľadávaný zberateľský artikel

Charakteristický tvar sedadla, nízka hmotnosť a pokrokové zavesenie zadného kolesa. Niekto by si mohol myslieť, že hovorím o nejakej svetovej motorke z ďalekej Ázie. Opak je však pravdou. V skutočnosti opisujem malý motocykel zakladajúci kultovú rodinu s názvom Pionier, motorku, ktorá svojho času vozila masy ľudí.
Vydané  Text: 
Samotného Pioniera, teda malú motorku s manuálnou prevodovkou, charakteristickými tvarmi a jedinečným zvukom, asi nemusím nikomu predstavovať. Predovšetkým model Jawa 20 a neskôr jeho športovejšiu verziu s označením 21 mnohí na dedinách používajú dodnes. Všetko to ale začal model, ktorý dnes má nielen finančnú hodnotu, no taktiež je medzi zberateľmi veľmi vyhľadávaným. Reč je o type Jawa 550, ktorý mnohí vďaka charakteristickému tvaru sedadla volali aj peň, pařez či dokonca záchod.
Dva modely Jawa 550 od seba delí približne rok. Červený bol vyrobený v roku 1957 a béžový v roku 1958. Napriek tomu majú niekoľko odlišností.
### Zaujme už na prvý pohľad Tvary motocykla sú natoľko nevšedné, že mnohí sa za ním otáčajú už len zo zvedavosti, bez toho, aby vôbec vedeli, o čo ide. Pri preprave tohto zberateľského kusu na miesto fotenia sa mi dokonca stalo, že ma mnohí ľudia púšťali pred seba len preto, aby sa mohli pozrieť na to, čo to je za čudo. Samozrejme, starí harcovníci pôvodného Pioniera veľmi dobre poznajú, no mladým pohľad naň vyčaroval zvedavý úsmev na tvári. K dispozícii som počas fotenia mal hneď dva kúsky Jawa 550, čo v tomto prípade znamenalo aj dvojnásobnú dávku pozornosti.
Nemohol chýbať ani krásny doplnok v podobe ručne maľovaného loga výrobcu.
Projektová dokumentácia kultového pňa započala už v raných 50. rokoch. Napriek tomu, že obe malé motorky majú manuálnu trojstupňovú prevodovku, prvé prototypy ešte s označením Jawa 359 mali klasické pedále na štýl podstatne mladšej Babetty. Pomerne zásadný zásah do konštrukcie prišiel s úpravou zákonov. Pôvodným zámerom bolo vytvoriť malý motocykel s pedálmi pre možnosť jazdy na ňom v súlade s predpismi. Neskôr však prišla úprava zákona špecifikujúca túto triedu motocyklov podľa maximálneho výkonu a rýchlosti. Tým pádom pedále stratili svoje opodstatnenie. Prvé kusy modelu Jawa 550 vzišli z výrobných liniek už v roku 1955. Fotografované exempláre sú z rokov 1957 (červený) respektíve 1958 (béžový).
Typickým prvkom starých motocyklov značky Jawa bolo tvarovanie zadného svetla, ktoré pripomínalo kvapku.
### Posmešný názov skrývajúci svetovú techniku Pozornému oku určite neunikne rozdielny tvar riadidiel. Práve rok 1957 bol totiž posledným, kedy sa používal ešte pôvodný typ nazývaný aj lastovičky. V roku 1958 sa prešlo na jednoduchšie rovné riadidlá. Čo sa však za celý čas nezmenilo, bolo tvarovanie sedadla či charakteristické jawácke zadné svetlo. Výrazné vyvýšenie karosérie v okolí sedla bolo dôvodom, prečo sa Jawa 550 tešila viacerým, možno aj posmešným, prezývkam. Najtypickejšou je práve česky pařez, alebo po slovensky peň. Niekedy sa vyskytne aj prirovnanie k záchodu, no to je spôsobené predovšetkým charakteristickým posedom na motorke, ktorý môže pripomínať ranné rozjímanie v miestnosti hromov.
Tvar sedlovej časti síce mohol pripomínať záchod, no ukrával techniku, ktorú neskôr prevzali svetové značky. Jawa 550 totiž mala zaujímavé konštrukčné riešenie zavesenia zadného kolesa na vlečnej kyvnej vidlici
Či už sa vám peň páči, alebo nie, jedno mu nemožno odoprieť. Výrazné tvarovanie plechového obloženia rámu v okolí sedla má dve opodstatnenia. Prvým z nich je, že takto vznikol menší prepravný priestor, kde si mnohí majitelia schovávali náradie prvej pomoci. To, vzhľadom na nie vysokú kvalitu spracovania v Považskej Bystrici, kde sa peň vyrábal, bolo potreba. Druhým opodstatnením je, že Jawa 550 priniesla zaujímavé konštrukčné riešenie zavesenia zadného kolesa na vlečnej kyvnej vidlici. Tá bola odpružená jedinou vinutou pružinou premyslene umiestnenou v ose motocykla. Podobné riešenie neskôr prebralo viacero svetových výrobcov, napríklad Yamaha. Okrem toho mal peň aj odpruženú prednú vidlicu. Jej vinuté pružiny boli lemované gumenými puzdrami. Tí, ktorí sa už niekedy rozhodli pre renováciu tohto motocykla, určite vedia, aké utrpenie predstavuje zloženie prednej časti do pôvodného stavu.
Prilba svojim tvarom pripomínajúca kokos nemôže chýbať. Svoju úlohu napriek vzhľadu spĺňala.
### Stála mláčka Jawa 550 stála v dobe uvedenia na trh v roku 1955 rovných 2 700 Kčs. Dnes sa jej hodnota drží na podobnej, avšak niekedy aj vyššej cifre v eurách. Všetko záleží od stavu, respektíve kvality renovácie. Jedno ale tieto motorky majú v drvivej väčšine prípadov spoločné. A tým je stála mláčka benzínu pod motorom. Pník sa totiž môže popýšiť zaujímavým riešením palivového kohútika. Ten totiž pozostáva z dvoch častí, ktoré k sebe pritláča pružina zaistená poistkou. Časom dochádzalo k opotrebovaniu materiálu kužeľovitého uzáveru, cez ktorý začal presakovať benzín. Kvalitatívne bol tento kohútik na tom až tak, že mnoho nových motocyklov malo už vo výkladných oknách obchodov pod sebou malú nádobku, do ktorej mohol benzín pokojne odkvapkávať.
Jedným z častých problémov bol presakujúci olej cez originálny palivový kotútik (vľavo). Neskôr tento problém ľudia riešili použitím modernejších verzí (vpravo).
Podobne je to aj pri týchto motorkách. Samotné opätovné vyladenie kohútiku, aby nepresakoval, je behom na dlhé trate. Možno aj práve preto mnoho majiteľov menilo tento kohútik za novší, ktorý bol vyrobený iným spôsobom a presakovanie nebolo pri ňom tak častým javom. Kto už niekedy jazdil na Jawe 550, si určite všimol aj pomerne netradičné riešenie rukoväte plynu. Tá sa totiž nevracala do svojej pôvodnej polohy automaticky, ako je to dnes, ale musel ju točiť jazdec. Toto riešenie si opäť vyslúžilo charakteristické pomenovanie šnekopal. Aj keď kvalitatívne nebola Jawa 550 výstavným kúskom, dnes sa na doskách múzea pekne vyníma. Charakteristický tvar a niektoré výnimočné riešenia z nej robia vyhľadávaný zberateľský kus. Samozrejme, že na trhu s veteránmi je mnoho iných motocyklov, ktoré sú možno zaujímavejšie ako peň. Jedno je však isté. Pocit z vibrácií motora prechádzajúci do riadidiel a zasekávajúceho sa plynu v kombinácii s typickým sedením ako na záchode na nich nezažijete.

Milovaný postrach ciest. Pripomeňme si históriu legendárnej Škody 1203.

Od narodenia až po hrob. Legendárna sanitka či pohrebák. Aj to bola Škoda 1203. Auto, ktoré je mnohými považované za katastrofu na kolesách, tu s nami bolo pri každej príležitosti. Zaspomínajme si spoločne na legendu, ktorá mala nahradiť tých najlepších zo západu.


Inzercia

Momentálne študujem 3. stupeň vysokoškolského štúdia FEI STU. Medzi moje najväčšie záľuby patria moderné technológie a svet automobilizmu. Nebojím sa elektromobility, no taktiež nepohrdnem ani vôňou čerstvého benzínu. Svet sa neustále mení a s tým aj autá, ktoré sú čoraz viac komplexnejšie. Práve túto zmenu budem sledovať s vami! Azda ako každý fanúšik motorizmu, si vždy poriadne oddýchnem pri sledovaní Formula 1.